Nórsko posilňuje svoju flotilu: britské fregaty Type 26 ako chrbtica budúcej námornej sily
britských fregát Type 26. Nové plavidlá majú nahradiť starnúcu flotilu a zásadne posilniť schopnosti nórskeho námorníctva v oblasti protiponorkového boja i ochrany strategicky dôležitého severného Atlantiku.
Nórsko je dlhodobo vystavené špecifickému bezpečnostnému prostrediu. Arktická hranica s Ruskom, blízkosť k Barentsovmu moru a rastúce aktivity ruskej Severnej flotily nútia Oslo posilňovať svoje námorné kapacity. Doterajšia chrbtica flotily – fregaty triedy Fridtjof Nansen – aj napriek modernizácii prestávajú kapacitne aj technologicky stačiť výzvam, ktoré prináša nová éra súperenia veľmocí. Preto nórska vláda pristúpila k doteraz najväčšej námornej akvizícii v dejinách krajiny. Po niekoľkoročnom výberovom konaní padla voľba na britskú lodenicu BAE Systems a ich fregaty Type 26. Tie sa stávajú nielen chrbticou budúceho nórskeho námorníctva, ale zároveň aj symbolom hlbšej spolupráce s kľúčovým európskym partnerom – Veľkou Britániou. Rozhodnutie má pritom nielen vojenský, ale aj geopolitický význam, pretože posilňuje úlohu Nórska ako dôležitého hráča v severnom krídle NATO.
Zámerom Osla je získať päť až šesť plavidiel s identickou konfiguráciou, akú využíva britské kráľovské námorníctvo. Tento krok zaisťuje nielen maximálnu interoperabilitu, ale aj efektivitu v oblasti výcviku a logistiky. Nórska voľba tak jasne ukazuje, že nejde len o nákup lodí, ale o strategickú investíciu do dlhodobej bezpečnosti a obranyschopnosti krajiny.
Technické špecifikácie fregát typu Type 26
Fregaty triedy Type 26, označované aj ako City class, patria medzi najmodernejšie plavidlá súčasného námorného staviteľstva. Ich hlavnou úlohou je protiponorkový boj (ASW), zároveň však ponúkajú široké spektrum schopností od protivzdušnej obrany po nasadenie úderných striel. Vďaka modulárnej konštrukcii a rezerve priestoru aj výkonu predstavujú platformu, ktorá je pripravená na modernizáciu a integráciu nových systémov počas celej životnosti. Lode majú dĺžku takmer 150 metrov, výtlak približne 8 000 ton a šírku cez 20 metrov. Pohon využíva koncepciu CODLOG (Combined Diesel-Electric alebo Gas), kde plynová turbína Rolls-Royce MT30 poskytuje vysoký výkon pre manévre a bojové nasadenie, zatiaľ čo elektrické motory zaisťujú tichý chod pri protiponorkových operáciách. Maximálna rýchlosť presahuje 26 uzlov a akčný rádius dosahuje viac ako 7 000 námorných míľ, čo umožňuje dlhodobé operácie v severnom Atlantiku. Posádku tvorí okolo 160 námorníkov, pričom loď je schopná pojať aj ďalších špecialistov či výsadkové jednotky.
Výzbroj tvorí predovšetkým vertikálny odpaľovací systém Mk 41 VLS, ktorý umožňuje integráciu rôznych typov striel – od protilodných až po útočné strely dlhého dosahu. Pre protivzdušnú obranu je určená sada rakiet CAMM Sea Ceptor, k delostreleckej výbave patrí americké 127mm delo Mk 45. Plavidlo je ďalej vybavené blízkou obrannou výzbrojou, torpédometmi a komplexnými systémami na klamanie nepriateľských senzorov. Kľúčovou súčasťou sú senzory: 3D radar Artisan, predný sonar a vlečný sonarový systém Sonar 2087, vďaka ktorým je fregata optimalizovaná na vyhľadávanie a ničenie ponoriek. Prevádzkovú flexibilitu dopĺňa letová paluba a hangár pre protiponorkové vrtuľníky, ktorých konkrétny typ bude Nórsko ešte len vyberať.
Operatívny a strategický význam
Zaradenie fregat Type 26 do nórskej flotily zásadne premení operačné možnosti krajiny. Hlavnou prednosťou je schopnosť účinného protiponorkového boja, ktorý má v severnom Atlantiku a Arktíde mimoriadny význam. Tieto oblasti sú tradičným pôsobiskom ruskej Severnej flotily, ktorej jadrové i konvenčné ponorky predstavujú kľúčový prvok ruskej odstrašujúcej sily. Moderné sonarové vybavenie a tichý chod nových fregát umožní Nórom účinnejšie monitorovať a prípadne neutralizovať tieto hrozby, čo posilní nielen ich vlastnú bezpečnosť, ale aj obranu celého severného krídla NATO.
Ďalším dôležitým aspektom je interoperabilita s Veľkou Britániou a ďalšími spojencami. Nórsko požaduje, aby jeho fregaty boli technicky prakticky identické s tými, ktoré zavádza Royal Navy. To znamená možnosť zdieľať skúsenosti, náhradné diely, výcvikové programy aj logistické zabezpečenie. V krízovej situácii by tak nórske a britské lode mohli operovať ako plne kompatibilný zväz, čo výrazne zvyšuje efektivitu aliančných námorných síl. Z pohľadu stratégie NATO je nákup Type 26 jasným signálom, že severný Atlantik a Arktída zostávajú prioritnou oblasťou. Nórsko sa tým profiluje ako spoľahlivý partner, ktorý je pripravený niesť zodpovednosť za bezpečnosť v regióne. Nové fregaty zaistia krajinu schopnosť nielen brániť vlastné pobrežie a ekonomické zóny, ale aj aktívne sa podieľať na medzinárodných operáciách. Oslo tak posilňuje svoju pozíciu v rámci aliancie aj svoje odstrašujúce schopnosti voči Rusku.
Porovnanie s predchádzajúcimi fregatami nórskej flotily
Nórske kráľovské námorníctvo sa doteraz opiera predovšetkým o päť fregát triedy Fridtjof Nansen, ktoré vstúpili do služby medzi rokmi 2006–2011. Tieto lode, postavené v Španielsku na základe konštrukcie triedy Álvaro de Bazán, boli vo svojej dobe moderné a prispôsobené potrebám nórskeho námorníctva. Sú vybavené systémom Aegis a disponujú solídnou protivzdušnou aj protiponorkovou kapacitou. Avšak s rýchlym vývojom technológií a rastúcimi nárokmi na nasadenie v arktickom priestore začínajú ich limity byť stále výraznejšie.
Fregaty triedy Nansen majú výtlak približne 5 300 ton a posádku okolo 120 námorníkov. Ich výzbroj zahŕňa vertikálny odpaľovací systém pre strely SM-2, protiponorkové torpéda či 76mm lodné delo. Napriek tomu, že išlo o kvalitatívny skok oproti starším plavidlám, dnes sa ukazuje, že ich schopnosti nestačia na čelenie moderným ruským ponorkám. Navyše prevádzkové kapacity týchto lodí sú obmedzené – najmä v oblasti výdrže a schopnosti dlhodobých hliadok v odľahlých arktických vodách. Nové fregaty Type 26 predstavujú oproti Nansenom výrazný posun. Sú väčšie, tichšie a lepšie vybavené na špecializovaný protiponorkový boj. Disponujú širšou paletou senzorov, výkonnejšou výzbrojou a vďaka modulárnej koncepcii ponúkajú možnosť priebežnej modernizácie. Pre Nórsko tak znamenajú nielen náhradu, ale aj zásadné rozšírenie operačných možností – od hliadok v Arktíde cez ochranu námorných ciest až po aktívnu účasť na aliančných misiách vo svetových oceánoch.
Priemyselný a ekonomický dopad
Akvizícia fregát Type 26 nie je len vojenským, ale aj ekonomickým projektom. Súčasťou dohody medzi Nórskom a Veľkou Britániou je rozsiahle zapojenie nórskeho obranného a lodného priemyslu. Nórskym firmám pripadnú kontrakty na integráciu vybraných senzorov, zaistenie údržby a čiastočne aj výrobu čiastkových komponentov. To nielen zvyšuje sebestačnosť krajiny v oblasti servisu, ale taktiež prináša stovky kvalifikovaných pracovných miest a transfer know-how.
Britská strana víta nórske zapojenie aj z toho dôvodu, že prispeje k širšej európskej spolupráci pri výrobe a prevádzke fregát Type 26. Tie sú okrem Veľkej Británie a Nórska zavádzané aj v Austrálii a Kanade, čo z nich robí jednu z najrozšírenejších moderných lodných platforiem v rámci západného námorníctva. Zapojenie nórskeho priemyslu tak rozširuje základňu partnerov, ktorí sa podieľajú na výrobe i logistike, čím sa znižujú náklady a zvyšuje dostupnosť náhradných dielov. Okrem priameho finančného efektu pre nórsky priemysel ide aj o politický signál – investície do obrany sa stávajú dlhodobým záväzkom vlády, ktorý má pozitívny vplyv na stabilitu domáceho hospodárstva. V kontexte rastúcich hrozieb v Arktíde a severnom Atlantiku Oslo vysiela jasný signál, že je pripravené kombinovať vojenskú a ekonomickú silu na zaistenie svojej bezpečnosti a bezpečnosti celej aliancie.
Výzvy a otázky do budúcnosti
Napriek oficiálnym optimistickým vyhláseniam sa projekt nórskeho nákupu britských fregát nezaobíde bez otáznikov. Jedným z najzásadnejších sú dodacie lehoty. Britské lodenice sú už teraz vyťažené výrobou fregát pre Royal Navy aj exportných zákazníkov, vrátane Austrálie a Kanady. Kapacitné preťaženie môže viesť k oneskoreniam, čo v praxi znamená, že prvá nórska fregata by sa mohla oneskoriť oproti plánovanému roku 2031. Skúsenosti z iných programov ukazujú, že harmonogram stavby komplexných vojnových lodí býva len zriedka dodržaný.
Ďalšou otvorenou témou je otázka vrtuľníkov pre protiponorkový boj (ASW). Nórsko sa doteraz spolieha na stroj NH90, ktorého prevádzka bola ale dlhodobo problematická kvôli nízkej spoľahlivosti a logistickým komplikáciám. Tieto stroje boli v roku 2022 dokonca vyradené z prevádzky a Oslo zatiaľ hľadá ich náhradu. Nové fregaty triedy Type 31 sú pritom koncipované pre integráciu moderných vrtuľníkov typu Merlin alebo Seahawk, a preto bude voľba novej platformy kľúčová pre zaistenie plnej schopnosti ASW. Debata o tom, či sa Nórsko prikloní k americkému MH-60R Seahawk, alebo využije britskú skúsenosť s Merlinmi, sa stáva jedným z hlavných strategických rozhodnutí nórskeho námorníctva.
Nemenej dôležitým faktorom je financovanie. Takmer štrnásťmiliardový kontrakt predstavuje pre nórsky obranný rozpočet bezprecedentnú záťaž. Vláda síce argumentuje, že ide o investíciu do zaistenia národnej bezpečnosti a posilnenie spojeneckých kapacít NATO, avšak rozsah výdavkov môže mať priamy vplyv na iné akvizičné projekty. V ohrození sa môže ocitnúť modernizácia pobrežnej stráže, nákupy nových bezpilotných systémov či rozšírenie kapacít pozemných síl. Oslo tak bude musieť v nasledujúcich rokoch starostlivo vyvažovať medzi potrebami jednotlivých zložiek ozbrojených síl a záväzkami voči spojencom.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
