Silnúca flotila čínskych lietadlových nosičov – stav v roku 2025 a kam ďalej smeruje čínska námorná sila

Čínska ľudová námorná sila (PLAN) vstupuje do novej fázy, kedy lietadlové nosiče prestávajú byť skôr symbolickým projektom a stávajú sa reálnou operačnou kapacitou. Po dekáde rýchlej výstavby má PLAN k dispozícii dva operačné nosiče – Liaoning a Shandong – a tretí, Fujian (Type-003), je vo fáze záverečných morských skúšok. Tento technologický posun, najmä prechod od klasického skokového nástupu lietadiel k elektromagnetickým katapultom, umožňuje nasadenie modernejších palubných strojov, zvýšenie počtu operácií a väčšiu operačnú flexibilitu. Napriek tomu aj s týmto rozvojom existujú výrazné obmedzenia, či už v oblasti logistiky, podpory eskortných lodí, alebo skúseností posádok. Článok prináša prehľad súčasného stavu čínskej flotily lietadlových nosičov, technologických inovácií, priemyselného zázemia a dopadov na regionálnu stratégiu.

Súčasný inventár a stav: čo je operačné a čo testovacie

K roku 2025 disponuje Čínska ľudová námorná sila dvoma plne operačnými lietadlovými nosičmi a jedným nosičom, ktorý sa nachádza vo finálnej fáze testovania. Liaoning (Type-001) bola prvou čínskou lietadlovou loďou, pôvodne rekonštrukciou ukrajinského plavidla Varyag. Do služby vstúpila v roku 2012 a slúži primárne na výcvik palubných posádok a testovanie taktiky nasadenia. Liaoning má tonáž okolo 60 000 ton, používa klasický „ski-jump“ systém pre vzlet lietadiel a pojme približne 40 palubných strojov, väčšinou stíhačiek J-15 a niekoľko vrtuľníkov. Aj napriek obmedzenej operačnej flexibilite slúži Liaoning ako základ pre budovanie know-how PLAN v oblasti prevádzky nosičov.

Shandong (Type-002) vstúpil do služby v roku 2019 a predstavuje prvú plne čínsku konštrukciu nosiča, založenú na skúsenostiach s Liaoningom. Je väčší (cca 70 000 ton) a taktiež využíva „ski-jump“ systém, ale disponuje vylepšenou palubnou štruktúrou a možnosťou pojať cez 40 lietadiel. Shandong je teraz hlavným operačným nosičom PLAN, schopným dlhších misií a širšieho spektra leteckých operácií, vrátane nasadenia na otvorenom mori a podpora blokádnych či odstrašujúcich misií.

Fujian (Type-003) je najnovší nosič, ktorý sa momentálne nachádza v záverečných fázach morských skúšok a očakáva sa, že bude uvedený do služby v roku 2025–2026. Fujian predstavuje technologický skok oproti predchodcom: má tonáž okolo 80 000 ton a prvýkrát pri čínskom nosiči je vybavený elektromagnetickými katapultmi (EMALS-like), čo umožňuje štart ťažších a modernejších lietadiel, vrátane plánovaného nasadenia stíhačiek J-35. Predpokladá sa, že Fujian bude schopný pojať cez 50 lietadiel a zvýši operačnú flexibilitu PLAN, pričom jeho zavedenie značí prechod Číny od učiacej sa flotily k reálne projekčnej sile v Indo-Pacifiku.

Typ 075 (LHD) predstavuje novú kategóriu veľkých výsadkových vrtuľníkových lodí, ktoré sú funkčne blízke ľahkým lietadlovým nosičom. S výtlakom okolo 35-40 tisíc ton a kapacitou až 28 vrtuľníkov rôznych typov (transportných, útočných, protiponorkových) poskytujú schopnosť rozsiahlych obojživelných operácií. Lode triedy Type 075 disponujú dokom pre vyloďovacie člny (LCAC) a priestormi na prepravu námornej pechoty i ťažkej techniky. Do roku 2025 má PLAN v službe najmenej tri jednotky tejto triedy, ktoré môžu pôsobiť ako v rámci výsadkových operácií, tak ako podporná letecká platforma pri blokádach či krízových nasadeniach v Juhočínskom mori.

Typ 076 (plánovaná trieda) predstavuje ešte ambicióznejší koncept – hybrid medzi výsadkovou loďou a ľahkým lietadlovým nosičom. Podľa dostupných informácií má byť vybavený elektromagnetickými katapultmi a upravenou palubnou dráhou, čo by umožnilo štart nielen vrtuľníkov, ale aj palubných dronov a ľahších lietadiel. Typ 076 by tak mohol fungovať ako testovacia platforma pre integráciu bezpilotných leteckých systémov do operačnej doktríny PLAN. Jeho úloha by mohla spočívať v podpore obojživelných útokov, nasadení rojov dronov alebo v rozšírení vzdušného prieskumu a elektronického boja na menších nosných plavidlách. Predpokladaná tonáž sa odhaduje na 50 000 t.

Vedľa týchto troch ťažkých a dvoch ľahších tried sa v stavbe alebo plánovaní nachádzajú ďalšie jednotky, vrátane konceptu Type-004, potenciálne jadrovo poháňaného nosiča, ktorý by mohol byť základom budúcej viac-nosnej flotily. Tempo stavby a rozsah investícií ukazujú na ambíciu PLAN rýchlo zvýšiť operačný dosah a možnosti projekcie sily v regióne.

Technológie a platformy: čo sa zmenilo

Vývoj čínskych lietadlových nosičov v poslednom desaťročí reflektuje rýchly technologický pokrok, ktorý PLAN prenáša z konceptu učiacej sa flotily na reálnu operačnú schopnosť projekcie sily. Zásadnou zmenou je prechod od tradičného „ski-jump“ vzletu k elektromagnetickým katapultom pri Fujiane (Type-003), čo umožňuje štart ťažších a modernejších lietadiel s plnou bojovou záťažou. Elektromagnetické katapulty navyše umožňujú vyššiu frekvenciu štartov, čo zvyšuje operačné tempo a flexibilitu nosiča v bojových scenároch. Palubná letecká sila sa tiež mení. Zatiaľ čo Liaoning a Shandong používajú prevažne stíhačky J-15, Fujian je konštruovaný na integráciu novej generácie stíhačiek J-35 a na testovanie bezpilotných lietadiel s palubným štartom. Tieto platformy rozširujú možnosti PLAN v oblasti prieskumu, elektronického boja a presného útoku na ciele ďaleko od čínskych brehov. V kombinácii s modernými vrtuľníkmi pre protiponorkový boj (ASW) a zásobovacími lietadlami vzniká oveľa variabilnejší a operatívne schopnejší letecký potenciál.

Ďalším kľúčovým prvkom je modernizácia palubných systémov: Fujian disponuje vylepšeným radarovým a elektronickým senzorom, sofistikovaným systémom riadenia letovej prevádzky a integráciou dát z flotily eskortných lodí. To umožňuje efektívnejšiu koordináciu leteckých operácií, vrátane súčasnej prevádzky viacerých typov lietadiel. Plánovaná integrácia jadrovo poháňaného Type-004 by mohla ďalej predĺžiť operačný dosah flotily a znížiť závislosť na logistických zásobovacích reťazcoch, čo je kľúčový faktor pre dlhodobé operácie v oblasti Tichého oceánu. Celkovo technológie a platformy čínskych lietadlových nosičov kombinujú osvedčené koncepty (ski-jump) s modernými inováciami (EMALS, nové stíhačky a drony), čím PLAN získava výrazne širšiu operačnú paletu a schopnosť postupne rozvíjať taktiku skutočne projekčnej námornej sily.

Priemyselné zázemie a tempo stavby

Rozvoj čínskych lietadlových nosičov je úzko spätý s kapacitami čínskeho lodenického priemyslu, ktorý prešiel výraznou modernizáciou a expanziou. Hlavné stavby nosičov prebiehajú v lodeniciach v Šanghaji (Jiangnan Shipyard) a Daliane, pričom každá z nich disponuje modernými suchými dokmi, montážnymi halami a technológiami na konštrukciu veľkých oceľových blokov. Táto infraštruktúra umožňuje Číne udržať relatívne vysoké tempo výstavby, čo sa prejavuje nielen rýchlym dokončovaním Liaoningu a Shandongu, ale aj súčasnými prácami na Type-004.

Tempo stavby ukazuje na ambíciu PLAN vybudovať viac-nosnú flotilu v horizonte nasledujúceho desaťročia. Odhady odborníkov naznačujú, že Čína by mohla v roku 2030 disponovať štyrmi až piatimi lietadlovými nosičmi, pričom každý ďalší typ bude technologicky vyspelejší ako predchádzajúci. Tento trend je sprevádzaný aj rozvojom podpornej infraštruktúry: prístavov pre kotvenie nosičov, zásobovacích a opravárenských kapacít, čo je kľúčové pre ich dlhodobú operačnú schopnosť. Významný je aj fakt, že Čína simultánne rozvíja a testuje nové platformy leteckej techniky, vrátane dronov a ťažkých stíhačiek, aby plne využila nosiče s katapultovým systémom. Takáto koordinácia medzi lodenicou, výrobou leteckej techniky a výcvikom posádok umožňuje PLAN rýchlo zvyšovať operačnú pripravenosť flotily a postupne navyšovať rozsah jej projekcie sily v oblasti Tichého oceánu.

Operačná doktrina a taktika

Silnúca čínska flotila lietadlových nosičov je úzko previazaná s meniacou sa operačnou doktrínou PLAN. V minulosti čínske nosiče slúžili predovšetkým na výcvik palubných posádok a testovanie taktiky, teraz však začínajú plniť reálne operačné roly, najmä v oblasti projekcie sily a odstrašovania. Plán nasadenia sa zameriava na Indo-Tichomorie, najmä na okolie Taiwanu, Juhočínskeho a Východočínskeho mora, kde lietadlové nosiče môžu podporovať námorné blokády, prieskumné operácie či prípadné rýchle nasadenie leteckej sily.

Súčasné testy a cvičenia ukazujú, že PLAN sa snaží rozvíjať taktiku twin-carrier operations, teda nasadenie dvoch nosičov v rovnakej oblasti, čo umožňuje kontinuálnu leteckú prítomnosť a zvýšenú flexibilitu. Takýto prístup napodobňuje modely US Navy, ale je zatiaľ obmedzený operačnou skúsenosťou posádok a logistickými možnosťami. Podpora eskortných lodí (ničiteľov, torpédoborcov a fregat) a protilietadlovej obrany je kľúčová pre udržanie nosiča v bojovej oblasti, a preto PLAN súčasne rozvíja aj eskortnú flotilu. Dôležitým prvkom doktríny je tiež integrácia nových typov lietadiel a bezpilotných systémov, ktoré umožňujú prieskum, elektronický boj a presný úder na ciele vzdialené stovky kilometrov od čínskych brehov. Plánovaná kombinácia nosičov s týmito prostriedkami dáva Číne možnosť operovať na väčšie vzdialenosti as vyššou flexibilitou, aj keď stále existujú limity v oblasti ASW, logistiky a komplexného velenia viacerých nosičov naraz.

Limity a slabiny

Napriek tomu, že čínska flotila lietadlových nosičov rýchlo rastie, stále existujú významné obmedzenia, ktoré obmedzujú jej skutočnú operačnú silu. Prvým faktorom je logistika a zásobovanie: lietadlové nosiče vyžadujú stálu podporu eskortných lodí, paliva, munície a zásob. Obmedzená kapacita zásobovacích plavidiel a obmedzená skúsenosť posádok stále znižujú operačnú dobu a dosah nosičov, najmä pri dlhodobých misiách ďaleko od domovských prístavov. Ďalším obmedzením je protiponorkový boj (ASW). Čínskej flotile stále chýba plne integrovaná sieť ASW, ktorá by dokázala efektívne chrániť nosiče pred modernými ponorkami potenciálnych protivníkov. Aj keď sú plánované nové vrtuľníky a bezpilotné systémy pre protiponorkový boj, ich nasadenie a interoperabilita s nosičmi sú ešte len v počiatočných fázach.

Treťou oblasťou slabín je operačná skúsenosť a výcvik posádok. Zatiaľ čo technické špecifikácie nosičov umožňujú vysokú flexibilitu, skutočná schopnosť vykonávať zložité operácie, ako sú twin-carrier deployments alebo koordinované akcie s medzinárodnými flotilami, je obmedzená. História nasadenia Liaoningu a Shandongu ukazuje, že PLAN sa stále učí optimalizovať taktiku, velenie a kontrolu leteckých operácií, čo je faktor, ktorý výrazne ovplyvňuje efektívnu bojovú silu nosičov. Celkovo možno povedať, že čínska flotila nosičov predstavuje rastúcu hrozbu v regionálnom meradle, avšak jej operačné schopnosti sú zatiaľ obmedzené kombináciou logistických, technických a ľudských faktorov. Tieto slabiny definujú súčasnú realitu čínskej projekcie sily a stanovujú hranice pre okamžité využitie nosičov v zložitých bojových scenároch.

Regionálne a strategické implikácie

Rast čínskej flotily lietadlových nosičov má významný vplyv na bezpečnostnú rovnováhu v Indo-Pacifiku. Pre Taiwan predstavujú čínske nosiče reálnu hrozbu, pretože umožňujú PLAN rýchlo projekciu leteckej sily nad Taiwanské prielivy, čo komplikuje obranné plánovanie taiwanskej armády a odstrašuje potenciálne intervencie tretích strán.

Pre Japonsko a ďalšie štáty regiónu, vrátane Filipín a Vietnamu, znamenajú čínske nosiče zvýšenú potrebu modernizácie námorných síl a protiponorkových schopností. Regionálna aliancia, vrátane amerického námorníctva a partnerov v rámci Indo-Pacifiku, sa musí prispôsobiť rastúcemu operačnému dosahu PLAN a pripraviť protokol pre monitorovanie a prípadné odstrašujúce operácie. Nasadenie dvoch nosičov súčasne v oblasti Tichého oceánu už signalizuje posun k reálnej projekcii sily, nielen symbolickej prítomnosti.

Strategicky má vývoj čínskych nosičov vplyv aj na plánovanie USA a ich spojencov. Zvyšujúci sa počet a technologická úroveň nosičov PLAN vyžaduje revíziu operačných scenárov, cvičenie a plánovanie logistických reťazcov, aby bola zachovaná schopnosť efektívne reagovať na prípadné krízové ​​situácie. Tento proces zároveň núti regionálnych aktérov prehodnocovať investície do protilietadlových systémov, protiponorkových kapacít a schopnosti rýchlo nasadiť vlastnú leteckú a námornú silu.

Aj ona hľadá ruské ponorky? Americká lietadlová loď sa priblížila k Murmansku

USA, 8. septembra 2025 – Lietadlová loď s atómovým pohonom USS Gerald R. Ford amerických námorných síl, bola po prvýkrát zaznamenaná neďaleko ruského Murmanska. Podľa zdrojov, viacúčelový vrtuľník MH-60R Seahawk, ktorý je súčasťou letky lietadlovej lode, v súčasnosti operuje pri severnom pobreží Nórska, neďaleko Barentsovho mora. Prítomnosť americkej lietadlovej lode v tejto strategicky dôležitej oblasti, vyvolala zvýšenú pozornosť na pozadí rastúceho napätia v Arktíde.   Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil význam Severného námorného priechodu a jedinečné kapacity ruskej flotily atómových ľadoborcov. V tejto súvislosti spomenul aj možnú spoluprácu s USA v Arktíde, vrátane projektov na Aljaške. K prítomnosti americkej […]

Japonsko má po 80 rokoch znova lietadlové lode: prestavané Izumo a Kaga menia rovnováhu v Pacifiku

Japonsko , 27. augusta 2025 – Po druhej svetovej vojne sa Japonsko zrieklo ofenzívnych ozbrojených síl a lietadlové lode sa stali symbolom zakázanej minulosti. Teraz sa však Tokio vracia na scénu: dve lode triedy Izumo boli prestavané na prevádzku stíhačiek F-35B a Japonsko tak znovu získalo schopnosť, ktorú naposledy využívalo pred viac ako osemdesiatimi rokmi. Tento krok má zásadný význam nielen pre japonskú obranu, ale aj pre celú bezpečnostnú architektúru Indo-Pacifiku.   Japonsko sa po viac ako ôsmich desaťročiach symbolicky vracia medzi námorné mocnosti, ktoré disponujú lietadlovými loďami. Krajina, ktorá si po 2. svetovej vojne vynútila pacifistickú ústavu zakazujúcu udržiavanie […]

Výroba nových amerických lietadlových lodí čelí opakovanému oneskoreniu

USA, 19. augusta 2025 – Americké námorníctvo, ako jedna z najvýznamnejších námorných síl na svete, stále čelí problémom spojeným s modernizáciou svojej flotily, ktorá je kľúčová pre zabezpečenie americkej snahy o globálnu dominanciu na mori. Medzi najdôležitejšími projektmi sa nachádza výstavba nových lietadlových lodí triedy Ford, ktoré majú nahradiť starnúcu flotilu lietadlových lodí triedy Nimitz. Tieto lode sú navrhnuté s pokročilými technológiami, ktoré sľubujú zvýšenie operačnej efektivity, nižšie prevádzkové náklady a väčšiu flexibilitu v nasadení.   Avšak, projekt Ford-class čelí významným problémom, ktoré sa prejavujú v opakovaných oneskoreniach dodávok, čo má zásadný vplyv na operačnú pripravenosť amerického námorníctva. Vývoj nových […]

Adam Čaloud

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok