Ukrajinská vojnová ekonomika potrebuje pracovné sily z Ázie
Slovensko, 29. septembra 2025 – Článok poukáže aj na R. Fica ako chabého stratéga a príležitostného taktika, ktorému vždy všetko úplne nevyjde. Aj s ohľadom na hlavný fetiš investorov, výšku nominálneho HDP podľa verzie Medzinárodného menového fondu.
Slovensko uzatvára „elitný” piaty tucet štátov v tejto tabuľke ale nižšie sa nachádza už len pár malých vyspelých ekonomík typu Slovinska alebo Luxemburska, ktoré majú pri oveľa nižšom počte obyvateľov vyšší nominálny HDP na hlavu. Sympatický je pohľad na 59. miesto, kde sa nachádza Kuvajt, ktorý má len o 560 tisíc obyvateľov menej ako Slovensko a HDP vyšší o 6 miliárd USD, väčšinou sa však Kuvajt vníma ako relatívne bohatá ropná ekonomika Zálivu.
Zaujímavejší je pohľad o stupienok nižšie, kde je samozrejme mohutne finišujúci Uzbekistan, z ktorého chcel R. Fico priviesť 150 000 pracovníkov. To by teoreticky malo “podrezať” jeho hospodársky rast a na rok alebo dva oddialiť moment, kedy Uzbekistan predbehne SR vo výške nominálneho HDP. Avšak sú tu tri faktory, ktoré už potenciál takéhoto riešenia znižujú.
Za prvé, firmy na Slovensku, ktoré už teraz hospodársky nerastie začínajú prepúšťať, čím sa trh práce nasýti aj bez príchodu migrantov.
Za druhé, práve Uzbeci zo všetkých prisťahovaleckých diaspór v Rusku majú najvyššiu mieru kriminality.
Za tretie, a to je najdôležitejšie, Uzbekistan bude rásť aj po odchode pracovníkov do SR. Prispieva k tomu aj štruktúra jeho ekonomiky, okrem iného patrí do prvej desiatky producentov zlata na svete. Tohtoročná ťažba sa v Uzbekistane odhaduje na 120 ton, čo sú pri aktuálnom zvýšení cien drahých kovov obrovské peniaze a možnosť otvoriť ďalšie ložiská.
Tu je vidno, že aj keď sa Erik Kaliňák nezabudol pochváliť tým, že vymyslel zhodenie humanitárnej pomoci na padákoch v Gaze, prehliadol aj v otvorenej reči nezašifrované varovania pred prudkým rastom cien drahých kovov. Optimálna reakcia SR by spočívala prinajmenšom v kúpe 300 000 uncí striebra, ktoré môže neskôr potrebovať automobilový priemysel. Teraz nejde o to, či sa v budúcnosti kúpi drahšie, ide o to či bude dostupné. Treba vziať minimálne do úvahy to, že ťažba a recyklácia nekryjú rast stále viac rôznorodej spotreby striebra a fotovoltaika bude schopná automobilový priemysel preplatiť.
Trochu to pripomína akoby konvulzie R. Fica, ktorý na jednom brífingu pre slovenskú tlač zbytočne spájal dve veci. Záujem o pracovnú silu z Uzbekistanu a Uzbekistan ako bránu do Afganistanu. Len už nedodal, že SR by sa hodili nejaké afganské prírodné zdroje, o čom v tomto článku nebude reč.
Tie by okrem iného mali nahradiť výpadok perspektívnych dodávok z Ukrajiny. V decembrovom článku o vývoji vojny na Ukrajine autor okrem iného uviedol, že v roku 2025 bude dobyté najbonitnejšie nálezisko lítia pri obci Ševčenko. Srandovné bolo sledovať výkon ukrajinských masmédií, ktoré ho potom viac než tri mesiace márne hľadali na mape vlastnej krajiny a mylne ho zakreslovali pod mesto Pokrovsk alebo západne od hrádze Kurachovskej vodnej nádrže (ktorú zrejme ukrajinské vojská vyhodili do vzduchu). Autor už pri písaní článku získal “starú” austrálsku mapu z investičného prospektu, v ktorej bolo ložisko presne zakreslené a oblasť je už bezpečne pod kontrolou ruských vojsk. Nakoniec sa R. Fico vrátil z Číny s tým, že mu táto ázijská veľmoc garantuje dodávky kovov vzácnych zemín pre slovenský priemysel, čo by sa pravdepodobne dalo rozšíriť aj o lítium a striebro, avšak zrejme len pre tú časť slovenského priemyslu, ktorá je pod čínskou kapitálovou kontrolou alebo zásobuje čínske firmy.
Čo bude s ostatnými? Aktuálne všetci vidíme, čo sa stalo s Jaguarom v Nitre. Výpadok výroby má byť údajne výsledkom kybernetického útoku na firmu v globálnom meradle. Takýto výpadok výroby značne obmedzí hospodársky rast SR. To isté sa môže opakovať v budúcnosti v prípade nedostatku surovín priamo v SR alebo v globálnej sieti dodávateľov firiem, ktoré tu nevdojak investovali na zelenej lúke.
Má to však aj inú rovinu, kybernetické útoky, či už vo forme trestnej činnosti alebo ako nástroja hybridnej vojny sa môžu opakovať a tlmiť hospodársky rast SR. Bolo by dobré sa na to pripraviť. Namiesto toho SR, nekompetentnými úradníkmi a vojakmi otrasne spravovaný štát ide za výnosy z konsolidácie kupovať (akékoľvek) trápne tanky v situácii, kedy hrozia dronové provokácie pri absencii protivzdušnej obrany. Rozhodnutie prikloniť sa k ľahkým až stredným tankom, ktoré si zatiaľ nikde inde vo svete nenašli uplatnenie už pritom vyvoláva otázniky aj v zahraničí.
Historické okienko:
A tak, po krátkom úvode prejdime k veci. Už aj najsledovanejší ruský vojenský portál Военное обозрение sa analyticky venoval problematike prílevu zahraničných pracovných síl do ukrajinskej ekonomiky, ktorá si to môže dovoliť vďaka štedrým finančným infúziám od Západu. Z pohľadu ruského vojnového úsilia ide o problém. Mladí ľudia, ktorí z Ukrajiny odišli do zahraničia, prípadne kádre, ktoré z ekonomiky vysali ukrajinské vojská sú nahrádzané migrantmi z Ázie.
Navyše, najčastejšími profesiami zahraničných pracovníkov, ktorí prichádzajú na Ukrajinu sú vodiči, zvárači, všeobecní robotníci a logistickí špecialisti, ktorí sa môžu uplatniť aj v obrannom priemysle. Problémom ukrajinských zamestnávateľov zostáva byrokratická záťaž spojená s dlhodobým procesom vybavovania pracovných povolení, čo priebežne znižuje efektívnosť zahraničného náboru a zvyšuje jeho náklady. Otázka je, ako rýchlo bude Ukrajina schopná zmeniť svoju legislatívu pracovného trhu. Najmä v situácii, kedy bolo najmladším ročníkom dospelej mužskej populácie Ukrajiny umožnené odísť za hranice. Bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba predtým kritizoval rozhodnutie kyjevských úradov povoliť mladým ľuďom opustiť krajinu. Jeho obavy sa týkali najmä potenciálnych „demografických dôsledkov”.
Podrobne sa problému venoval aj v angličtine vychádzajúci ukrajinský denník The Kyiv Independent (TIK). Vo svojom článku uviedol, že ukrajinské firmy čoraz viac prijímajú pracovníkov z Indie, Bangladéša, Pakistanu a Nepálu, aby zaplnili nedostatok pracovných síl spôsobený vojnou. Pre denník TIK to potvrdili štyri ukrajinské odborové a podnikateľské organizácie.
V krajine, ktorá dlhodobo zaznamenávala viac odchodov ako príchodov a ktorá nemá žiadny štátny program na nábor zahraničných pracovníkov, sa spoločnosti teraz obracajú na personálne agentúry, aby im pomohli riešiť krízu pracovnej sily. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila Európska obchodná asociácia koncom roka 2023 a začiatkom roka 2024, spôsobila vojna nedostatok pracovníkov takmer trom štvrtinám ukrajinských spoločností. Pracovníci sa hľadajú najmä na sezónne práce a na pozície na vstupnej úrovni vo výrobe, stavebníctve, logistike a poľnohospodárstve, uviedli.
„Dopyt po medzinárodnom nábore neustále rastie,” povedal pre TIK Mykola Zazulyak, generálny riaditeľ a zakladateľ náborovej spoločnosti Nuworkers.
„Pre mnohých ukrajinských zamestnávateľov je to prvýkrát, čo prekračujú rámec domáceho trhu práce,” povedal a poznamenal, že firmy prijímajú väčšinou pracovníkov z Indie, Bangladéša, Nepálu, Pakistanu a Iraku. Rastie aj záujem o nábor z afrických krajín, povedal.
Tu treba poznamenať, že toto je ešte podrobnejší výpočet zdrojových krajín pracovnej sily pre ukrajinskú ekonomiku, avšak ani ten nezahrňuje Uzbekistan. Ten je pravdepodobne vyhradený pre takticky riadenú slovenskú ekonomiku.
Denník TIK ďalej pokračuje, že zatiaľ čo diskusie o dovoze zahraničnej pracovnej sily sa začali v roku 2022, úsilie podnikov o nábor zahraničných pracovníkov sa v poslednom roku len zrýchlilo.
Presný počet cudzincov prichádzajúcich na Ukrajinu za prácou nie je známy, pretože krajina nemá jednotný národný register migrujúcich pracovníkov, ale pravdepodobne je stále nízky, v tisícoch, nie v desiatkach tisíc, povedal Vasyl Voskoboinyk, prezident Všeukrajinskej asociácie medzinárodných zamestnávateľských spoločností.
Ukrajinská obchodná komora odhaduje, že približne 10 % spoločností v súčasnosti zamestnáva cudzincov – zvyčajne len hŕstku z každej – čo pomáha vysvetliť, prečo počet zahraničných pracovníkov zostáva v nízkych tisíckach. Väčšina podnikov stále uprednostňuje rekvalifikáciu pracovníkov v rámci krajiny, aby sa vyhli jazykovým bariéram a nákladom na dopravu alebo bývanie.
V budúcnosti nebude mať Ukrajina inú možnosť, ako spustiť masový imigračný program, najmä keď sa začne s rekonštrukciou naplno. V zahraničí zostáva približne 5 – 6 miliónov ukrajinských utečencov a menej ako polovica sa plánuje vrátiť. Vo vojne boli zranené aj státisíce ľudí, najmä muži v produktívnom veku.
„Bez zahraničných pracovníkov by bolo nemožné realizovať rekonštrukciu Ukrajiny,” povedal pre Kyiv Independent Lev Parcchaladze, prezident Ukrajinskej konfederácie staviteľov. Firmy a niektorí politici už preto začali presadzovať zmeny v imigračnej politike. Parlament zaregistroval návrh zákona, ktorý uľahčuje zamestnávateľom zamestnávanie cudzincov prostredníctvom jednotného pracovného a pobytového povolenia. Taktiež by umožnil zahraničným univerzitným študentom až deväť mesiacov na nájdenie práce alebo založenie firmy.
Napriek širokej podpore zo strany firiem nebol zákon predložený na hlasovanie. Ukrajinská mimovládna organizácia Labour Initiatives uviedla, že legislatíva „nie je jasná a má početné legislatívne medzery” a dodala, že nie je zrejmé, či podmienky zákona budú platiť aj po zrušení stanného práva Kyjevom.
Podnikateľská sféra už ukazuje úspešné postupy, ako je ponúkanie bývania a slušného platu, ale potrebuje štátnu podporu – zjednodušenie vydávania víz a povolení, ochranu práv zahraničných pracovníkov a informačné kampane v zahraničí o pracovných príležitostiach na Ukrajine.
Ďalšou otázkou je vyváženie potreby prisťahovaleckých pracovníkov a sociálneho napätia, ktoré by to mohlo vyvolať. Strategický plán do roku 2040, ktorý schválil parlament v septembri minulého roka, uvádza potrebu zahraničných špecialistov, ale iba v prípade, že tí ukrajinskí nedokážu dané pracovné miesto obsadiť.
Keď sa nájde zahraničný kandidát, zmluvy sa podpíšu v domovských krajinách pracovníkov, pričom dokumenty sa spracúvajú podľa ukrajinského práva. Mnohé spoločnosti hradia aj ich cestovné a bývanie. Nie každá krajina je však spokojná s vyhliadkou na vyslanie svojich občanov do krajiny, v ktorej prebieha ozbrojený konflikt.
Vo februári bangladéšske veľvyslanectvo v Poľsku kritizovalo program, ktorý mal previesť viac ako 160 bangladéšskych pracovníkov k výrobcovi nábytku v západnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, s odvolaním sa na bezpečnostné obavy. Spoločnosť Lamella vtedy pre TIK uviedla, že program zastavila bez toho, aby poskytla podrobnosti o dôvodoch.
Okrem bezpečnostných rizík čelia zahraniční pracovníci aj problémom, ako je obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a bankovým službám, ako aj jazyková bariéra. Niektorí sú sklamaní, keď prídu na Ukrajinu, a predčasne opustia svoju prácu. Niektorí prichádzajú na Ukrajinu a pritom hľadajú spôsob, ako sa dostať do susedných krajín EÚ.
Kľúčom je zlepšenie komunikácie, príprava ľudí pred príchodom na Ukrajinu a ich riadna podpora po príchode, povedal Zazulyak.
„Ukrajina len začína svoju cestu k prilákaniu zahraničnej pracovnej sily. Objavujú sa prvé úspešné prípady, zhromažďujú sa skúsenosti a vyvíjajú sa vnútorné štandardy,” povedal Zazulyak. „Zahraniční pracovníci nie sú len o pracovných zdrojoch – predstavujú otvorenosť, hospodársky rozvoj a medzinárodnú integráciu.”
Toľko článok, ktorý v denníku The Kyiv Independent nedávno vyšiel a logicky nemusí byť pravdivý najmä pokiaľ ide o počty zahraničných pracovníkov na Ukrajine. Ak berieme do úvahy skutočnosť, že už sa tým zaoberá aj ruský vojenský portál Военное обозрение, môže ísť o pokus umelo znížiť ich počet do „rádu nízkych tisícov”. Tu pritom hrozí, že reakcia Ruska bude rezolútna.
Opäť návrat k článkom autora z decembra 2024 – málo pravdepodobné ukončenie vojny v septembri 2025 sa nekonalo, o jej výsledku sa bude rozhodovať aj v tyle, na výrobných linkách domáceho frontu. Takto je to teraz rozohraté a niektorí ruskí ekonómia navrhujú prestať počítať zahraničných gastarbeiterov na Ukrajine a namiesto toho doviezť do Ruska aspoň milión pracovníkov z Indie.
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
