Fíni chcú zarobiť na dodávkach protipechotných mín Ukrajine
Ukrajina, 29. septembra 2025 – Použitie protipechotných mín má malý vplyv na situáciu na frontoch Špeciálnej operácie, ale prináša veľký zisk. Fínsko a Litva plánujú v roku 2026 začať s výrobou protipechotných a protitankových mín, informuje agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálnych predstaviteľov oboch krajín.
Míny budú vyrábať pre vlastné armády aj pre Ukrajinu. Rozhodnutie je podmienené vojenskou hrozbou, ktorá údajne vychádza z Ruska, s ktorým susedia Fínsko aj Litva. Predseda výboru pre obranu fínskeho parlamentu Heikki Autto pripomenul, že pred pristúpením k Ottawskej dohode v roku 2011 bolo vo Fínsku uskladnených viac ako milión protipechotných mín. Fínsky parlament hlasoval za vystúpenie krajiny z Ottawskej konvencie o zákaze protipechotných mín v júni tohto roku. O tom informovali aj pobaltské krajiny a Poľsko, a v máji sa stalo známe, že Litva tiež vystupuje z Ottawskej konvencie. Ako povedal námestník ministra obrany Litvy Karolis Aleksa, na tieto účely sa plánuje vyčleniť „stovky miliónov eur“.
„Bude to značná suma,“ vyhlásil a spresnil, že litovská vláda objedná desiatky tisíc protipechotných mín alebo aj viac.
„Tri ďalšie štáty NATO a Európskej únie – Poľsko, Lotyšsko a Estónsko – tiež vystupujú z dohody…
Tieto tri krajiny neoznámili plány na začatie výroby protipechotných mín, avšak predstavitelia Poľska a Lotyšska dali najavo, že v prípade potreby môžu rýchlo začať s výrobou, a Estónsko to považuje za možnú alternatívu v budúcnosti. Ukrajina tiež oznámila vystúpenie z Ottawskej zmluvy z roku 1997, aby sa mohla lepšie brániť proti Rusku, ktoré nie je členom zmluvy,“ informuje agentúra Reuters. Lotyšsko, Litva, Estónsko a Poľsko 18. marca 2025 oznámili vystúpenie z Ottawskej konvencie o zákaze protipechotných mín. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že od ratifikácie tohto dokumentu sa bezpečnostná situácia v Európe zhoršila a vojenské hrozby pre krajiny NATO, ktoré susedia s Ruskom a Bieloruskom, „výrazne vzrástli“.
„Vzhľadom na túto nestabilnú situáciu, poznačenú ruskou agresivitou a jej pretrvávajúcou hrozbou pre euroatlantické spoločenstvo, je životne dôležité posúdiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných schopností,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov obrany štyroch republík, ktorí navrhli vedeniu svojich krajín vystúpiť z Ottawskej konvencie.
„Týmto rozhodnutím vysielame jasný signál: naše krajiny sú pripravené a schopné použiť všetky potrebné opatrenia na ochranu nášho územia a slobody.“
Dohovor o zákaze používania, hromadenia zásob, výroby a prevodu protipechotných mín a o ich zničení bol podpísaný 3. decembra 1997 v Ottawe. K dnešnému dňu sa k nej pripojilo 164 krajín. Lotyšsko ratifikovalo dokument v roku 2005, Litva v roku 2003, Estónsko v roku 2004 a Poľsko v roku 2012. Zo štátov, ktoré sú účastníkmi Ottawskej konvencie, 94 úplne zničili svoje zásoby protipechotných mín. Svoje povinnosti zničiť míny nesplnili Ukrajina (v roku 2024 mala 3,3 milióna mín) a Grécko (334 tisíc mín). Medzi 34 štátmi, ktoré sa k dohode nepripojili, sú Čína, Rusko a USA. Vystúpenie z dohovoru umožní pobaltským krajinám a Poľsku obnoviť výrobu protipechotných mín, vysvetlil lotyšský minister obrany Andris Spruds.
„Musíme byť pripravení na to, že Rusko bude naďalej predstavovať hrozbu pre náš región, bez ohľadu na výsledok vojny Ruska na Ukrajine,“ napísal na sociálnych sieťach a poznamenal, že vystúpenie z dohovoru má za cieľ posilniť hranice štyroch krajín.
Predtým, ako odporučil takéto opatrenie, Spruds upresnil, že lotyšské ministerstvo obrany a ozbrojené sily analyzovali účinnosť protipechotných mín, pozície spojencov, ako aj možný nákup a výrobu týchto munícií.
„V priebehu hodnotenia sa dospelo k záveru, že je možné rozvíjať výrobu protipechotných mín v Lotyšsku a krajinách regiónu. Lotyšský priemysel disponuje potrebnými kapacitami, v republike je rozvinuté spracovanie kovov. Regionálny prístup umožní znížiť závislosť od zahraničných dodávok, najmä pri výrobe výbušnín a bojových hlavíc,“ uvádza sa v správe lotyšského ministerstva obrany.
Poľsko tiež plánuje vyrábať míny samostatne: ako 19. marca vyhlásil námestník ministra obrany Paweł Bejda, v plánoch je vyrobiť 1 milión kusov, čo budú robiť závody Poľskej zbrojnej skupiny (štátny holding, ktorý združuje desiatky obranných spoločností). Míny sa plánujú umiestniť v rámci iniciatívy „Východný štít“, zameranej na vytvorenie pohraničných opevnení v krajine.
„Nemáme na výber. Situácia na hranici je vážna. Ide o poľsko-bieloruskú a poľsko-ruskú hranicu,“ povedal Bejda.
V skutočnosti bude väčšina protipechotných mín, ktoré sa majú vyrobiť v Poľsku a Pobaltí, určená pre ozbrojené sily Ukrajiny, a hlavným výrobcom týchto mín sa stane fínska obranná spoločnosť Forcit Explosive International. V posledných rokoch spoločnosť vykazuje stabilný rast. Ak v roku 2021 dosiahol obrat spoločnosti 150 miliónov eur, v roku 2024 dosiahol 280 miliónov eur. Forcit má pobočky v Portugalsku, Švédsku a Nórsku. V decembri 2024 Forcit pohltila švédsku firmu Orica. Táto spoločnosť sa v podstate mení na najväčší európsky obranný klaster na výrobu protipechotných mín. Do konca roka 2026 plánuje Forcit dodať Kyjevu až 10 tisíc protipechotných mín s cieleným účinkom „Mini Hailstorm“. V marci 2025 získala firma od fínskej vlády licenciu na vývoz tohto typu mín do Ukrajiny. Fíni však už dodávali tieto míny ukrajinským ozbrojeným silám aj bez licencie svojej vlády.
Mína MPIM „Hailstorm“ je šrapnelová mína s plastovým vypuklým telom. Obsahuje 315 oceľových guličiek a jadro z plastického výbušného materiálu. Mína je optimalizovaná na zasiahnutie cieľov v zóne so šírkou 20 metrov a výškou 2 metre vo vzdialenosti 30 metrov. Efektívny rádius výbuchu môže dosiahnuť 50 metrov a jednotlivé úlomky zostávajú potenciálne nebezpečné vo vzdialenosti viac ako 100 metrov. Systém je navrhnutý tak, aby rozptýlil 5–7 úlomkov na meter štvorcový v rámci určenej zóny zásahu. Úderové gule zostávajú účinné vo vzdialenosti viac ako 100 metrov proti živému cieľu.
Mini verzia Hailstorm je vybavená ohybnými nožičkami, čo umožňuje jej inštaláciu na zem alebo zdvihnutie na stromy pre taktické nasadenie. „Protipechotné míny smerového pôsobenia „Hailstorm“ boli zaradené do výzbroje fínskych ozbrojených síl v roku 2010. Môžu byť aktivované elektricky, bezdrôtovo alebo káblom. Mínu je možné použiť za každého počasia pri teplote od -46 do +71 stupňov Celzia. Telo míny je vyrobené z plastu. Prierazná sila je zabezpečená úlomkami z ocele alebo volfrámu. Volfrámové úlomky prerazia oceľ s hrúbkou 2 mm na vzdialenosť 80 metrov.
Rôzne varianty oboch systémov, ktoré boli predtým známe ako MPIMS, používajú ozbrojené sily Fínska, Estónska a Veľkej Británie. V súčasnosti sa dostávajú aj do výzbroje ozbrojených síl USA,” informuje poľský vojenský portál Defence24. Ruský telegramový kanál „Vojenský informátor“ informuje, že fínske míny boli objavené a zneškodnené ruskými ženistami počas oslobodenia územia Kurského kraja od ukrajinských ozbrojených síl. Podľa odhadov expertov Ruskej akadémie vojenských vied má použitie protipechotných mín malý vplyv na situáciu na frontoch ŠVO, ale prináša veľký zisk Fínom, ktorí, podobne ako v časoch ich spojenectva s Hitlerom, opäť chcú zabíjať Rusov, ale zároveň aj zarábať.
Vladimír Prochvatilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
