Japonsko má po 80 rokoch znova lietadlové lode: prestavané Izumo a Kaga menia rovnováhu v Pacifiku
Japonsko , 27. augusta 2025 – Po druhej svetovej vojne sa Japonsko zrieklo ofenzívnych ozbrojených síl a lietadlové lode sa stali symbolom zakázanej minulosti. Teraz sa však Tokio vracia na scénu: dve lode triedy Izumo boli prestavané na prevádzku stíhačiek F-35B a Japonsko tak znovu získalo schopnosť, ktorú naposledy využívalo pred viac ako osemdesiatimi rokmi. Tento krok má zásadný význam nielen pre japonskú obranu, ale aj pre celú bezpečnostnú architektúru Indo-Pacifiku.
Japonsko sa po viac ako ôsmich desaťročiach symbolicky vracia medzi námorné mocnosti, ktoré disponujú lietadlovými loďami. Krajina, ktorá si po 2. svetovej vojne vynútila pacifistickú ústavu zakazujúcu udržiavanie ofenzívnych ozbrojených síl, teraz oficiálne prevádzkuje prestavané lode triedy Izumo schopné niesť moderné viacúčelové stíhačky F-35B. Tento krok má nielen vojensko-technický, ale aj silný politický a symbolický význam: predstavuje zásadný posun v japonskej obrane, ktorá sa dlhé desaťročia sústredila výhradne na domácu bezpečnosť. Pristátie amerického F-35B na palube lode JS Kaga v roku 2024 sa stalo okamihom, ktorý ukázal, že Japonsko opäť disponuje schopnosťou, ktorú naposledy využívalo počas druhej svetovej vojny – prevádzkovať lietadlové nosiče. Rozhodnutie Tokio zdôvodňuje rastúcimi bezpečnostnými hrozbami v Indo-Pacifiku, predovšetkým vojenským tlakom Číny, severokórejským raketovým programom a neistotou ohľadom stability regiónu.
Historické pozadie
Japonsko patrilo v 30. a 40. rokoch 20. storočia k absolútnej špičke vo vývoji a nasadení lietadlových lodí. Práve ich mohutné zväzy zohrali kľúčovú úlohu v počiatočných fázach vojny v Pacifiku – od útoku na Pearl Harbor cez bleskové operácie v juhovýchodnej Ázii až po rozhodujúce stretnutie pri Midway. Lode ako Akagi, Kaga či Shōkaku symbolizovali technologickú vyspelosť a operačnú odvahu cisárskeho námorníctva. Porážka v druhej svetovej vojne však znamenala koniec japonských lietadlových kapacít – všetky zostávajúce nosiče boli buď potopené, alebo po vojne zošrotované. Po kapitulácii v roku 1945 bola prijatá nová ústava, ktorej článok 9 zakázal Japonsku držať “ofenzívne” ozbrojené sily. Krajina sa tak po desaťročia orientovala na čisto obranné schopnosti a jej námorníctvo, premenované na Japonské námorné sily sebaobrany (JMSDF), sa sústredilo najmä na protiponorkovú a protilodnú ochranu. Pojmy ako “lietadlová loď” sa stali politicky citlivými a nahrádzali sa opatrnejšími označeniami. Napriek tomu sa od konca studenej vojny postupne začali objavovať lode s rastúcou kapacitou pre leteckú prevádzku. Najprv to boli menšie helikoptérové nosiče tried Hyūga a Shirane, určené oficiálne na protiponorkové operácie. Skutočný prielom nastal v roku 2015, kedy do služby vstúpili prvé jednotky triedy Izumo. Tieto viacúčelové “helikoptérové torpédoborce” boli od začiatku budované s možnosťou budúcej prestavby na ľahké lietadlové lode, čo vyvolávalo pozornosť tak v domácej politike, ako aj v zahraničí.
Technická a operačná stránka – Izumo & Kaga
Jadrom súčasných “lietadlových schopností” Japonska sú dve lode triedy Izumo – JS Izumo (DDH-183) a JS Kaga (DDH-184). Tieto jednotky boli pôvodne oficiálne označované ako “vrtuľníkové torpédoborce”, aby sa vyhli politicky citlivému termínu “lietadlová loď”. S dĺžkou cez 248 metrov a výtlakom okolo 27 tisíc ton, ale od začiatku pripomínali skôr ľahké nosiče lietadiel než klasické torpédoborce. Pôvodne niesli iba protiponorkové a transportné vrtuľníky, avšak konštrukcia lodí už v čase ich zaradenia do služby ponúkala potenciál na budúcu prestavbu. Rozhodnutie o úprave padlo v roku 2018 a prestavba oboch plavidiel začala v nasledujúcich rokoch. Úpravy zahŕňajú najmä zosilnenie a tepelnú odolnosť letovej paluby, aby odolala vysokým teplotám trysiek stíhačiek F-35B. Ďalej došlo k zmene tvaru prednej časti, ktorá sa viac približuje obdĺžnikovému profilu, a k inštalácii nových navigačných a podporných systémov.
Japonsko zároveň objednalo celkom 42 lietadiel F-35B, ktoré sa stanú hlavnou výzbrojou týchto lodí. Stíhačky s vertikálnym štartom aj pristátím dávajú lodiam schopnosť pôsobiť ako plnohodnotné lietadlové nosiče – aj keď v obmedzenom rozsahu oproti americkým supercarriers triedy Nimitz či Ford. Prevádzkový koncept pritom počíta s kombináciou japonských pilotov a úzkej spolupráce s americkými námornými silami, ktoré poskytujú skúsenosti aj technickú podporu. Operácie s F-35B dramaticky rozširujú operačné možnosti JMSDF. Lode Izumo a Kaga môžu novo poskytovať vzdušné krytie vzdialeným jednotkám, posilňovať obranu japonských ostrovov v Tichomorí alebo sa zapojiť do spoločných cvičení s americkým a spojeneckým námorníctvom. V praxi tak Japonsko získava schopnosť rýchlo reagovať na regionálne krízy a rozširuje svoje pôsobenie v rámci bezpečnostných štruktúr Indo-Pacifiku.
Kľúčové aktuálne míľniky
Najväčším zlomom v procese premeny lodí triedy Izumo na plnohodnotné nosiče lietadiel sa stal rok 2021, kedy na palube Izumo prvýkrát pristálo americké stíhacie lietadlo F-35B. Išlo o test v úzkej koordinácii s americkým námorníctvom a námornou pechotou, ktorý mal overiť, či vykonané úpravy lode skutočne umožňujú bezpečnú prevádzku moderných stealth stíhačiek. Úspešné pristátie a následný vzlet predstavovali historickú udalosť: po viac ako siedmich desaťročiach sa na palube japonského plavidla znovu objavilo prúdové bojové lietadlo. V roku 2024 prebehol ďalší zásadný test – tentoraz na sesterskej lodi Kaga. Počas cvičenia pri kalifornskom pobreží tu pristál americký F-35B, čím Japonsko oficiálne potvrdilo, že obe jeho lode sú schopné prevádzkovať moderné palubné letectvo. Tento okamih mal nielen technický, ale aj symbolický rozmer: Japonsko sa vrátilo medzi štáty, ktoré dokážu prevádzkovať lietadlové nosiče, hoci stále v obmedzenom rozsahu.
Prestavba oboch lodí postupuje podľa plánu. Izumo má už dokončený prvý stupeň úprav, zahŕňajúci predovšetkým posilnenie letovej paluby, a do konca dekády má byť pripravená na plnohodnotnú prevádzku F-35B. Kaga prechádza rozsiahlejšou modernizáciou, ktorá má byť dokončená približne v roku 2027. Japonská vláda zároveň investuje do výcviku pilotov, podpornej infraštruktúry a rozšírenia spolupráce s americkými jednotkami, aby nové schopnosti mohli byť reálne využívané v bojových scenároch. Kombinácia lodí triedy Izumo a lietadiel F-35B posúva Japonsko na kvalitatívne novú úroveň. Zatiaľ čo doteraz sa JMSDF sústredili predovšetkým na protiponorkovú obranu a ochranu vlastných pobrežných vôd, teraz získavajú prostriedok, ktorý im umožňuje pôsobiť oveľa flexibilnejšie, na širšom geografickom priestore av úzkej koordinácii s kľúčovými spojencami.
Strategický význam
Rozhodnutie Japonska prestavať lode triedy Izumo a vybaviť ich stíhačkami F-35B má ďalekosiahly význam pre bezpečnostnú architektúru Indo-Pacifiku. Predovšetkým predstavuje odpoveď na rastúci vojenský tlak Číny, ktorá v posledných rokoch posilňuje svoju flotilu a stavia vlastné lietadlové lode. Osobitnú pozornosť pritom Tokio venuje sporom o súostrovie Senkaku (čínsky Tiao-jü), kde sa čínske a japonské hliadky stále častejšie dostávajú do napätých situácií. Schopnosť Japonska operovať s palubným letectvom zvyšuje jeho odstrašujúcu kapacitu a umožňuje pružne reagovať na prípadné incidenty v širšom okolí ostrovov. Ďalším faktorom je severokórejský raketový program, ktorého testy často prelietajú nad japonským územím alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Lode schopné nasadiť stíhačky piatej generácie dávajú Tokiu možnosť posilniť protivzdušnú obranu aj ďaleko od vlastného pobrežia a prípadne sa zapojiť do spoločných operácií s americkými silami.
Z vojensko-strategického hľadiska lode triedy Izumo dopĺňajú už existujúce schopnosti amerického námorníctva v Pacifiku. V praxi to znamená, že v prípade krízy môže Japonsko rýchlo posilniť americké zväzy, zapojiť sa do spoločných cvičení alebo prevziať časť zodpovednosti za obranu námorných trás. To je obzvlášť dôležité v čase, keď Spojené štáty čelia tlaku rozdeliť svoje kapacity medzi Európu, Blízky východ a Indo-Tichomorie. Politicky ide zároveň o výrazný posun vo výklade japonskej ústavy. Tokio sa síce stále vyhýba označeniu “lietadlová loď”, ale fakticky sa stáva krajinou, ktorá po viac ako osemdesiatich rokoch znovu disponuje touto schopnosťou. Pre mnohých analytikov to symbolizuje koniec éry čisto pacifistickej obrany a začiatok obdobia, keď sa Japonsko aktívnejšie zapája do medzinárodnej bezpečnostnej politiky.
Medzinárodné reakcie a kontroverzie
Rozšírenie schopností japonského námorníctva nezostalo bez odozvy. Najostrejšiu kritiku tradične vyjadruje Čína, ktorá prestavbu lodí Izumo a Kaga označuje za “nebezpečný krok” a porušenie ducha povojnovej ústavy. Peking vníma nové kapacity ako priamu hrozbu svojim aktivitám v Juhočínskom a Východočínskom mori a zároveň ako dôkaz rastúcej vojenskej spolupráce Japonska so Spojenými štátmi. Obavy zaznievajú aj z Pchjongjangu – Severná Kórea označuje japonské lietadlové lode za destabilizačný faktor a argumentuje nimi vo svojej propagande na podporu ďalšieho vývoja raketového a jadrového programu. Naopak spojenci v regióne vnímajú krok Tokia skôr pozitívne. USA dlhodobo podporujú japonské snahy posilniť vlastné obranné schopnosti a vítajú, že Japonsko preberá väčší diel zodpovednosti za regionálnu bezpečnosť. Podobne aj Austrália či Filipíny oceňujú, že Tokio dokáže poskytnúť širšiu podporu pri ochrane námorných trás av rámci spoločných cvičení.
Kontroverzia sa netýka iba technických detailov lodí, ale predovšetkým o tom, či Japonsko dokáže zachovať rovnováhu medzi svojou ústavnou tradíciou pacifizmu a rastúcimi požiadavkami na regionálnu obranu.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
