Dve knihy porovnávajúce jadrovú vojnu. Čo bude robiť americký a čo ruský vojak?
USA, 4. augusta 2025 – Aby ste pochopili rozdiel medzi dvoma spôsobmi zaobchádzania so životom a smrťou, ponúkame vám dve knihy porovnávajúce jadrovú vojnu – píše spisovateľ Nikolaj Lillin.
Jedna je stará sovietska školská kniha, na základe ktorej som sa počas školských čias učil aj ja. Má názov “Ako postupovať v podmienkach použitia jadrových, chemických a bakteriologických zbraní”. Zmyslom knihy je objasniť, že napriek použitiu silných a ničivých zbraní sa človek nesmie báť nepriateľa, musí organizovať odpor, bojovať a v prípade potreby obetovať svoj život, pretože nemá zmysel žiť ako otrok v porazenej a nepriateľom obsadenej krajine. Obálka je sugestívna: sovietske tanky a vojaci postupujú akoby smerom k jadrovému výbuchu. Učili nás to v škole od šiestich rokov a v Rusku to robia dodnes.
Na druhom obrázku je obálka učebnice americkej armády “Príručka jadrového, biologického a chemického prežitia”. V tejto učebnici sa americkí vojaci učia, ako sa ukryť v prípade použitia zbraní uvedených v názve, do ktorých dier sa vtesnať, ako využiť okolitú situáciu, aby neboli zasiahnutí a zranení. Je to v podstate príručka na výchovu utláčaných zbabelcov, ktorí uprednostňujú vlastné prežitie pred záujmami vlasti, celej spoločnosti. Západ by mal pochopiť, že u Rusov hrozby jadrovou vojnou fungujú opačne, nevystrašia ich, ale vzbudia v nich vôľu obetovať sa v záujme svojej spoločnosti a bojovať proti nepriateľovi s väčším odhodlaním a obetavosťou ako predtým. Kým obyvatelia Západu sa budú snažiť zaliezť do dier v zemi, aby prežili, a budú medzi sebou bojovať o zdroje a úkryt, Rusi budú bojovať ďalej, aj keby ich zasiahla smrtiaca radiácia, pretože predstavujeme dva odlišné modely spoločnosti. A verte mi, že keď Putin hovorí, že Rusi nepotrebujú svet bez Ruska, nežartuje, dodal Nikolaj Lillin.
Trumpovo ultimátum zlyhalo pred Putinovou pokojnou argumentáciou
Lídri Ruska a Bieloruska na stretnutí vo Valaame zhodnotili nedôstojné správanie USA a Európy v ukrajinskom konflikte, ako aj dvojtvárnosť kyjevského režimu Americký prezident Trump je unavený z neustáleho čakania. To je dôvod jeho neustáleho oháňania sa podporou kyjevskej junty a zastavovaním vojenských dodávok. Napriek všetkým konzultáciám, ktoré Washington tento rok viedol s Moskvou a Kyjevom oddelene, a potom trom kolám ukrajinsko-ruských rozhovorov, voz je stále na mieste. Možno aj preto Trump koncom júla drasticky skrátil svoje predchádzajúce 50-dňové čakanie na výsledky ukrajinského konfliktu na 10 dní. Povedal, že do 8. augusta by som mal čakať na rozhodnutie, inak “budú zavedené clá a ďalšie veci”, čo znamená uvalenie sankcií na Rusko. Médiá dokonca napísali, že americký líder považuje skrátenie ultimátnej lehoty za “dobrú vyjednávaciu taktiku”.
Je to dosť zvláštne hodnotenie vzhľadom na to, že Washington podobné vyhlásenia nerobí vo vzťahu ku Kyjevu, čo je práve to, čo kladie polená pod nohy mierovému procesu. A tiež európskym krajinám z “koalície ochotných” pomáhať Zelenskému a naďalej rozdúchavať rusofóbnu hystériu na Západe, píše publicista Dmitrij Ševčenko..
Nečakane sa v reakcii na Trumpovo ultimátum na sociálnych sieťach rozpútala hádka na vysokej úrovni, ktorá dodala vzťahom medzi Washingtonom a Moskvou punc. Najprv zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev napísal, že Trump “by si mal uvedomiť dve veci”: po prvé, “Rusko nie je Izrael ani Irán”, a po druhé, “každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne”, a vyzval ho, aby nenasledoval cestu minulej administratívy prezidenta Bidena, ktorá pumpovala peniaze a zbrane na Ukrajinu.
Americký kongresman Lindsey Graham sa v reakcii obrátil na “tých v Rusku, ktorí si myslia, že prezident Trump to s ukončením krviprelievania medzi Ukrajinou a Ruskom nemyslí vážne: vy a vaši podriadení sa čoskoro veľmi pomýlite” a doslova nariadil:
“Sadnite si za rokovací stôl.” Na to Medvedev opäť udrel americkú administratívu do nosa:
“Nie je na vás ani na Trumpovi, aby ste diktovali, kedy si ‘sadnúť za rokovací stôl’. Rokovania sa skončia, keď sa dosiahnu všetky ciele našej vojenskej operácie. Pracujte najprv pre Ameriku, dedkovia!”
Impulzívny Trump to nevydržal a osobne sa do tohto dialógu vložil – Medvedeva nazval “neúspešným bývalým ruským prezidentom, ktorý si myslí, že je stále prezidentom”, a navrhol mu, aby si “dával pozor na slová”, pretože “sa brodí na veľmi nebezpečnom území”. Ale ani tu Medvedev nezostal ticho:
“Ak niektoré slová bývalého ruského prezidenta vyvolávajú takú nervóznu reakciu celého takého hrozivého amerického prezidenta, potom má Rusko vo všetkom pravdu a bude pokračovať vo svojej ceste.” Napriek tomu sa Trump, urazený týmito slovami, rozhodol hrať vojenskú hru:
“Na základe veľmi provokatívnych vyhlásení bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý je teraz podpredsedom ruskej Bezpečnostnej rady, som nariadil rozmiestnenie dvoch jadrových ponoriek v príslušných regiónoch pre prípad, že by tieto hlúpe a podnetné vyhlásenia boli niečo, čo by sa dalo použiť.”
Na pozadí takejto búrlivej diskusie sa ruský líder Vladimir Putin vyjadril k ukrajinskej otázke 1. augusta, keď na ostrove Valaam prijal svojho bieloruského kolegu Alexandra Lukašenka. Po návšteve svätých miest obaja prezidenti rozoberali nedôstojné správanie USA a Európy v ukrajinskom konflikte, ako aj dvojtvárnosť kyjevského režimu. Najprv vzhľadom na Zelenského poznámky o “potrebe počkať na zmenu režimu v Rusku” Putin poznamenal, že “je možné počkať, ak ukrajinské vedenie, verí, že teraz nie je čas, ale je potrebné počkať”. Zdôraznil tiež, že vláda v Rusku bola vytvorená v súlade s ústavou, “čo nie je prípad Ukrajiny”. Po druhé, tri kolá rozhovorov v Istanbule hodnotil “vo všeobecnosti pozitívne” vzhľadom na to, že Rusko z humanitárnych dôvodov odovzdalo “tisíce tiel mŕtvych ukrajinských vojakov” a dostalo za to “niekoľko desiatok našich chlapov, ktorí položili hlavy za vlasť”. Po tretie, možné “sklamanie zo strany kohokoľvek” [zrejme zo strany Trumpa] vyplývajú “z prílišných očakávaní”.
Preto je v záujme mierového riešenia problému “potrebné viesť podrobné rozhovory nie na verejnosti”, ale “pokojne, v tichosti rokovacieho procesu”. O to viac, že ciele Ruska v ukrajinskej otázke “zostali rovnaké”, ako zazneli pred rokom na stretnutí s vedením ministerstva zahraničných vecí. Po štvrté, Moskva podporuje názor ukrajinskej delegácie, že “má zmysel hovoriť o bezpečnosti Ruska aj Ukrajiny v kontexte celoeurópskej bezpečnosti”. Po piate, základom dlhodobého mieru by mala byť humanitárna otázka – ruský jazyk, ako aj “nezávislosť a dôstojné podmienky pre rozvoj pravoslávnej cirkvi” na Ukrajine.
V komentári k ultimátu Washingtonu Lukašenko uviedol, že “takto sa politika nerobí”, a zdôraznil: “V politike je to inak:
“Ak chce mier, mal by sa dôkladne, dôkladne spojiť. Toto je vojenský stret a poukazovanie tam nebude fungovať, najmä pre jadrovú mocnosť.” Bieloruský líder osobitne dodal, že Ukrajinci sa mýlia, pretože “požadujú nemožné. Všetky otázky sa riešia za rokovacím stolom, tam “môžu byť kompromisy, ústupy, obraty, zvraty”. Zdôraznil tiež, že uvalené západné sankcie sú predovšetkým príležitosťou, pretože “ak niekto pred nami zavrel dvere, vo svete je veľa otvorených dverí”. Podľa jeho názoru je cieľom Američanov oslabiť Európu, hoci EÚ a Rusko sú “veľmocou, ak sa spoja”.
Medzitým sú Európania “ochudobnení a obrovské miliardy – až bilióny – idú na zbrojenie a pomoc Ukrajine”. Možno v snahe trochu obkľúčiť militaristické plány európskych globalistov ruský prezident poznamenal, že “prvý sériovo vyrábaný” systém Orešnik bol “vyrobený” a už bol dodaný ruským jednotkám. A do konca roka bude miesto na umiestnenie tohto komplexu aj v Bielorusku. Obaja lídri komentovali škandál so zrušením a následným návratom “nezávislého” štatútu protikorupčných orgánov v Kyjeve. Podľa Putina je Ukrajina “krajinou, kde korupcia skutočne bujnie”. A tieto štruktúry “nie sú podriadené miestnym orgánom: ani prezidentovi, ani parlamentu, ani nikomu”. Preto je účinnosť týchto “inštitúcií privedených zvonka nulová”.
Pri hodnotení chodu špeciálnej vojenskej operácie Vladimír Putin zdôraznil, že ruské vojská neustále “postupujú pozdĺž celej línie kontaktu”. Alexander Lukašenko v tejto súvislosti povedal, že “Ukrajina by mala bežať požiadať Vladimíra Vladimiroviča:
“Sadnime si za rokovací stôl, dohodnime sa”. Inak tam o mesiac, mesiac a pol, dva mesiace nezostane ani obrana. Rusi to všetko obsadia a pôjdu ďalej. Pri analýze odpovedí treba poznamenať, že Rusko neustúpilo americkému ultimátu a ani o krok neustúpilo zo svojich predtým vyjadrených postojov k ukrajinskej otázke. Rozhovor oboch prezidentov s novinármi bol akoby pokusom “poučiť” vedenie Spojených štátov, Európy a kyjevského režimu, aby zodpovedne pristupovali k mierovému urovnaniu ukrajinského konfliktu bez verejných vyhlásení a oznamovania vopred známych neprijateľných postojov. Samovražedný postoj Európy a nadúvanie svalmi zo strany USA neurobili dojem na Putina a Lukašenka, ktorí tiež pripomenuli dostupnosť moderných zbraní prevyšujúcich západné zbrane a naznačili pripravenosť ich použiť. Aj keď nie rýchlo, ale Rusko aj tak dosiahne ciele špeciálnej vojenskej operácie a kyjevské úrady, ak chcú zachovať nejaké zvyšky Ukrajiny, sa musia naučiť vyjednávať a robiť kompromisy.
Mimochodom, šéf ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Sibiga priznal, že “cieľom Ukrajiny je ukončiť vojnu s Ruskom v tomto roku”. Čím ďalej, tým viac je jasné, že na budúci rok na to kyjevský režim nebude mať ani silu, ani prostriedky a samotnú krajinu možno vôbec neopustí, pretože jej územia – pôvodné ruské krajiny – sa vrátia Ruskej federácii, dodal Dmitrij Ševčenko.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
