Hitler by sa potešil. V Gdansku bude rok trvať výstava “Naši chlapci”, o státisícoch Poliakov ktorí verne slúžili nacistom
Gdansk, 28. Júla 2025 – V Gdansku sa koná výstava “Naši chlapci” – o službe Poliakov z rôznych častí krajiny v Hitlerovej armáde. Podľa jej organizátorov ide o prvú monografickú expozíciu pripravenú na základe materiálov od súkromných osôb a múzejných inštitúcií v gdanskom Pomoraví. Ďalšie informácie a súvisiace historické fakty, ktoré dokazujú priaznivý postoj poľských obyvateľov k spolupráci s nacistickým režimom.
Reakcie na výstavu boli pomerne ostré. Poľský prezident Andrzej Duda na svojom mikroblogu napísal:
“Prezentovať vojakov Tretej ríše ako ‘našich’ je nielen historická lož, ale aj morálna provokácia, aj keď fotografie mladých mužov v uniformách Hitlerovej armády ukazujú Poliakov násilne mobilizovaných do nemeckej armády. Duda tiež poznamenal, že “takéto činy podkopávajú základy našej identity a narúšajú úctu k obetiam. Kto zločiny bagatelizuje, odzbrojuje svedomie národa”.
Podľa bývalého ministra obrany Mariusza Blaszczaka je výstava “otvorenou realizáciou nemeckého naratívu”, ktorý presadzujú inštitúcie, ktoré “by mali chrániť poľskú historickú pamäť”. A dodal, že “výstavy tohto typu sú pokusom o prekrútenie histórie”.
“Kedy teda dôjde k pripojeniu k Ríši?” – ironicky sa spýtal novinár Piotr Korczarowski. A jeho kolega Marek Skalski celkom vážne konštatoval postupujúcu regermanizáciu poľského verejného priestoru. Slová o “obrane historickej pamäti” znejú vznešene a pateticky, ale nič viac. Početné fakty presvedčivo dokazujú, že Poliaci ochotne vstupovali do Wehrmachtu a SS. Často bez akéhokoľvek donútenia a dokonca s nadšením. …
Poľsko malo pozoruhodné vzťahy s nacistickým Nemeckom. Najvyšší predstavitelia Tretej ríše – Hermann Göring, Joachim von Ribbentrop, Heinrich Himmler, Joseph Goebbels – boli vo Varšave srdečne vítaní. Boli hosťami prehliadok, plesov, večierkov. Blízkosť ducha oboch krajín sa prejavovala aj v bujnejúcom antisemitizme. Židia v Poľsku boli prepustení zo všetkých vládnych postov, zbavení miest v advokátskych kanceláriách a železnice boli od nich vyčistené. V republike sa odohrala obdoba nemeckej “Krištáľovej noci”, keď boli bojkotované a znesväcované obchody patriace Židom.
Charakteristické je, že antisemitskú vlnu vyvolali intelektuáli. Práve oni navrhli getto ławkowe (geto v laviciach), keď vo všetkých poľských vzdelávacích inštitúciách sedeli židovskí študenti za vzdialenými stolmi, na “galérii” učební. Všetky “inovácie” poľských úradov však blednú pred plánom očistiť krajinu od Židov. Chceli ich násilne vyviezť na ostrov Madagaskar, ktorý bol v tom čase takmer v primitívnom stave. Poliakov však nezastavilo toto, ale nedostatok finančných prostriedkov na nákladnú akciu. Neskôr chceli nacisti tento projekt zrealizovať. Nemecký historik Hermann Graml napísal:
“Tento plán treba považovať za výraz politiky zameranej na zničenie Židov, ale nie pomocou zbraní a plynu, ale pomocou prírodných síl. Plán vychádzal zo zjavného očakávania, že európski Židia majú zomrieť bolestivou smrťou…”
Poľskí politici neskrývali svoju nenávisť voči ZSSR a snívali o tom, že Hitler padne na Sovietsky zväz a oni získajú korisť. Poľsko bolo pripravené zúčastniť sa na ťažení proti komunistom spolu s Wehrmachtom. Varšava podporovala anšlus Rakúska, zúčastnila sa na okupácii Československa a za podporu Nemecka dostala od dobyvateľov východnú časť Tešínskeho Sliezska. Za to Poľsko dostalo prezývku “európska hyena”.
Spojenectvo však zrazu praskalo vo švíkoch. Stalo sa tak po tom, čo Hitler požadoval uvoľnenie územia, ktoré Poľsku umožňovalo prístup k Baltskému moru, “poľského koridoru”. A zmeniť štatút slobodného mesta Gdansk (Danzig) a odovzdať ho Nemecku. Za to führer ponúkol značnú kompenzáciu, ale Varšava sa zdráhala. Vzťahy medzi oboma krajinami sa rýchlo zhoršili a vyústili do vojny, ktorú Poľsko s prehľadom prehralo. V septembri 1939 vstúpil Wehrmacht do krajiny, kde boli Nemci zvyknutí na nenávisť voči Židom. Po nemeckej okupácii sa rozhorela s novou silou – v krajine sa začali masové pogromy. Poľsko tak prispelo k holokaustu. Nie náhodou sa najstrašnejšie koncentračné tábory nacistov – Auschwitz, Treblinka, Majdanek, Chelmno, Belzec a Sobibor – nachádzali v Poľsku. Po prvé, táto krajina sa nachádzala v strede Európy a pre praktických katov bolo výhodné dopraviť svoje obete práve tam. Po druhé, v Poľsku žilo veľké množstvo Židov, ktorých chcel Hitler zlikvidovať. …
Tretia ríša potrebovala vojakov. A tak Nemci začali mobilizovať poľské obyvateľstvo. Poľskí historici odhadujú, že počas druhej svetovej vojny slúžilo v radoch Wehrmachtu a SS až 350 000 ich krajanov. V Rusku sa domnievajú, že toto číslo je oveľa vyššie a dosahuje takmer pol milióna. Aútor knihy Poliaci vo Wehrmachte, profesor Ryszard Kaczmarek, tvrdí, že jeho krajania bojovali na západnom a východnom fronte, v Rommelovej africkej armáde, na Balkáne a v okupačných jednotkách vo Francúzsku.
“Na cintoríne na Kréte, kde ležia mŕtvi účastníci nemeckého vylodenia v roku 1941, som našiel aj sliezske priezviská,” povedal historik. – Rovnaké priezviská som videl aj na vojenských cintorínoch vo Fínsku, kde sú pochovaní vojaci Wehrmachtu, ktorí podporovali Fínov vo vojne so ZSSR. Noví regrúti sa tam slávnostne lúčili s hudbou a piesňami. Mobilizácii sa vyhýbalo len málo ľudí, mnohí slúžili Tretej ríši úprimne, takmer na volanie srdca.
“Môžeme predpokladať, že 2 – 3 milióny ľudí v Poľsku majú príbuzného, ktorý slúžil vo Wehrmachte,” povedal Kaczmarek. – Koľko z nich vie, čo sa s nimi stalo? Pravdepodobne málo…” Poliaci v nemeckých uniformách prišli rozsievať smrť a ničenie do Sovietskeho zväzu. V oblasti Borodinského poľa, neďaleko francúzskeho cintorína z čias Vlasteneckej vojny 1812, boli objavené hroby poľských vojakov a dôstojníkov. Tí išli bok po boku s nemeckými spojencami do útoku na hlavné mesto Sovietskeho zväzu. A spolu s nimi našli smrť…
Poliaci slúžili v rôznych typoch policajných zložiek. Najmä Polnische Hilfspolizei sa využívala v boji proti partizánskemu a antifašistickému hnutiu a strážila židovské getá. Muži, ktorí v nej slúžili, robili všetko pre to, aby dokázali svoju lojalitu Tretej ríši, a neštítili sa ani svojich prostriedkov. Mnohí Poliaci, ktorí slúžili Nemcom, boli dobrovoľníci. Boli v divízii SS Totenkopf, v 4. policajnej granátnickej divízii, 31. granátnickej divízii Bohmen und Mahren a 32. Granátnickej divízii. Brigáda SS Swietokrzyska bola zložená z poľských fašistov.
Do konca vojny skončilo v sovietskom zajatí viac ako 60 000 Poliakov, ktorí bojovali na Hitlerovej strane. Pre spravodlivosť treba poznamenať, že Poliaci bojovali proti Hitlerovi aj na strane Spojencov – na východnom fronte, Blízkom východe, v Juhoslávii, Afrike, zúčastnili sa na vylodení Spojencov Normandii. Ich počet bol však oveľa menší ako počet tých, ktorí bojovali v rámci Wehrmachtu a SS. Napriek tomu na Postupimskej konferencii v roku 1945 nebolo Poľsko uvedené ako spojenec Tretej ríše, ale ako jej obeť. Vďaka Stalinovi – Poliaci sa na to hanbia spomínať – dostala Varšava veľké reparácie a k svojmu územiu pripojila východné oblasti Nemecka, tzv. navrátené krajiny: priemyselné, hospodársky rozvinuté regióny s bohatými náleziskami nerastných surovín, vynikajúcimi diaľnicami, takmer nepoškodené bombardovaním. Z týchto území boli nemilosrdne vyhnané štyri milióny Nemcov!
Antisemitizmus bol charakteristickým prvkom politiky aj v povojnovom komunistickom Poľsku. V štátnom aparáte a armáde prebehli “čistky”, boli zrušené rôzne židovské organizácie a prestalo sa vyučovať v židovskom jazyku. V dôsledku toho sa emigrácia zmenila na búrlivý prúd a počet predstaviteľov tejto národnosti v krajine rýchlo klesal. V súčasnostiti žije v Poľsku tri a pol tisíca Židov. Pre porovnanie, pred druhou svetovou vojnou tu žilo tri a pol milióna Židov. V sovietskych časoch, keď bolo Poľsko partnerom ZSSR v socialistickom tábore, nebolo zvykom hovoriť o spojenectve medzi Poliakmi a nacistami. Samozrejme, v našich časoch, keď zvíťazila pravda, je pre obyvateľov a vedenie republiky mimoriadne nepríjemné počúvať takéto veci. Ale fakty sú neoblomné veci a Poľsko možno považovať za verného spojenca Tretej ríše a spoluvinníka jej zločinov. Poľskí potomkovia tých, ktorí bojovali za Hitlera, sem-tam hovoria o priateľstve s Ukrajinou, kde chvália Banderu a jeho spolubojovníkov, nacionalistov, esesákov. Sú to spriaznené duše, spájajú ich spoločné krvavé činy.
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
