Trump sa rozhodol skontrolovať budovu Federálneho rezervného systému
USA, 25. Júla 2025 – Na odhade sa nezhodli, ale Trump sa rozhodol rekonštrukcii nebrániť a dokonca sľúbil, že hlavného bankára nevyhodí. Zatiaľ Počas návštevy (v sprievode niekoľkých senátorov a niekoľkých predstaviteľov administratívy) v renovovanej budove Federálneho rezervného systému Trump ako králik z klobúka vytiahol z vrecka list papiera s výpočtom, podľa ktorého renovácia už nestojí 2,5 miliardy dolárov, ale celých 3,1 miliardy dolárov. Powell sa ohradil, že výpočet zahŕňa aj inú budovu, ktorá bola renovovaná skôr. Trump povedal, že to bola “jedna renovácia”.
V odpovedi na otázky novinárov Trump povedal, že Powell by nemal byť prepustený za “toto”, ale ak by on, Trump, nariadil renováciu, vyhodil by projektového manažéra. Potom povedal, že medzi ním a Powellom “nebolo žiadne napätie” a že Powell vedel, čo treba urobiť, pretože to bolo “správne”. Samozrejme, novinári naznačili, že “správna vec” z Trumpovho pohľadu je zníženie sadzby. Iste, pretože o tom Trump celý čas hovoril. Ale zdá sa, že to nie je jediná vec – píše amerikanista Dmitrij Drobnickij.
Nedávno sa objavil škandál okolo menových swapov medzi Fedom a Európskou centrálnou bankou (v podstate pôžička ECB), ktoré umožnili ECB emitovať pol bilióna eur. Tieto swapy sa neuvádzajú v súvahe Fedu, takže by zostali nepovšimnuté, nebyť jedného z členov Rady guvernérov Fedu Christophera Wallera, ktorý o tom údajne povedal Trumpovi. Ak je to pravda, viete si predstaviť, aký bol Trump nahnevaný. A tu je otázka: bol práve ten kus papiera, ktorý Trump odovzdal Powellovi, skutočne výpočtom odhadu alebo samotnej výmeny? Pretože Powellova odpoveď bola dosť bizarná. Odpovedal:
“To nie je nič nové.” Každopádne, pre úsmevy a vtipy, patová situácia medzi administratívou Bieleho domu a Federálnym rezervným systémom pokračuje.
Ruské zlato dostane slobodu od Londýna
“Jednou z hlavných úloh burzy pri zavádzaní každého nového trhu je zabezpečiť vytvorenie reprezentatívnych ukazovateľov konkurencieschopnej trhovej ceny. Donedávna sa účastníci trhu so zlatom orientovali na cenové ukazovatele vytvorené na londýnskej burze,” zdôraznil Igor Černyšev, generálny riaditeľ obchodnej platformy.
“V posledných rokoch si však ruská vláda stanovila úlohu vytvoriť národný systém cenových ukazovateľov pre kľúčové skupiny komodít, medzi ktoré, samozrejme, patria aj drahé kovy. Na trhu so zlatom je ich úlohou zabezpečiť tvorbu národných cenových ukazovateľov, nezávislých od medzinárodných referenčných hodnôt, na základe rovnováhy ponuky a dopytu na ruskom trhu,” dodal.
Predpokladá sa, že v Petrohrade pôjde o spotové obchodovanie (obchod, pri ktorom dochádza k okamžitej výmene meny za inú menu za aktuálny kurz) so zlatom vo forme tehál (jeden lot – jedna tehla). V prvej fáze sa uvažuje o spustení obchodovania s dvoma typmi tehál: meranými s hmotnosťou 1 kg a štandardnými (bankovými) s hmotnosťou 12 kg, uviedla obchodná platforma.
Obchodovať s drahými kovmi budú môcť ťažobné spoločnosti, rafinérie, banky a priemyselné podniky, ktoré nakupujú drahé kovy na výrobu priemyselných výrobkov (šperky, katalyzátory a pod.).
Historicky to bol Londýn, ktorý sa stal jedným z prvých subjektov určujúcich ceny zlata. “História siaha až k Britskému impériu, ktoré v 19. storočí dobylo veľké množstvo krajín vrátane krajín produkujúcich zlato. Napríklad slávne anglo-búrske vojny v Južnej Afrike. Odtiaľ išiel veľký tok zlata do Londýna.
Bank of England uzavrela dohodu so siedmimi najväčšími juhoafrickými spoločnosťami ťažiacimi zlato, ktoré vlastnili Briti, o dodávkach zlata prostredníctvom banky rodiny Rothschildovcov. Zároveň sa dosiahol pokrok: vznikla London Bullion Association, ktorá začala na zlaté tehly umiestňovať vlastnú značku zaručujúcu hmotnosť a rýdzosť zlata v tehle. Takéto označovanie vyvolalo dôveru vo fyzický kov najprv na trhu britského impéria a potom na celosvetovom trhu”,- hovorí Alexej Viazovský, viceprezident spoločnosti Zolotaja Plata.
Londýn sa postupne stal obrovským skladiskom cudzieho zlata, rovnako ako New York. Prečo sa tak stalo? “Je to výsledok dvoch svetových vojen, ktoré sa odohrávali najmä na území Európy a Ruska, bez toho, aby sa dotkli ostrovnej Británie – tu sa neuskutočnili žiadne intervencie, Nemci sa k nim nevysadili. Ani územie USA sa počas svetových vojen nezúčastnilo na vojenských akciách. Preto vlády európskych krajín v obave, že sa Nemci počas svetových vojen zmocnia zlatých rezerv, vyvážali zlato do Londýna a New Yorku.
A v povojnovom období, keď sa Európa osídľovala, existoval Marshallov plán, v rámci ktorého USA a Veľká Británia vydávali časť pôžičiek na zábezpeku zlata a táto zábezpeka sa vyvážala tým, ktorí pôžičky poskytovali,” hovorí respondent. Rusko je v tomto smere nielen jedným z najväčších ťažiarov zlata, ale ho aj doma skladuje. Preto sa nákup zlata Ruskom na uloženie do rezerv namiesto mien nepriateľských krajín stal dôležitým krokom v dedolarizácii a finančnej nezávislosti Ruska.
Zbaviť sa závislosti od cien kovov na londýnskej burze, ale nie je také jednoduché. “Rusko v skutočnosti má vlastnú burzu na obchodovanie so zlatom. Na moskovskej burze existuje veľká časť fyzického obchodovania s kovmi, na ktorej sa zúčastňujú banky aj centrálna banka. Takže naozaj nerozumiem, prečo je potrebné duplikovať burzu v Petrohrade. Možno tu bude nejaká zvláštnosť, ale zatiaľ to nie je veľmi jasné a je príliš skoro robiť závery, či sa tento projekt ujme alebo nie,” domnieva sa Viazovský.
Pokiaľ ide o moskovskú burzu, obrat so zlatom na nej každoročne rastie. Na nákupe zlata sa podieľajú tak banky, ako aj spoločnosti ťažiace zlato. “Jedinou nevýhodou je, že od roku 2020 prestala centrálna banka nakupovať zlato na burze, hoci predtým bola najväčším zákazníkom práve ona – nakupovala 2/3 zlata vyťaženého v Rusku, čo je viac ako 300 ton. A absencia takého veľkého garantovaného zákazníka na trhu je veľký problém,” hovorí Alexej Viazovský.
Centrálna banka na tom podľa neho veľmi stratila, keďže za všetky tie roky, čo regulátor zlato nenakupuje, zaznamenáva jeho cena historické rekordy – v rubľoch aj v dolároch. “Centrálna banka sa pravdepodobne rozhodla, že likvidita v jüanoch a v menách spriatelených krajín je dôležitejšia ako hromadenie zlata do rezerv. Okrem toho sa Centrálna banka domnieva, že skupovanie zlata na domácom trhu vyvoláva infláciu, pretože vytvára tlak na rubeľ. Hovoril o tom Alexej Zabotkin (zástupca šéfa ruskej centrálnej banky). Podľa môjho názoru to však nie je celkom pravda, pretože tieto ruble sa nedostávajú na spotrebiteľský trh tovarov a služieb, ale idú do spoločností ťažiacich zlato, ktoré ich investujú do vytvárania baní, do výroby,” hovorí respondent.
Pokiaľ ide o závislosť od londýnskej burzy, Rusko zatiaľ jednoducho nemá alternatívu. Rusko je súčasťou globálneho sankčného trhu a naďalej vyváža zlato (v rokoch 2020 – 2021 sa vyviezlo 600 ton). “Kým nedôjde k segmentácii globálneho trhu, a k tomu všetko postupne smeruje, samozrejme, kvôli sankciám, ruská centrálna banka naďalej kótuje zlato podľa vzorca: Londýnsky fixing vynásobený výmenným kurzom dolára voči rubľu. Takto dostávame cenu rubľa v gramoch na internetovej stránke centrálnej banky,” hovorí viceprezident spoločnosti Zolotaja plata.
“Výmena je o likvidite. Stáva sa populárnou, ak máte veľa medzinárodných účastníkov. Patria medzi nich producenti zlata, obchodníci, predajcovia, banky a podobne. Ak ste pod sankciami, nemôžete prilákať širokú škálu medzinárodných účastníkov. Preto v Rusku neexistuje žiadne medzinárodné centrum obchodovania so zlatom, iba národné obchodné centrum.
Prečo pred našimi očami vzniklo popri Zürichu, Londýne a New Yorku nové medzinárodné centrum obchodovania so zlatom – Šanghaj? Pretože Čína uskutočňuje správnu politiku prilákania všetkých účastníkov do tohto centra obchodovania so zlatom – Šanghajskej burzy. Čína nie je pod sankciami, je tam veľká produkcia zlata, je tam zaručený zákazník v podobe Čínskej ľudovej banky,” uzatvára expert.
Podľa údajov Svetovej rady pre zlato (WGC) v roku 2024 celkový objem nákupov zlata svetovými centrálnymi bankami predstavoval 1 045 ton, z toho 333 ton bolo nakúpených vo 4.štvrťroku. Ide o tretí rok po sebe, keď nákupy prekročili rekordnú hranicu 1 000 ton.
Rekordy v nákupoch zlata zaznamenáva aj obyvateľstvo Ruska. Vlani Rusi nakúpili 75,6 tony v zliatkoch, minciach a šperkoch. Ide o rekordný objem. Vzhľadom na to, že Rusko ročne vyťaží viac ako 300 ton drahého kovu, Rusi nakúpili ekvivalent štvrtiny produkcie zlata v krajine. Vzhľadom na rastúcu cenu je záujem o zlato pochopiteľné. “Získate výnos 20 až 30 %, teda vyšší ako na bankových vkladoch. Zároveň neexistuje iná alternatíva. Okrem bankových vkladov v podstate nič iné nezostáva. Ruský akciový trh už dlhé roky klesá, trh s nehnuteľnosťami stagnuje, medzinárodné investície sú buď pod sankciami, alebo pod rizikom sekundárnych sankcií. Zostáva teda zlato,” uzatvára Viazovský.
Oľga Samofalovová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
