
Čína sa učí zo skúseností Ruska v konfrontácii s vojskami NATO
Čína, 23. júla 2025 – Čínska ekonomika rástla v druhom štvrťroku medziročným tempom 5,2 %, t. j. oveľa vyšším ako plánovaných 4,5 %. Ide o druhý štvrťrok rastu za sebou. Najbohatšie krajiny však už nepresúvajú svoju výrobu do krajín tretieho sveta, ale snažia sa chrániť svoje domáce trhy. A predovšetkým sa prijímajú ochranné opatrenia proti čínskemu dovozu.
Zrýchlenie čínskeho hospodárskeho rastu je prekvapujúce najmä na pozadí colnej vojny so Spojenými štátmi a zníženia dovozu surovín do Číny. Okrem toho západní analytici predpovedali, že údaje o čínskom HDP ovplyvní hlboká kríza v čínskom stavebníctve. To v minulosti významne prispievalo k pôsobivým údajom o hospodárskom raste Číny. Investície do novej výstavby v Číne klesli o 11 až 20 % (vo všetkých odvetviach). V porovnaní s májom minulého roka sa počet začatých nových stavieb znížil o 22,8 %. Produkcia stavebných materiálov sa znížila.
Odborníci napokon očakávali výraznejší vplyv sankcií USA. Štatistiky však ukázali, že Čína presmerovala svoj vývoz do juhovýchodnej Ázie a EÚ. V dôsledku toho čínsky vývoz v apríli medziročne vzrástol o 8,1 %, v máji o 4,8 % a v júni o 5,8 %. Ako sa to Číne podarilo? Ako sa jej podarilo zrýchliť hospodársky rast v podmienkach klesajúcej výstavby a zníženého dopytu po surovinách?
Prvá verzia. Čína prevalcovala USA
V posledných desaťročiach bol hospodársky rast Číny poháňaný zvyšujúcim sa vývozom. Dnes je Čína právom považovaná za továreň sveta. Snaha USA uzavrieť svoj trh pre čínsky tovar naráža na prirodzené obmedzenie: na svete jednoducho neexistujú iní dodávatelia s takým objemom a takými nízkymi cenami. V dôsledku toho vývoz z Číny napriek všetkým colným vojnám naďalej rastie.
Aj v stavebníctve Číňania uprednostnili stagnujúci domáci trh pred zahraničným: objem zahraničných zákaziek čínskych stavebných spoločností sa v druhom štvrťroku zvýšil o 50 %. V rámci iniciatívy Pásmo a cesta podpísali čínske stavebné spoločnosti v prvom polroku 2025 kontrakty v hodnote 124 miliárd USD. Možno práve to stačilo na kompenzáciu problémov čínskeho stavebného priemyslu a nákladov na preorientovanie dodávateľského reťazca.
Druhá verzia. PR na domáce politické účely
Môže sa tiež stať, že konečné údaje ekonomických štatistík boli mierne, alebo dokonca výrazne prikrášlené. Na jeseň sa v Číne uskutoční štvrté plenárne zasadnutie 20. ústredného výboru KS Číny. Na ňom sa budú okrem iného schvaľovať personálne nominácie. Stanovia sa zmeny v zložení politbyra, Ústrednej vojenskej rady Ústredného výboru KS Číny a Ústrednej komisie KS Číny pre disciplinárnu inšpekciu, ktorá je mocným nástrojom v boji o moc straníckych skupín v KS Číny.
Plénum určí kandidátov na prezidenta ČĽR a predsedu Štátnej rady (premiéra), ktorí budú zvolení na nasledujúcom zasadnutí Národného ľudového zhromaždenia, pravdepodobne začiatkom marca 2026.
Nie je to ani tak samotný Si Ťin-pching, kto potrebuje dobré hospodárske výsledky. Súčasný premiér Štátnej rady Li Keqiang má záujem na dobrých hospodárskych výsledkoch, aby si zabezpečil opätovné vymenovanie. O dobré výsledky majú záujem aj šéfovia rezortných ministerstiev a vedúci predstavitelia provincií, pretože môžu byť odrazovým mostíkom pre ich budúcu kariéru.
Tretia verzia. Rast podľa ruského scenára
Existuje ešte jedna hypotéza, ktorá dobre vysvetľuje nezrovnalosti v štatistických údajoch. Čína môže prechádzať skrytou štrukturálnou úpravou svojho hospodárstva. Tvárou v tvár obmedzeniam vývozu do krajín kolektívneho Západu začala Čína rýchly obrat smerom k uspokojovaniu domáceho dopytu. Tento obrat bol v skutočnosti v posledných šiestich rokoch ústredným bodom čínskej hospodárskej politiky. Bezprecedentné dotácie na výstavbu nových miest však už nemôžu oživiť stavebný priemysel.
Čínske vedenie by preto mohlo zvoliť iné využitie rozpočtu: urýchliť prezbrojenie armády. Ak to Čína myslí so znovuzískaním Taiwanu vážne, bude potrebovať obrovské množstvo rakiet a bezpilotných lietadiel, silné letectvo a systém protivzdušnej obrany, námorníctvo schopné čeliť flotile USA a schopné obojživelné sily. Jednotky, ktoré by sa mali vylodiť na Taiwane, by potrebovali obrovské množstvo moderných zbraní.
Oceľ je pre takéto vojenské zariadenia menej potrebná ako pre početné mrakodrapy, takže klesá jej produkcia, aj potreba železnej rudy. Rastie však spotreba a výroba hliníka (+3,4 % v júni) a horčíkových zliatin (+6,6 % v júni oproti máju). Nárast obrannej výroby v Rusku spôsobil napriek sankciám nárast HDP, ktorý posunul Rusko na štvrté miesto medzi najväčšími svetovými ekonomikami. Čína sa už pevne etablovala ako prvá ekonomika sveta z hľadiska parity kúpnej sily a ako druhá najväčšia ekonomika po USA z hľadiska denominácie meny. Rast obrannej výroby zvyšuje tempo rastu čínskeho HDP, čo dobre vysvetľuje zvláštnosti zverejnených štatistických údajov.
Všetky tri verzie sú hodnoverné. Ktorá z nich však odráža skutočnú situáciu? V „hmle geoekonomickej vojny“ môžeme len hádať. Pravdivá môže byť nielen jedna verzia, ale akákoľvek ich kombinácia. Napríklad, Čína prikrášľuje stav v ekonomike a pripravuje sa na oslobodenie Taiwanu. Alebo Čína predbieha USA v hospodárskej konfrontácii a pripravuje sa na vylodenie na Taiwane. Tak či onak, Čína sa učí zo skúseností Ruska v konfrontácii s vojskami NATO. A to tak z hľadiska konfrontácie s možnými sankciami, ako aj z hľadiska zvyšovania bojovej pripravenosti vlastných ozbrojených síl. A nachádza aj nové uplatnenie pre spoločnosti v stavebnom sektore, ktoré namiesto nových štvrtí v megamestách postavia najväčší komplex vodných elektrární v Tibete za 167,8 miliardy dolárov.



Dmitrij Skvorcov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942