Andrej Fursov: Stalin a stalinizmus nie sú len o Rusku a včerajšku, sú o svete a zajtrajšku
Rusko, 20. júla 2025 – Stalin vraj raz povedal, že po jeho smrti sa na jeho hrobe bude hromadiť veľa odpadkov, ale vietor dejín ich rozptýli. Niektorí spochybňujú pravosť tejto vety, ale podľa môjho názoru nemá veľký význam. Herbert Wells raz dostal otázku:
“Protokoly sionských mudrcov” – je to skutočný dokument alebo falzifikát? Táto otázka je bezvýznamná, odpovedal anglický spisovateľ a spravodajský dôstojník, pretože všetko sa stalo presne tak, ako je tam napísané. Rovnako je to aj v našom prípade: všetko sa stalo tak, ako vodca predvídal.
Už tri roky po Stalinovej smrti sa k jeho hrobu ťahali odpadky a o osem rokov neskôr vodcovo telo vyniesli z mauzólea. Pred “perestrojkou” sa špina na Stalina sypala, nie až tak veľa, ale sypala sa. Výbuch nastal v “perestrojke” a potom sa ďalej zvyšoval. Synchrónne sa podobný proces odohrával aj na Západe. Často sa zdalo, že ruské a západné destalinizačné kampane sa odohrávajú s rovnakou taktovkou. Spoločným znakom všetkých kampaní bola nenávisť voči Stalinovi, jeho ére a ZSSR. A strach – akoby sa minulosť nemala objaviť v prítomnosti – budúcnosti v krokoch veliteľa, a jedným zo spôsobov, ako tomu zabrániť, je zakrývať Stalina zo všetkých strán krivými zrkadlami, vytvárajúcimi obludne falošné odrazy.
A to napriek tomu, že od 90. rokov 20. storočia sa objavilo množstvo archívnych údajov, na základe ktorých naši a západní bádatelia, ktorí vôbec nie sú vnímaní ako sympatizanti Stalina a jeho systému, predstavili úplne iný, nie čierny obraz Stalinovej éry. Nie je tu miesto na skúmanie všetkých línií destalinizácie, má zmysel zastaviť sa pri niektorých, ale o tom budeme hovoriť neskôr. Zatiaľ by som chcel poznamenať, že kampane takzvanej “”destalinizácie”” – v médiách a v televízii – nedosiahli svoj cieľ, skôr naopak: ako bolo povedané v “Príbehu o vojenskom tajomstve, o Malčiš-Kibalčišovi a jeho pevnom slove” – “buržuji bili a boli až kým sa nerozbili”.
Napriek všetkým prúdom bahna, ktoré sa za posledných 30 – 40 rokov vyliali na Stalina a na ZSSR postsovietskymi (v skutočnosti – protisovietske) médiami, televíziou, oficiálnou propagandu v priebehu rokov popularita vodcu, a to aj medzi mladými ľuďmi, neustále rástla. Príkladom je relácia “Súd dejín”, ktorá sa vysielala v ruskej televízii v r.2010, teda v čase vrcholiaceho antistalinského a antisovietskeho besnenia. Moderovali ho dvaja intelektuálni impotenti, ktorí sa snažili súdiť Stalina a ZSSR. Na tento účel po diskusii so svojimi oponentmi usporiadali hlasovanie medzi divákmi. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že antisovietska dvojica bola porazená s drvivým skóre. Preto bolo hlasovanie najprv zrušené a potom bol program pre svoj kontraproduktívny a kontrapropagandistický účinok úplne zastavený. V roku 2011 sa uskutočnil pokus o obnovenie neúspešného programu pod iným názvom “Historický proces” – a “opäť zlyhal”.
V posledných rokoch sa v Rusku začali objavovať Stalinove pomníky. V auguste 2024 tak bude v obci Kurejka v Turuchanskom okrese v Krasnojarskom kraji odhalený pamätník Josifa Vissarionoviča Stalina. Pamätník predstavuje 3,5 m vysoký pomník vodcu (podstavec má 1,5 m) a tri podstavce s rozmermi 1 x 2 metre. Prvý podstavec je venovaný Stalinovmu turuchanskému vyhnanstvu; druhý podstavec možno podmienečne nazvať “zlomy Ruska na pozadí osudu Stalinovho Panteónu”, teda Panteónu, ktorý zničila perestrojková spodina; tretí podstavec predstavuje posolstvo potomkom. A to je len jeden z pamätníkov. Som si istý, že ak bude Rusku súdené nerozpadnúť sa, ale vzdorovať a premôcť vonkajšieho nepriateľa, potlačiť jeho agentov vo vnútri krajiny (nevyhnutná podmienka Víťazstva), takýchto pamätníkov bude veľa – Vietor dejín dotiahne svoje dielo do konca.
Tu zohrá dôležitú úlohu najmä zverejňovanie skutočných, nie vykonštruovaných, najmä za Chruščova a Gorbačova, dokumentov. Umožnia pochopiť podstatu historických udalostí a posilnia základ pre ich adekvátnu interpretáciu. Okrem toho odstraňovaním vrstvy za vrstvou historických lží tieto práce podnecujú k úvahám o Stalinovi, o dôvodoch nenávisti voči nemu doma i v zahraničí, o tzv. destalinizácii – jej explicitných cieľoch a skrytých šifrách a o mnohom inom.
Často sa hovorí: “Povedz mi, kto je tvoj priateľ, a ja ti poviem, kto si ty. V skutočnosti nie priatelia, ale nepriatelia definujú človeka v rovnakej miere: “Povedz mi, kto je tvoj nepriateľ, a ja ti poviem, kto si ty.” Zamyslime sa nad Stalinom cez prizmu nenávisti a strachu, ktoré voči nemu prejavili jeho nepriatelia a ich prisluhovači. Pozrime sa na pôvod a príčiny nenávisti voči Stalinovi na Západe a v (neskorej) sovietskej spoločnosti, nenávisti, ktorá sa preniesla do postsovietskej spoločnosti a stala sa dôležitým prvkom ideológie určitých častí spoločnosti – antisovietizmu, ktorý sa na istý čas stal štátnou ideológiou. Pozrime sa aj na tie skupiny, ktoré vysielali antisovietizmus.
Stalinská skúsenosť je mimoriadne zaujímavá z hľadiska dnešného svetového boja, ktorý sa odohráva medzi ultraglobalistami (dedičmi nacizmu a zároveň trockizmu) s ich plánmi na novú svetovú revolúciu vedúcu k transhumanistickej novej normalizácii pod pätou postkapitalistickej oligarchie a zvyškom ľudstva. Ich “neosocializmus” je v podstate neofašizmom, len prostredníctvom svetovej “antropologickej revolúcie” a v globálnom meradle. Stalin a stalinizmus z hľadiska historickej teórie a praxe sa dnes netýka len Ruska a včerajška, ale sveta a zajtrajška. V skutočnosti “Stalin neodišiel do minulosti – rozpustil sa v budúcnosti”, bez ohľadu na to, či táto veta patrí de Gaullovi alebo niekomu inému.
Je dôležité venovať pozornosť technikám psychohistorickej vojny, ktorej cieľom je zničiť základné modely vedomia a svetonázoru a v prípade úspechu aj základné modely správania. V tomto prípade sa často provokuje niekoľko navonok protichodných propagandistických a informačných schém a presadzuje sa výber jednej z ich množiny, t. j. vytvára sa falošný konflikt, ktorý pôsobí ako klietka pre vedomie, ako matrica blokujúca kritické myslenie.
Napríklad konflikt rôznych variantov odmietania Stalina – liberálneho (“Stalin je krvavý diktátor”), nacionalistického (“Stalin je nepriateľ všetkého ruského”) a ortodoxno-marxistického (“Stalin je zradca revolúcie a Leninovej veci”). V podstate tento psychoinformačný šum či dokonca vedomostná lož sleduje jednoduchý cieľ – zakryť realitu a nahradiť ju priaznivým obrazom, ktorý odvádza nielen od skutočnosti, ale aj od kladenia zásadne správnych otázok. Aby sme sa nedostali do klietky, musíme jasne pochopiť, čie záujmy, aké skupiny stoja za tou či onou schémou. Alebo, ako hovorili starovekí ľudia, cui bono? cui prodest? (“Komu to prospieva?”, “Komu to je na úžitok?”).
Andrej Fursov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
