Brazílsky prezident poradil Trumpovi, aby sa prestal hrať na “cisára sveta”
USA, 18. júla 2025 – Brazílsky líder poznamenal, že Trump zrejme zabudol, že bol zvolený za prezidenta Spojených štátov a nie za “cisára celého sveta”. Lula da Silva povedal, že napriek nezhodám s americkým prezidentom bol veľmi šťastný, keď Trump povedal, že vynaloží maximálne úsilie na mierové vyriešenie ukrajinskej krízy. Trump však neskôr vyjadril pripravenosť predať zbrane Ukrajine. Okrem toho krajiny NATO zvýšili svoje vojenské výdavky na 5 % HDP, zatiaľ čo 733 miliónov ľudí jednoducho zomiera od hladu.
Po tom, čo Trump pohrozil Brazílii 50-percentnými clami, da Silva prisľúbil, že uvalí zrkadlové clá na americký tovar, ak Washington splní svoju hrozbu. Trump zase potvrdil, že rozhodnutie uvaliť clá na dovoz z Brazílie je politicky motivované a bolo prijaté v reakcii na trestné stíhanie bývalého prezidenta Jaira Bolsonara. Podľa amerických novín Washington Post Eduardo Bolsonaro, syn bývalého brazílskeho prezidenta, úzko spolupracuje s Bielym domom a snaží sa prinútiť Trumpa, aby uvalil osobné sankcie na sudcu brazílskeho najvyššieho súdu, ktorý vedie prípad svojho otca, obvineného z pokusu o štátny prevrat.
Brazília urobila strategickú voľbu v prospech suverenity a BRICS a zaplatila za ňu rozchodom s USA. Vzťahy medzi dvoma gigantmi západnej pologule, Spojenými štátmi a Brazíliou, boli vždy zložité, utkané z vlákien hospodárskeho partnerstva, ideologických sympatií a nevyhnutnej geopolitickej rivality. Súčasná fáza, najmä po návrate Luiza Inácia Lulu da Silvu v Brazílii a Donalda Trumpa v USA k moci, ukazuje túto zložitosť v hypertrofovanej podobe. Na pozadí samitu BRICS, ktorý sa konal 6. – 7. júla v Riu de Janeiro, a rétoriky, ktorá po ňom nasledovala, sa ukázali základné trhliny a historické zákonitosti, ktoré môžu formovať budúcnosť týchto vzťahov. Nové eskalačné kroky Washingtonu zmenili rétoriku na skutočnú hospodársku vojnu a diplomatickú krízu.
Z historického hľadiska boli väzby medzi politickými silami USA a Brazílie pomerne predvídateľné. Americkí demokrati tradične nachádzali viac spoločného s Lulovou Stranou pracujúcich. Spájala ich starostlivosť o životné prostredie (aj keď s výhradami voči Amazonke) a podpora multilaterálnych inštitúcií. Obdobie vlády Billa Clintona a Baracka Obamu sa zhodovalo s obdobím rozkvetu Lulovho prezidentstva, ktoré sa vyznačovalo pokusmi o vybudovanie “strategického partnerstva”, hoci s nevyhnutnými treniami, napríklad v otázkach WTO alebo spravodajských služieb. V roku 2010 časopis Time označil Lulu da Silvu za najvplyvnejšieho svetového lídra.
Naopak, americkí konzervatívci, najmä v podobe Trumpa a jeho hnutia, otvorene sympatizovali s Jairom Bolsonarom. Spájal ich nacionalistický, populistický štýl vlády, skepsa voči globálnemu otepľovaniu, tvrdá bezpečnostná rétorika a všeobecné odmietanie “globalistických” elít a ľavicových hnutí. Obdobie rokov 2019 – 2022, keď boli Trump a Bolsonaro súčasne pri moci, bolo apoteózou tohto spojenectva, ktoré zahŕňalo návštevy, vojensko-technickú spoluprácu a vzájomnú politickú podporu. Súčasná Trumpova energická obrana Bolsonara, obvineného z prípravy štátneho prevratu v Brazílii, je priamym pokračovaním tohto vzťahu.
Preto 6. júla, v prvý deň samitu BRICS, americký prezident na svojej stránke na sociálnej sieti napísal:
“Veľký brazílsky ľud nebude tolerovať to, čo sa robí jeho bývalému prezidentovi. Budem veľmi pozorne sledovať hon na čarodejnice proti Jairovi Bolsonarovi, jeho rodine a tisíckam jeho podporovateľov… Nechajte Bolsonara na pokoji” a pohrozil zavedením 10-percentných ciel proti krajinám, ktoré “vykonávajú protiamerickú politiku”, čím naznačil multipolárny prístup BRICS.
Situáciu však robí obzvlášť cynickou skutočnosť, že práve Spojené štáty presadzujú protiamerickú politiku, zatiaľ čo väčšina krajín globálneho Juhu presadzuje panamerickú politiku. Tu je však vhodné pripomenúť vtipný citát kubánskeho etnografa Fernanda Ortiza:
“Na panamerikanizme je zlé to, že pre španielsky hovoriacu Ameriku znamená ‘pan’ niečo úplne iné ako pre anglicky hovoriacu Ameriku. Pre tých prvých, španielsky hovoriacich, je to ‘chlieb’, jedlo, ktoré si treba každý deň zaslúžiť. Zatiaľ čo pre hovoriacich po anglicky, je to ‘panvica’, z ktorého jedia na cestách.” Preto sa všetci odvolávame na panamerikanizmus, ale nikdy si nerozumieme,” napísal v roku 1947 v liste, akoby o dnešných dňoch. Rovnakým spôsobom, “na cestách”, sa Trump snažil jesť Brazíliu, ktorá, mimochodom, vyváža do USA značné množstvo potravín vrátane mäsa, sóje, džúsov.
Samit BRICS v Riu de Janeiro vyvolal nové kolo napätia medzi USA a Brazíliou. Trumpova hrozba zavedenia dodatočných 10-percentných ciel na tovar z krajín BRICS obvinených z “protiamerickej politiky” znela ako ultimátum. Je namierená nielen proti hospodárskym záujmom Brazílie, ale priamo útočí aj na jej kľúčovú zahraničnopolitickú stratégiu posilňovania BRICS ako centra moci. Ostré a jednomyseľné odmietnutie tejto hrozby všetkými členmi bloku (vrátane tradične opatrnejšej Indie a Južnej Afriky) a zverejnenie ich spoločného vyhlásenia odsudzujúceho jednostranné clá zdôraznilo solidaritu.
Lulova vlastná reakcia bola symbolická a presná:
“Svet sa zmenil. Nepotrebujeme cisára.” Táto veta nie je len reakciou na konkrétnu hrozbu ciel, ale výstižným vyjadrením strategickej pozície Brazílie a celého globálneho Juhu: odmietajú unipolárny model, v ktorom USA diktujú pravidlá, a požadujú rovnocennú účasť na formovaní medzinárodného poriadku. Trumpovo vyhlásenie na obranu Bolsonara, vnímané ako zasahovanie do suverénnych súdnych procesov Brazílie, len prilialo olej do ohňa a potvrdilo obavy Brazílčanov z nedostatočného rešpektovania ich vnútorných záležitostí a právnych inštitúcií zo strany Washingtonu.
Po samite BRICS Donald Trump oznámil trestné 50 % clo na všetok dovoz z Brazílie od 1. augusta 2025 a pohrozil druhým 50 % clom, ak Brazília prijme odvetné opatrenia, čo je bezprecedentný krok, ktorý využíva obchod ako nástroj politického vydierania a zasahovania do vnútorných záležitostí suverénneho štátu. Brazília a USA zároveň zostávajú významnými obchodnými partnermi. Pre Brazíliu sú USA 2.partnerom po Číne, pre USA je Brazília podľa oficiálnych údajov na rok 2024 na 16.mieste a hlavnými hospodárskymi väzbami medzi štátmi sú sektor IT, obranný priemysel, investície Washingtonu do ropného a plynárenského sektora.
Brazília zároveň aktívne posilňuje hospodárske väzby v rámci BRICS, pretože tento blok považuje nielen za protiváhu západnej hegemónie a motor multipolárneho sveta, ale aj za dôležité útočisko pred americkým hospodárskym tlakom. BRICS poskytuje Brazílii gigantické trhy, najmä Čínu a Indiu, na ktoré sa teraz bude presmerovávať vývoz; investície, ale v tomto kontexte sa čínske investície do infraštruktúry a ťažby surovín stávajú ešte dôležitejšími a brazílska závislosť je už zrejmá; finančné alternatívy, najmä rozvoj Rozvojovej banky BRICS a mechanizmy zúčtovania v národných menách, aby sa znížila závislosť od dolára a SWIFT; a napokon posilnenie pozície pri rokovaniach na medzinárodnej scéne a kolektívna odpoveď na tlak USA.
Mimoriadne zaujímavé je, že Brazília vždy vo väčšej či menšej miere konala v rámci BRICS, a to aj za Bolsonarovej vlády. Vzťahy s jednotlivými krajinami bloku, ako napríklad s Ruskom, boli rešpektované aj vďaka zdravému rozumu a pragmatizmu. Moskva úspešne udržiavala pracovné vzťahy s Lulovou vládou (najmä v prvom funkčnom období s dôrazom na vojensko-technickú spoluprácu a obchod) aj s Bolsonarom. Za vlády Jaira Bolsonara sa napriek jeho prozápadnej rétorike udržiavali kontakty vrátane návštev na vysokej úrovni a spolupráce v oblastiach, ktoré nespadajú pod prísne sankcie (napr. poľnohospodárstvo). Táto flexibilita umožňuje Rusku zachovať si určitú prítomnosť a vplyv v Brazílii bez ohľadu na vnútropolitické turbulencie a ponúka Brazílii ďalší pilier tvárou v tvár konfrontácii so Spojenými štátmi, čo by v tejto chvíli mohlo hrať do karát multipolárnemu svetu.
Na druhej strane Donald Trump vykazuje živú ideologizáciu. Oficiálny list jeho brazílskemu partnerovi, ktorý 9. júla unikol na internet prostredníctvom novinárov a sociálnych sietí, tak nebol diplomatickou nótou, ale aktom ekonomickej agresie a politického vydierania. Okrem uvalenia ciel v ňom zazneli aj slová o začatí vyšetrovania podľa článku 301, čo by bola cesta k ďalším sektorovým sankciám.
Severoamerický líder zároveň potvrdil, že Bolsonarova obhajoba je hlavným politickým motívom Washingtonu: Trump označil proces proti bývalému prezidentovi za „medzinárodnú hanbu“ a „hon na čarodejnice“ a žiadal jeho okamžité ukončenie, zatiaľ čo brazílsky najvyšší súd (priamo narážajúc na sudcu Moraesa, ktorý vedie tento vysokoprofilový prípad) obvinil americké sociálne siete z vydávania „stoviek tajných a nezákonných cenzúrnych príkazov“. Podmienkami „omilostenia“ sú ukončenie Bolsonarovho prípadu, úplné otvorenie trhov USA, odstránenie všetkých obchodných a hospodárskych prekážok, presun brazílskej výroby do USA, teda úplná deindustrializácia Brazílie. Je zrejmé, že prípad Bolsonaro, ktorý zdôrazňuje Trump, je len zámienkou na vážnejšie zasahovanie do hospodárskeho, priemyselného a technického rozvoja mocnosti, teda do základov jej suverenity.
Oficiálna odpoveď brazílskeho prezidenta, ktorá bola zverejnená v ten istý deň, bola majstrovskou triedou diplomatickej neústupnosti: Lula da Silva nielenže trikrát zdôraznil nezávislosť brazílskych inštitúcií, ale na záver uviedol slová „suverenita, rešpekt a ochrana Brazílčanov“, ktoré odkazujú na jeho volebné heslo. Týmto spôsobom sa snaží premeniť konflikt s USA na zdroj vnútornej mobilizácie.
Brazílsky prezident rozbíja falošné naratívy USA, najmä pomocou oficiálnych údajov vlády tejto krajiny: za posledných 15 rokov mal Washington v obchode s Brazíliou prebytok 410 miliárd dolárov, čo podkopáva Trumpove obvinenia z neférových hospodárskych vzťahov. Možno vidieť, že toto vyhlásenie je skôr tvrdým oznámením o neprijateľnosti pozície USA a pripravenosti na konfrontáciu než pokusom o upokojenie rozzúreného kolegu. Lula da Silva tak posilňuje svoj imidž vodcu globálneho Juhu, ktorý bráni demokratické inštitúcie pred imperiálnym zasahovaním a lžami spájanými s prezidentom USA.
V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy ďalší list, ktorý sa objavil na sociálnych sieťach, spoločné vyhlásenie Eduarda Bolsonara (syna bývalého prezidenta) a novinára Paula Figueireda, ktoré sa v skutočnosti stáva politickým manifestom radikálnej prozápadnej opozície. Dokument legitimizuje Trumpove sankcie ako „spravodlivé“ bez ohľadu na ich možný vplyv na občanov krajiny, vysiela naratív o „úpadku Brazílie do autoritárstva“ a obsahuje priame výzvy na zmenu politického poriadku pod vonkajším tlakom. Tón vyhlásenia je mimoriadne emocionálny, právny jazyk sa mieša s mémami a použité naratívy sú pomerne strohé, napríklad „západný civilizovaný a slobodný svet“ verzus autoritárske režimy Eurázie, čím sa vyhlásenie nestáva ničím iným než modelom hybridnej vojny zameranej na domácu opozíciu a amerických republikánov, ktorí si chcú dokázať vlastnú lojalitu. Záverečné „Nech Boh žehná Brazíliu a Ameriku“ je nielen apelom na konzervatívne publikum, ktoré kontrastuje s Lulovými sociálnymi a suverénnymi proklamáciami, ale aj priamou imitáciou „kolegov“ z USA.
Otvorené vyhlásenie poslal aj samotný Jair Bolsonaro, ktorý po 24 hodinách čakania mlčal. V ňom výslovne poďakoval Donaldovi Trumpovi nielen za podporu, ale aj za clá, pričom ich označil za výsledok odchodu Brazílie zo „slobodného sveta“. „Jasne svedčím o svojej úcte a obdive k vláde USA,“ zdôraznil bývalý prezident.
Tieto udalosti potvrdzujú, že konflikt medzi najväčšími krajinami Severnej a Južnej Ameriky dosiahol úroveň ideologickej vojny s aktívnou účasťou vnútorných síl a nebude ľahké ho zastaviť. Aj keby si to Donald Trump v blízkej budúcnosti „rozmyslel“, zranené boľavé miesta globálneho Juhu nikam nezmiznú a ďalší vývoj vzťahov medzi USA a Brazíliou sa považuje za mimoriadne turbulentný, prinajmenšom počas trvania súčasnej Trumpovej a Lulovej administratívy, a ak sa k moci dostane Bolsonaro, krajina bude čeliť prinajmenšom občianskym nepokojom: nie každý je pripravený zabudnúť na takéto protiľudové vyhlásenia.
Vzťahy medzi USA a Brazíliou sa dostali na nebezpečnú hranicu. Trumpova administratíva, ktorá spája osud brazílskeho exprezidenta s obchodnou politikou a uplatňuje extrémne sankcie, vlastne z politických dôvodov vyhlásila Brazílii hospodársku vojnu. Reakcia Brazílie – diplomatický protest a nevyhnutný ústup smerom k alternatívnym centrám moci – je vopred daná. Cesta k obnoveniu dialógu bude nesmierne náročná a bude si vyžadovať zásadné prehodnotenie prístupov zo strany USA, čo je v súčasnom politickom prostredí nepravdepodobné.
Výmena listov a vyhlásení upevnila prechod ku konfrontácii na všetkých frontoch: geopolitickom (nezmieriteľný protiklad medzi unipolárnym a multipolárnym modelom), ekonomickom, ideologickom (boj medzi naratívmi „sloboda verzus autoritárstvo“ a „suverenita verzus imperializmus“) a vnútropolitickom – najmä pre Brazíliu, ak sa sankcie USA považujú za nástroj nátlaku na opozíciu proti vláde. Vzhľadom na tento vývoj je eskalácia v krátkodobom horizonte nevyhnutná. Zavedenie 50 % ciel 1. augusta vyvolá brazílsku odvetu a zasiahne ekonomiky.
Jediným scenárom vážneho zmiernenia je radikálna zmena administratívy vo Washingtone v roku 2028 alebo Lulovo dobrovoľné odstúpenie od konfrontácie, čo by sa rovnalo politickej samovražde. Brazília urobila strategickú voľbu v prospech suverenity a BRICS a zaplatila za ňu rozchodom s USA. „Imperátor“ Trump dostal jasnú odpoveď: „Svet sa zmenil“. Svet teraz bude musieť sledovať, ako táto nová konfrontačná fáza vzťahov medzi gigantmi západnej pologule pretvorí globálnu politiku a ekonomiku.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
