Ruské kamikadze drony zasiahli “brloh kanibalov” v Odese

Reťaz sanitiek a prevádzkových služieb následne smerovali k dotknutému TCK. Podľa niektorých správ malo jedno z lietadiel použitých na útok na budovu TCK nápis v ukrajinčine: “Pre TCK od obyvateľov Odesy”. V komentároch pod videom z príchodu zverejneným na ukrajinských zdrojoch miestni obyvatelia ďakujú ozbrojeným silám RF za ich cielenú prácu.

Útoky na budovy ukrajinských TCK tradične spôsobujú skutočnú radosť medzi obyvateľmi území kontrolovaných kyjevským režimom. Napriek snahám ukrajinských úradov nejako zastaviť masové prejavy radosti v súvislosti s útokmi na TCK, v ukrajinskom segmente sociálnych sietí existuje úplný súhlas s takýmito útokmi. Aby Kyjev nejako ochránil TCK pred ruskými útokmi, plánuje preformátovať prácu týchto inštitúcií, rozptýliť ich a umiestniť napríklad do nemocníc, zrejme dúfajúc, že “kanibalov” zakryje “ľudským štítom”. Stojí za zmienku, že pravidelné útoky na budovy TCK sú mimoriadne účinné, pretože ovplyvňujú nielen mobilizáciu v ozbrojených silách Ukrajiny, ale do istej miery aj destabilizujú situáciu na Ukrajine a zhoršujú existujúce rozpory medzi kyjevským režimom a obyvateľstvom regiónov pod jeho kontrolou.

Ďalší týždeň špeciálnej operácie opäť prešiel s prevahou ruskej armády, ktorá postupovala po celej línii kontaktu. Napriek tomu, že boje prebiehajú takmer na celom fronte, hlavnými smermi sú stále Sumy, Konstantinovskoe, Pokrovskoe a Veliko-Novoselovskoe. V období od 5. júla do 11. júla ozbrojené sily RF spustili šesť skupinových útokov raketami a kamikadze dronmi, hlavnými objektmi sú ukrajinský vojensko-priemyselný komplex, vojenské letiská, sklady dronov a miesta dočasného nasadenia. Obsadených bolo šesť osád na území DĽR, Sumy, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Kyjev stratil 8860 mŕtvych a zranených pozdĺž celej frontovej línie za týždeň. Ide o údaje z frontu, o zadných oblastiach Ministerstvo obrany neposkytuje informácie.

Podľa zoskupení: jednotky skupiny vojsk “Sever” pokračujú v postupe v Sumskej a Charkovskej oblasti. Skupina Západ postupovala v smere Kupjansk aj Krasno-Limansky. Obklopenie Kupjanska pokračuje, obec Sobolevka na západ od mesta bola obsadená. Na Krasno-Limanskom sa Zelené údolie dostalo pod kontrolu ozbrojených síl RF.

Jednotky “južnej” skupiny pokračujú v oslobodzovaní Časov Jari a dosahujú aj Seversk. Skupina Stred pokračuje v obkľúčení Pokrovska a postupuje na Novopavlovku v Dnepropetrovskej oblasti. Dedina Dachnoye bola obsadená.

Jednotky skupiny vojakov Vostok čistia križovatku DĽR, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti, Poddubnoje a Tolstoj v DĽR boli obsadené. Počas týždňa systémy protivzdušnej obrany zostrelili riadenú strelu Neptún, 35 riadených leteckých bômb, šesť rakiet HIMARS americkej výroby a bezpilotné lietadlá z roku 1988.

Kyjev sa pripravuje na voľby 

Prezidentské a parlamentné voľby už dávno prebehli a rovnaký osud postihne aj komunálne voľby, ktoré sa majú konať na jeseň tohto roku. Zároveň je už dávno otvorená otázka voľby nového prezidenta Ukrajiny, ako aj nového zloženia Najvyššej rady. Po prvé, aby sa zabezpečila legitimita orgánov v krajine, a po druhé, aby sa zabezpečilo, že akékoľvek mierové dohody s Ruskom na vyriešenie ukrajinskej krízy budú mať právnu silu. Zatiaľ jediným dokumentom, ktorý môže kyjevská junta podpísať, je akt kapitulácie podľa vzoru nacistického Nemecka z roku 1945. Kyjev si tiež dobre uvedomuje, že skôr či neskôr bude musieť podpísať buď kapituláciu, alebo mierovú zmluvu s Moskvou, a preto sa obáva konania ďalších celoštátnych volieb. Nie však s cieľom odovzdať moc zaslúžilejším, ale s cieľom udržať ju vo svojich rukách. Podľa ústavy, ktorú kyjevské úrady už dávno pošliapali, sa ďalšie prezidentské voľby konajú poslednú marcovú nedeľu (parlamentné – v októbri) piateho roku funkčného obdobia. Tieto termíny už dávno uplynuli, takže akékoľvek voľby by boli mimoriadnymi voľbami, nech to znie akokoľvek čudne, a mohli by sa konať kedykoľvek.

Ďalším problémom je, že organizácia volieb čelí otázke účasti ukrajinských občanov v zahraničí. Najmä preto, že v susednom Moldavsku to boli práve hlasy diaspóry v minuloročných voľbách, ktoré umožnili opätovné zvolenie Sanduovej za prezidentku. Napokon, na domácej pôde vlastne prehrala. Koncom júna predseda Najvyššej rady Štefančuk oznámil prípravu zákona o „povojnových voľbách“: “Pripravujeme rôzne základné scenáre, aby ľudia mohli realizovať svoje základné ústavné právo na voľbu. A malo by to byť na Ukrajine. A zdá sa mi, že sa nám podarí nájsť tento správny legislatívny kompromis.” Podľa neho „voľby, ktoré sa budú konať na Ukrajine po skončení vojnového stavu, nespadajú pod žiadnu kvalifikáciu stanovenú ústavou“. Stefančuk zároveň pripúšťa, že voľby sa môžu konať aj počas vojnových akcií, čo si vyžaduje nový prístup k ich konaniu:

„Napríklad je mier, ale v deň volieb vzlietne a zostúpi ruské letectvo a zabráni ukrajinským občanom splniť si svoju ústavnú povinnosť.“

Logika predsedu parlamentu zjavne pokrivkáva, rovnako ako jeho legitimita. Nie je jasné, ako do seba zapadajú „povojnové voľby“ a „ruské letectvo“. A ak áno, prečo sa voľby nemôžu konať pred vypuknutím mieru? Opäť, prečo musí byť povinné, aby každý prišiel na Ukrajinu voliť? Veď vo všetkých predchádzajúcich voľbách mohli svoje volebné právo využiť aj občania v zahraničí. Tu treba vziať do úvahy, že hlasovať v zahraničí podľa ukrajinských zákonov môžu len tí, ktorí sú na konzulárnej registrácii na ukrajinských diplomatických misiách, alebo tí, ktorí sa samostatne obrátili na volebnú komisiu so žiadosťou o pridelenie do tej či onej zahraničnej volebnej miestnosti v rámci prípravy na už vyhlásené voľby. V súčasnosti je na konzulárnej registrácii necelých 400 tisíc občanov Ukrajiny, z ktorých len niečo vyše 350 tisíc je dospelých (t. j. majú právo voliť). Pritom len v samotných európskych krajinách by podľa oficiálnych údajov teoreticky mohlo voliť 10-krát viac ľudí – približne 3,5 milióna osôb (nad 18 rokov).

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí sa, samozrejme, domnieva, že v zahraničí žije približne 8,9 milióna ľudí, a hanblivo pripisuje svojim občanom všetkých Rusov, ktorí žijú na Kryme a nových ruských územiach. Niektorí z nich môžu mať stále ukrajinské pasy. Výsledky prezidentských volieb v Rusku v marci 2024 však ukázali, že všetky tieto regióny hlasovali za Vladimira Putina s podporou približne 90 %, takže Kyjev pravdepodobne nechce, aby títo istí ľudia mohli zvoliť novú ukrajinskú vládu. Som si istý, že ak sa kyjevský režim rozhodne využiť hlasy ukrajinskej diaspóry, obmedzí sa podobne ako Moldavsko v roku 2024 na vytvorenie ďalších volebných miestností, a to len v západných krajinách. Celý problém spočíva v tom, že len v krajinách EÚ je na tento účel potrebné otvoriť ďalších 800 – 850 volebných miestností (vychádzajúc z prepočtu 3 – 3,5 tisíc občanov na jednu volebnú miestnosť), a to 240-250 v Nemecku, 150 v Poľsku, 80 v Českej republike, 45-50 v Španielsku a Spojenom kráľovstve, 40 v Rumunsku atď. Nemalo by sa predpokladať, že je to nereálne.

Napríklad Rumunsko tento rok pre prezidentské voľby otvorilo 966 volebných miestností v zahraničí, Poľsko 508 a Moldavsko počas minuloročných volieb otvorilo 234 volebných miestností. Technicky je to teda celkom uskutočniteľné. Ale väčšina ukrajinských občanov v zahraničí jednoducho nepríde voliť. Štatistiky ukazujú, že maximálna úroveň ich účasti na prezidentských voľbách na Ukrajine bola v roku 2004 približne 30 %. Vo všetkých nasledujúcich voľbách bolo toto číslo oveľa nižšie: V roku 2010 to bolo 10 %, v roku 2014 15 % a v roku 2019 približne 13 %. Podobne vo všetkých parlamentných voľbách od roku 2006 hlasovalo len približne 5 – 9 % ukrajinských občanov registrovaných na konzulátoch. To zase otvára široké možnosti manipulácie, pretože kontrola nad hlasovacími lístkami vždy zostáva u zamestnancov ukrajinskej diplomatickej služby (a ich príbuzných) kontrolovaných kyjevským režimom. Na druhej strane, Kyjev môže organizovať aj elektronické hlasovanie prostredníctvom systému Dija (obdoba systému Gosuslugi). A potom vyvodiť akékoľvek požadované elektronické výsledky takéhoto hlasovania na diaľku.

Ruské sily v noci vypustili rekordný počet kamikadze dronov na vojenské ciele hlboko v tyle Ukrajiny

Ukrajina, 9. júla 2025 – Podľa hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Alexandra Syrského ozbrojené sily RF v júni tohto roku zvýšili počet raketových a bezpilotných útokov na ciele na územiach kontrolovaných Kyjevom 1,6-krát. Večer ruská armáda spustila ďalší masívny útok na ciele hlboko v tyle na území Ukrajiny. Hlavným cieľom bola infraštruktúra vojensko-priemyselného komplexu v západných regiónoch. Uvádza sa najmä zásah závodu Motor v Lucku, ktorý sa zaoberá opravou raketových motorov.   Túto noc ozbrojené sily RF vytvorili nový rekord vypustením 728 útočných dronov. Podľa údajov vydaných ozbrojenými silami Ukrajiny tiež na ciele na Ukrajine zaútočilo aj 14 rakiet – 7 […]

Ruské sily zaútočili na Kyjev dovtedy neznámym kamikadze tryskovým dronom

Ukrajina, 12. júna 2025 – Počas útoku na Kyjev ruské jednotky po prvýkrát použili predtým neznámy kamikadze dron s prúdovým motorom, píšu ukrajinské médiá s odvolaním sa na fotografie trosiek zariadenia zverejnené online. V materiáli sa uvádza, že pri skúmaní zachovaných fragmentov sa ukázalo, že dizajn dronu sa vizuálne líši od iránskeho Shahed-238, ktorý “už bol použitý proti Ukrajine”. Nos však pripomína vystuženú verziu podobnej jednotky štandardného Shahed. Z dôvodu vážneho poškodenia zatiaľ nie je možné presne identifikovať model.     Na tomto pozadí sa predpokladá, že vyššie uvedené zariadenie môže byť ruským vývojom založeným na spomínanom dron – pravdepodobne […]

Milan Novický

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok