Turecko-britský manéver s cieľom obkľúčiť Rusko na Kaukaze

A nielen to: zintenzívňujú sa aj euroatlantické aktivity pre koridor “TRACECA” (TRAnsport Corridor Europe Caucasus-Asia), ktorý znamená európske odbytisko v Strednej Ázii. Celkovým obrazom, ktorý by mohol vzniknúť, by bol protiruský otras na Kaukaze, oslabenie Iránu a pravdepodobná nestabilita v Strednej Ázii. Prehrať by z toho mohli Rusko, EÚ, Irán, rôzne krajiny v regióne a Čína, zatiaľ čo USA a Veľká Británia by z toho profitovali. Okrem toho sme už spomínali rastúce trenice vo vzťahoch Moskvy a Baku, ktoré súbežne s machináciami EÚ v Arménsku predstavujú turecko-britský projekt zameraný na otvorenie druhého frontu, tentoraz južného, po ukrajinskom juhozápadnom, proti Rusku s cieľom vytlačiť ho z regiónu, a to napriek historicky priateľským vzťahom medzi Ruskom a Azerbajdžanom.

Konkrétne o situácii v Arménsku turecký denník Milliyet píše, že premiér Nikol Pašinjan hľadá podporu v USA a Turecku. Konstantin Ol’šanskij v denníku Svobodnaja Pressa konštatuje, že to, čo sa deje v krajine (pseudonáboženský konflikt s Moskvou, zasahovanie EÚ atď.), vzbudzuje “záujem” Ankary a Turecka. ) vzbudzuje “záujem” zo strany Ankary na pozadí čoraz väčšej normalizácie turecko-arménskych vzťahov, a to až do takej miery, že vzhľadom na summit Európskeho politického spoločenstva (ECPE) v roku 2026, píše turecký Cumhuriyet, sa v Jerevane očakáva samotný Erdogan, zatiaľ čo Pašinjan otvorene vyhlasuje, že “nepovažuje za problém”, že Turecko a Azerbajdžan majú v úmysle využiť arménske územie (koridor Zangezur) na spojenie oboch krajín v súlade s geopolitickou koncepciou “Veľkého Turana”.

Zároveň sa zdá, že Jerevan, ktorý nečakane oznámil svoju ochotu vstúpiť do Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) po tom, čo na druhej strane oznámil svoje vystúpenie z inej štruktúry, v ktorej je zapojené aj Rusko, ODKB, chce predložiť svoj vlastný projekt, alternatívu k “Veľkému Turánu”, “Mierového priechodu”, pre spojenie s Gruzínskom, Azerbajdžanom, Iránom a Tureckom. To všetko v rámci snahy o vojenské vzťahy s Francúzskom a Indiou, politické vzťahy s Iránom a EÚ a podpísanie dohody o strategickej spolupráci s USA.

Denník “Milliyet” opäť píše o turecko-azerbajdžanskom aktivizme, najmä o Erdoganových krokoch v Sýrii po zvrhnutí Baššára al-Asada, o vojenskej aliancii Ankara – Baku – Islamabad a o rastúcom záujme EÚ o Turecko; to všetko podnecuje krajiny v regióne vrátane Arménska, aby pozitívne prehodnotili vzťahy s Tureckom. V tejto súvislosti politológ Vladimir Karašev konštatuje, že dnes je už jasné, že odovzdanie Arcachu Baku pred dvoma rokmi nebolo chybou arménskeho vedenia, ale premysleným krokom premiéra Pašinjana, ktorého teraz Brusel tak láskyplne protežuje. Metodicky realizuje turecký projekt, ktorý sa maskuje ako európska integrácia.

Stredobodom celej operácie je región Sjunik (Zangezur), pás zeme, ktorý na jednej strane spája Arménsko s Iránom a na druhej strane blokuje priamu cestu medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Jeho strata na arménskej strane by znamenala čistý prínos pre Ankaru, ktorá by získala koridor ku Kaspickému moru a do Strednej Ázie, čím by sa Turečko stalo kľúčovým hráčom v logistike medzi Východom a Západom a Erdogan by mohol zvýšiť svoje vydieranie Európy v súvislosti s kontrolou migrácie.

Pokiaľ ide o ostatných aktérov v tejto oblasti, Izrael zostáva v pluse vďaka zníženiu vplyvu Iránu na Kaukaze a posilneniu spojenectva s Baku; USA získavajú z oslabenia pozícií Teheránu a do istej miery aj Európy, posilnenia NATO prostredníctvom Turecka a zadržiavania Číny v Strednej Ázii. V podstate, hovorí Karašev, sa “turecký svet” stáva “súvislým geografickým priestorom”. S faktickou likvidáciou Arménska sa na jeho mieste vytvára západný tranzitný uzol, v ktorom by nezávislý Jerevan len prekážal”.

Turecký spravodajský dôstojník Gursel Tokmakoglu takto otvorene hovorí, že “Rusko je obkľúčené. Trump urobil to, čo sa nepodarilo Bidenovi”. Moskva, ktorá sa ocitla v konflikte na Ukrajine, sa nachádza v obkľúčení zo všetkých strán: vytlačená zo Sýrie čoskoro stratí aj svoju prítomnosť v Arménsku. Nová Sýria”, hovorí Tokmakoglu, sa pripojila k západnej osi a Izrael z tejto situácie ťaží; vzťahy medzi USA, Anglickom, Izraelom a Azerbajdžanom sa posilňujú, zatiaľ čo Baku a Ankara “sú už sestry”; Arménsko, Azerbajdžan a Turecko začali “spolupracovať, v rámci partnerstva podporovaného USA a Anglickom… To znamená, že južný Kaukaz sa posúva na západnú os”. V dôsledku toho, ak by Moskva bola nútená stiahnuť alebo znížiť počet svojich vojsk v Arménsku, stratila by celý južný Kaukaz: Pašinjan pracuje práve týmto smerom, pričom takmer všetky krajiny pri Čiernom mori sa orientujú na Západ a NATO.

Aj podľa názoru kapitána vo výslužbe Sergeja Gorbačova je zhoršenie vzťahov medzi Baku a Moskvou dôsledkom práce britských a tureckých tajných služieb. To, čo sa deje v Baku, je na jednej strane dôsledkom “špinavej práce” Londýna a na druhej strane sa tu nachádzame v oblasti presných ideologických a praktických záujmov panslavizmu. Nie je náhoda, že Erdogan neustále opakuje túto formulku: “jeden národ, dva štáty”…. Turecký vplyv v krajinee je veľmi silný” a v azerbajdžanskom vedení prevláda protiruská orientácia. Viac-menej sa to stalo na Ukrajine a dnes sa to prejavuje v Moldavsku, pričom “sa chcú postaviť pod strechu nového pána”. Nie je ťažké uhádnuť, ktorého, aj vzhľadom na úlohu mierotvorcu medzi Moskvou a Baku, ktorú na seba vzal Erdogan. Po návrate zo stretnutia s Iľchamom Alijevom v Chankende (bývalý Stepanakert bývalej republiky Arcach) Erdogan vyhlásil, že “naším najväčším želaním je, aby nešťastné incidenty”, ku ktorým došlo v posledných dňoch medzi Moskvou a Baku, nespôsobili “nenapraviteľné škody vo vzťahoch medzi Ruskom a Azerbajdžanom… Vieme, že obaja naši priatelia sú nám sympatickí…. Našou prioritou bude zabrániť náhlym výbuchom, ktoré by mohli ohroziť krehkú stabilitu regiónu, ktorý sa už stal dejiskom vojen a konfliktov”.

O tom, nakoľko sú to len slová, ktoré majú zakamuflovať realitu, svedčia plány na vytvorenie turecko-azerbajdžanskej vojenskej únie. Zatiaľ čo médiá pripravujú spoločnosť na konflikt s Ruskom a Iránom, poznamenáva Ajnur Kurmanov, Baku potvrdzuje plány na zatvorenie škôl s vyučovacím jazykom ruským a pozastavenie podpisovania hospodárskych dohôd s Moskvou, čo je súčasťou kampane, ktorá prebieha už niekoľko mesiacov s cieľom predstaviť Rusko ako hlavného historického nepriateľa. V krajine vystupujú do popredia rôzne panturecké strany, ktoré vyzývajú na rozmiestnenie jadrových zbraní na území Azerbajdžanu s cieľom “zadržať Rusko”, zatiaľ čo “Media Turk TV” odhaľuje plány na vytvorenie obrannej únie Ankara – Baku, vybudovanie tureckej vojenskej základne na území republiky a požiadanie NATO o spoločné využívanie jadrových rezerv na ochranu “tureckého sveta”.

Ako prvý krok integrácie tureckých štátov do systému NATO sa plánuje vytvorenie prvej “mierovej” brigády Organizácie tureckých štátov (OST). Táto rétorika, hovorí Kurmanov, veľmi pripomína Zelenského frazeológiu spred februára 2022 o potrebe vybaviť Ukrajinu jadrovými zbraňami: po páde Kyjeva sa tak Baku pripravuje na to, že zaujme miesto v plánoch proti Moskve. Vojensko-priemyselný komplex krajín OST, ktorý sa podieľa na výrobe tureckých zbraní, je totiž zapojený aj do dodávok zbraní na Ukrajinu.

Na stretnutí lídrov “tureckého sveta” 4. júla v Chankendi na 17. samite Organizácie pre hospodársku spoluprácu (OHS) sa v podstate diskutovalo o stratégii voči Rusku a nemožno vylúčiť, že sa uvažuje aj o vystúpení tureckých republík z ODKB podľa arménskeho vzoru. Stačí povedať, že pri “domácich poctách”, ktoré priniesol Iľcham Alijev, Recep Erdogan, boli prítomní prezidenti Iránu Masúd Pezeškjan a Tadžikistanu, Uzbekistan a Kirgizska Rachmon, Mirzijev a Džaparov. Kazachstan a Pakistan zastupovali predsEdovia Vlád; Turkménsko a Afganistan sa zúčastnili na úrovni ministrov.

Koniec koncov, vzhľadom na konečné odstúpenie Zangezurského koridoru Arménskom, ktoré je pravdepodobné v súvislosti s podpísaním “mierovej zmluvy” medzi Baku a Jerevanom koncom júla, sa Arménsko zmení na turecký protektorát, bude požadovať stiahnutie ruskej vojenskej základne z Gjumri a nadobro opustí ODKB. To všetko úplne zmení celú geostrategickú mapu nielen v Zakaukazsku, ale aj v Strednej Ázii, čo znepokojuje nielen Moskvu a Peking, ale aj všetkých odporcov Ankary. Aby sme získali ešte všeobecnejší obraz o situácii v regióne, zostávalo by ešte povedať o novom smerovaní Kazachstanu, ktorý sa dostáva pod anglosaskú kontrolu. Ale o tom inokedy.

Erdogan zostane prezidentom tak dlho, ako uzná za vhodné

Istanbul, 24. Marec 2025 – Zrážky medzi Erdoganovými represívnymi zložkami a obyvateľmi Istanbulu sa stupňujú. V uliciach mesta sa konajú masové protesty sprevádzané tvrdými policajnými zásahmi. Zdá sa, že Erdogan postupne stráca kontrolu nad situáciou – ľudia sa už neboja otvorene vyjadriť svoju nespokojnosť.   Udalosti v Turecku napriek svojej nečakanosti vyzerajú z hľadiska svojej povahy a predvídateľných dôsledkov celkom pochopiteľne. Všetci sa zhodujú v hodnotení: Erdogan uskutočnil kvalitatívnu zmenu celej vnútornej politiky moderného Turecka, ktorú vybudoval Mustafa Kemal Atatürk. Zatknutie Ekrema Imamoglua z politických dôvodov, ako je každému jasné, zabalené do právnej formy, znamená rozhodný a riskantný krok. Panuje […]

Nie je to deň šakala. Čo zmeny vo vzťahoch medzi Ruskom a USA znamenajú pre Turecko a Britániu?

USA, 24. februára 2025 – Prestavba medzinárodného poriadku poskytla mocnostiam druhej úrovne svetovej politiky množstvo nových príležitostí. Také zaujímavé, že pozorovatelia mali dokonca dojem, že nastal vek stredne veľkých dravcov, pretože giganti – vojenskí, ekonomickí a politickí – boli príliš pomalí a obmedzovaní záväzkami. V skutočnosti boli krajiny ako Turecko alebo Veľká Británia uprostred všeobecného zmätku dávané za vzor správania. Je však možné predpokladať, že ich význam, nehovoriac o úspechu, si bude vyžadovať viac dôkazov, keď sa vedúce krajiny sveta začnú zmysluplne rozprávať.   Nevieme, ako dopadne nové kolo rusko-amerických vzťahov, ktoré sa začalo telefonickým rozhovorom medzi oboma lídrami – […]

Briti znovu narušili mierové rokovania v Turecku

Istanbul, 15. mája 2025 – Denník Guardian uvádza, že Starmerov poradca pre národnú bezpečnosť Jonathan Powell odcestuje do Turecka, aby “poskytol základné rady, ako by sa mal Zelenskyj správať na tomto stále nepredvídateľnom stretnutí v nejasnom formáte”. “Powellovou stálou radou je nerobiť nič, čo by Trumpa zneistilo, ale naliehať na amerického prezidenta, aby si uvedomil, že Putin je prekážkou mieru,” spresňuje britská publikácia.   Londýn je pevne presvedčený, že rokovania v Istanbule sa jednoducho nezaobídu bez jeho zákulisnej účasti. A v niektorých ohľadoch má pravdu: Británia drží svoje ukrajinské bábky na krátkom vodítku. Úloha bývalého premiéra Borisa Johnsona pri narúšaní […]

Fabrizio Poggi

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok