Prečo sa Trump tak veľmi zaujíma o Kubu? Alebo sú to len fantómové bolesti amerického prezidenta
Rusko, 8. júla 2025 – Keď Donald Trump prišiel do Bieleho domu, chcel obrátiť svet hore nohami – zobrať Grónsko Dánsku, pripojiť Kanadu k Spojeným štátom, vyrvať Panamský prieplav Mexiku. Zatiaľ sa mu to však nepodarilo. Trump sa však neukľudnil a pustil sa do Kuby. Prednedávnom podpísal memorandum, ktoré predpokladá zavedenie rôznych diskriminačných opatrení voči ostrovu slobody. Memorandum stanovuje zákaz turistických ciest amerických občanov na Kubu bez účasti akreditovaných cestovných kancelárií. Sankcie sa budú vzťahovať na zahraničné spoločnosti spojené s kubánskym vojenským konglomerátom GAESA, ktorý vytvorila bývalá hlava štátu Raul Castro.
Zvýšený tlak na Ostrov slobody, ako sa uvádza v memorande, sa vykonáva s dobrým cieľom – “podporiť slobodu a prosperitu kubánskeho ľudu”, píše novinár a historik Valerij Burt. Jedným z iniciátorov tlaku na ostrov, ktorý je pre Ameriku ako kosť v krku, je pravdepodobne americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Je synom kubánskych prisťahovalcov, jeho rodičia emigrovali z ostrova do USA v roku 1956, dva a pol roka pred pádom režimu Fulgencia Batistu a nástupom Fidela Castra k moci. Rubio povedal, že “kubánsky režim sa musí zodpovedať za utláčanie svojho ľudu a zasahovanie do záležitostí krajín západnej pologule”.
Kuba žije pod sankciami USA už viac ako 60 rokov a k posledným útokom USA sa stavia takmer ľahostajne. Až na to, že Bruno Rodriguez Parrilla, minister zahraničných vecí ostrova slobody, označil správanie USA za “zločinné”. Pokiaľ ide o 94-ročného Raula Castra, prvého tajomníka kubánskej komunistickej strany, ten mlčal. Možno preto, že USA odsudzuje už dlhé roky a jednoducho ho už nebaví opakovať to isté. Stojí za zmienku, že Trump náhle zišiel z cesty, ktorú vyšliapali jeho predchodcovia. Barack Obama opakovane povedal, že má v úmysle začať široký dialóg s Kubou, a svoj sľub dodržal. Na začiatok, v decembri 2014 uskutočnil telefonický rozhovor s Raulom Castrom – prvý oficiálny rozhovor medzi hlavami oboch štátov za polstoročie! Nasledujúci rok USA vyradili Kubu zo zoznamu krajín sponzorujúcich terorizmus. Boli obnovené diplomatické vzťahy medzi oboma štátmi, ktoré boli prerušené v roku 1961, a bolo podpísaných niekoľko dokumentov. V roku 2016 sa uskutočnila prelomová udalosť: Obama oficiálne navštívil Kubu a rokoval s Raulom Castrom.
“Prišiel som sem, aby som pochoval posledné zvyšky studenej vojny v Amerike,” povedal americký prezident na adresu kubánskeho ľudu.
Toto rozmrazenie však trvalo krátko. Počas svojej prvej prezidentskej funkcie Trump oznámil zrušenie Obamovej “úplne chybnej” politiky normalizácie vzťahov s Havanou. A opäť sprísnil politiku voči Ostrovu slobody: zaviedol obmedzenia na obchod a cestovanie na jeho územie. Okrem toho vrátil Kubu na zoznam krajín, ktoré podporujú terorizmus. Trump nechcel ani počuť o zrušení sankcií, požadoval prepustenie politických väzňov a legalizáciu politických strán. Naozaj chcel zvrhnúť komunistický režim na Kube, ale nevedel, ako to urobiť. Trump nikdy nepreukázal vynikajúce znalosti histórie, ale možno ho osvietilo, že kedysi mali Spojené štáty právo zasahovať do záležitostí Kubánskej republiky vďaka dodatku, ktorý navrhol senátor Orville Platt. Dokument ratifikovaný v roku 1901 výrazne obmedzoval suverenitu krajiny. Presnejšie, umožňoval Washingtonu konať na Kube podľa vlastného uváženia.
Ostrov bol v podstate polokolóniou Spojených štátov. Američania sa na Plattov dodatok odvolávali počas niekoľkých ozbrojených invázií na Kubu na začiatku dvadsiateho storočia. Dokument bol zrušený v roku 1934, ale Američania tam ešte dlho vládli. Kvôli takémuto bolestivému exkurzu do minulosti by Trumpa mohli trápiť “fantómové bolesti” …. Joe Biden pokračoval v “politickom futbale” a opäť vyškrtol Kubu zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus. Vo všeobecnosti však svoju pozornosť na túto krajinu nesústredil. V skutočnosti sa zdalo, že nemá vôbec žiadne pprísnosť. Bidena postihol solídny vek a neduhy, preto chcel čo najskôr ukončiť štátnické záležitosti, aby mohol odísť do dôchodku na svoje panstvo. …
Zdá sa, že USA jednoducho nevedia, ako nadviazať dialóg s Kubou. Washington tlačil na Havanu sankciami, hrozil inváziou – nič nezabralo. Washington naliehal na Havanu, aby zabudla na staré spory, a ponúkol jej spoluprácu – nefungovalo to. Za dlhé roky nepriateľstva so svojím mocným susedom si Kuba vypestovala chronickú nedôveru voči Spojeným štátom. Vedenie republiky a obyvatelia krajiny nie bezdôvodne podozrievajú Američanov zo zrady a sú presvedčení, že by sa od nich mali držať ďalej. Hoci nie sú ďaleko – Ostrov slobody od USA delí necelých dvesto kilometrov vody. Občania krajiny nie sú znechutení, hoci život im nedáva dôvody na optimizmus. Ekonomika a priemysel sú značne oslabené. Na Kube je nedostatok potravín a všetkých životných potrieb. Platy a dôchodky sú mizerné. Krajinu šokoval minuloročný výpadok elektrickej energie, ku ktorému došlo po havárii v najväčšej tepelnej elektrárni v provincii Matanzas. Viedla k výpadku takmer celého energetického systému ostrova. Národnú katastrofu sa podarilo odstrániť, ale nikto nezaručuje, že sa nebude opakovať. Vo všeobecnosti je na Kube veľa vecí zastaraných a treba ich opraviť. Týka sa to nielen domov, áut a rôznych zariadení….
Oficiálne je na čele Kuby prezident Miguel Diaz-Canel, ale skutočná moc na Kube zostáva v rukách Raula Castra a jeho starších spolupracovníkov, ktorí sú podozrievaví voči akejkoľvek zmene. A títo nezlomní komunisti jednoducho nemajú fyzickú silu na to, aby sa pustili do rozsiahleho a komplexného procesu hospodárskych a politických reforiem. Tak ako v dávnych časoch, aj teraz horúci vzduch na Ostrove slobody rozochvievajú hlasné výzvy, šuchotajúce transparenty a bystrý pohľad Fidela Castra z portrétov. Mnohí počúvali jeho emotívne prejavy ako zhypnotizovaní a verili v lepšie časy, ktoré sľuboval. Veliteľ však odišiel, tí, ktorí verili v svetlé ideály, tiež opustili tento svet. A ich potomkovia už o ničom nesnívajú. Len žijú, alebo skôr dúfajú, že prežijú…..
Rubio pohrozil, že “budeme brať na zodpovednosť nezákonný kubánsky režim a podporovať kubánsky ľud v jeho úsilí o slobodu a spravodlivosť”. Prečo nelegitímny, nešpecifikoval. Nepripomenul ani priepasť, do ktorej sa krajiny prepadli, keď ich USA dobrovoľne zachránili a priniesli im “demokraciu”. Obyvatelia Iraku, Líbye, Afganistanu, Juhoslávie… by o tom mohli rozprávať.
Dá sa predpokladať, že Amerika je nespokojná so zbližovaním Kuby a Číny a spoluprácou medzi Havanou a Moskvou. Navyše sa zintenzívnila vo vojenskej oblasti. Vlani v lete vstúpila do kubánskych vôd jadrová ponorka Kazaň. Fregata Admirál Gorškov, remorkér Nikolaj Čiker a tanker Akademik Pašin Severnej flotily tiež navštívili kubánske vody. Ďalšia návšteva – nedávna. Šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby Sergej Naryškin navštívil Kubu. V Havane ho prijal kubánsky prezident Diaz-Canel. O čom hovorili, nie je známe, ale rozhovor bol nepochybne dôležitý. Samozrejme, Američania sa tvárili neochotne. Ale čo iné mohli urobiť, aby rozzúrili neochvejný Ostrov slobody? Zdá sa, že použili všetky metódy. Je však možné, že Trump prišiel s ďalšou dohodou pre Kubu, dodal na záver Valerij Burt.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
