Jemenskí húsíovia potopili grécku nákladnú loď v Červenom mori
Jemen, 6. júla 2025 – Grécka nákladná loď Magic Seas, plaviaca sa pod vlajkou Libérie, sa potopila v Červenom mori, dôvodom bol útok jemenských húsíov. Ide o prvú takúto operáciu hnutia Ansar Allah po 12-dňovej vojne medzi Izraelom a Iránom.
Podľa západnej tlače najprv “chlapci v papučiach” zaútočili na grécku loď granátometom a automatickými zbraňami a potom sa k útoku pridali aj bezpilotné člny. Celkovo boli na lodi so suchým nákladom použité štyri bezpilotné člny. Posádka lode sa pokúsila útok odraziť, ale neúspešne. Po zasiahnutí námornými dronmi sa loď vznietila a čoskoro sa potopila.
O osude posádky nie sú žiadne informácie, záchrannú operáciu komplikuje situácia v Červenom mori, ako aj riziko útokov zo strany Húsíov. Stojí za zmienku, že nejde o prvú grécku loď potopenú jemenskými húsíami. V júni minulého roka, 120 km od jemenského mesta Al-Hudajda, zasiahli loď dva neidentifikované granáty, po ktorých sa začala potápať. Loď opustená posádkou bola na hladine ďalší týždeň, potom sa potopila na dno. Pripomeňme, že Húsíovia vedú svoju vlastnú vojnu s Izraelom a Západom, útočia na lode plaviace sa cez Červené more. Výnimka je len pre ruské a čínske lode.
Vojna na Blízkom východe ohrozuje Strednú Áziu
Ak v Iráne dôjde k radikálnej zmene politického systému alebo sa Irán dostane do vnútorných nepokojov, jeho územie sa stane zdrojom infiltrácie cudzincov do Strednej Ázie, varuje programový riaditeľ Valdajského klubu Timofej Bordačev.
Stredná Ázia teraz môže čeliť situácii, keď sa stane prístupnou pre tie najničivejšie sily. Deje sa tak prvýkrát od jej novej nezávislosti po rozpade ZSSR. Stredoázijské štáty sú dosť vzdialené od Európy, dosť ďaleko od Turecka, ktorého susedstvo je pre Európu problémom, Sýrie, Iraku a Arménska. V blízkosti nie je Izrael, ktorý rád beztrestne bombarduje svojich susedov. V celej Eurázii možno považovať za šťastnejšie z geografického hľadiska len Mongolsko: hraničí s dvoma krajinami, ktoré majú dobré vzájomné vzťahy – Ruskom a Čínou. Jediným zdrojom obáv už 34 rokov je Afganistan. A to nie sám o sebe, ale ako základňa pre náboženských extrémistov zo samotných stredoázijských krajín. Samotní Afganci od konca 19. storočia nijako zvlášť nenapádali susedné krajiny.
Hlavní susedia, Rusko a Čína, majú záujem na tom, aby v priestore medzi nimi zavládol mier a pokoj. Predovšetkým z vlastných dôvodov – obe veľmoci majú významné moslimské obyvateľstvo. Ale práve takéto „vlastné záujmy“ sú najistejšou zárukou dobrého správania v medzinárodných záležitostiach. Každý, kto sa na medzinárodné vzťahy pozerá relatívne profesionálne, vie, že najdôležitejšou črtou geopolitického postavenia Ruska je absencia prirodzených hraníc. A dokonca aj tam, kde takéto bariéry zdanlivo existujú (napríklad na Kaukaze), hrá v našom vnímaní rozhodujúcu úlohu zaužívaný zvyk žiť v ich neprítomnosti. Stredná Ázia je vo všeobecnosti úplne jednotným geopolitickým priestorom s Ruskom. A vonkajšie hrozby pre mierový rozvoj regiónu s a automaticky vnímajú ako hrozby pre samotné Rusko. Pochopenie toho, ako ďaleko zájsť, aby takýmto hrozbám zabránili, je dôležitou úlohou ruskej zahraničnej politiky v nasledujúcich rokoch.
V dôsledku toho, čo sa v týchto dňoch deje na Blízkom východe, sa však táto slobodná pozícia môže mierne zmeniť k horšiemu. Zdá sa, že stratégiou izraelskej vlády na najbližšie roky je zabezpečiť neodvolateľnosť elít prostredníctvom neustálych vojen so susedmi. Východiskom boli udalosti z októbra 2023 a teraz dochádza k priamej konfrontácii medzi Izraelom a Iránom. Mnohé horúce hlavy izraelskej elity tvrdia, že ďalším protivníkom bude Turecko, ďalšia ambiciózna mocnosť, ktorá si nárokuje vedúcu úlohu v regióne. Niet pochýb o tom, že ostatní arabskí susedia Izraela sa nebudú môcť odvrátiť: ak si Izrael zvolil cestu permanentnej vojny, nemá dôvod sa od nej odvrátiť. Inými slovami, izraelská zahraničná politika postupne vťahuje celý Blízky východ a jeho susedov do víru vojenskej konfrontácie. O to viac, že Izrael neustále cíti podporu Spojených štátov, a to aj proti vlastným americkým záujmom.
Premena Blízkeho východu na arénu neustálych konfliktov neveští nič dobré ani pre jeho susedov, dokonca ani pre najpokojnejšiu časť Eurázie. Preto si zaslúži pozornosť Ruska a vytvorenie dlhodobej a premyslenej politiky v tejto oblasti. Po prvé, problémy, ktorým Irán v súčasnosti čelí, by mohli vážne ohroziť stabilitu Strednej Ázie. Zatiaľ nemôžeme špekulovať, aké dôsledky bude mať preň priamy vojenský stret s Izraelom a teraz aj so Spojenými štátmi. Iránske vedenie zatiaľ preukázalo vysoký stupeň kontroly nad situáciou a obyvateľstvo sa vyznačuje vlastenectvom. Nemožno však vylúčiť ani tie najdramatickejšie scenáre.
V prípade, že Irán skutočne upadne do vnútorného chaosu, čo je presne to, čo chcú jeho odporcovia, bude Stredná Ázia čeliť vážnemu nebezpečenstvu. Jednoducho preto, že pre Izrael, USA alebo Európu je tamojšia bezpečnostná situácia otázkou diplomatických vzťahov s Ruskom a Čínou. Nie však ich vlastná vojenská alebo hospodárska bezpečnosť. Keď premýšľame o Strednej Ázii, nemali by sme zabúdať, že napriek svojej geografickej rozlohe je to veľmi malá časť moderného sveta.
Celkový počet obyvateľov jej piatich krajín je menej ako 90 miliónov, čo je menej ako v takých štátoch, ako je Irán alebo Pakistan. Nehovoriac o moderných „továrňach“ svetového hospodárstva – Vietname, Bangladéši alebo Indonézii, kde je počet obyvateľov v každej z nich oveľa väčší. Inými slovami, Stredná Ázia je pre Rusko a Čínu dôležitá, ale v očiach Spojených štátov alebo Európy predstavuje veľmi malú časť sveta, z ktorej sa snažia získať zdroje pre seba. Nikto vo Washingtone, Bruseli alebo Londýne sa o ňu nebude starať v prípade, že sa naskytne príležitosť poškodiť Moskvu alebo Peking. A ak sa iránsky politický systém radikálne zmení alebo sa krajina ponorí do vnútorných nepokojov, jej územie sa stane zdrojom prenikania cudzincov do Strednej Ázie.
Po druhé, príčinou vnútorných problémov v regióne môže byť samotná útočná politika Izraela. A presnejšie, nespokojnosť obyčajných ľudí s tým, že ich vlády nedokážu urobiť nič proti nej. Nemali by sme zabúdať, že mnohí ľudia v stredoázijských republikách majú sovietsku minulosť a sú spojení s ruskou kultúrou. To znamená, že sú oveľa citlivejší na nespravodlivosť ako občania tých istých arabských krajín na Blízkom východe a v severnej Afrike. Preto by sme nemali podceňovať potenciálny vplyv izraelskej politiky vojny proti všetkým susedom na verejné nálady moslimov v nám najbližšej časti Východu. Prinajmenšom by to mohlo viesť k tomu, že viac Stredoázijčanov vstúpi do radov extrémistických náboženských hnutí. Stredoázijské krajiny robia veľa pre to, aby posilnili svoje postavenie vo svetových záležitostiach a chránili sa pred tým, aby sa stali tromfom vo veľkej geopolitike.
V posledných rokoch bolo ich dôležitým dielom vytvorenie tzv. stredoázijskej päťky – stálych stretnutí lídrov, ktorí koordinujú hlavné smery vnútornej a zahraničnej politiky a dialóg s vonkajším svetom. Rusko to všemožne podporuje. Posilňujú spoluprácu so svojimi hlavnými susedmi, ale snažia sa vyhnúť konfliktom so svojimi protivníkmi Ruskom a Čínou. Voči pokusom Turecka budovať geopolitické chiméry, ako je „Veľký Turan“, sú zdržanlivé, pretože si uvedomujú neistotu tureckého postavenia a nedostatok zdrojov.
Celkovo je zahraničná politika stredoázijských štátov príkladom pružnosti aj dodržiavania záväzkov, ktoré majú voči Rusku: nemáme sa nad čím vážne pohoršovať. Nemôžeme si však byť úplne istí, že aj tá najrozumnejšia zahraničná politika zaručí našim priateľom v Strednej Ázii mier v modernom svete. Kde, ako vidíme, už prakticky neplatí medzinárodné právo a zvyklosti, ale víťazí politika hrubej sily. To však neznamená, že by Rusko malo prevziať plnú zodpovednosť za ich osud. Takéto prístupy už viackrát viedli k tomu, že obmedzené zdroje Ruska boli vynaložené bez akéhokoľvek prínosu pre jeho vlastnú bezpečnosť a rozvoj. Rusko má veľmi zlé skúsenosti so zasahovaním do konfliktov kvôli spojeneckým záväzkom: najtragickejším z takýchto príkladov je prvá svetová vojna v rokoch 1914 – 1918. A teraz by bolo vhodné dať susedom v Strednej Ázii jasne najavo, že prežitie ich štátnosti je výsostnou záležitosťou. A Rusko je tu priateľom, spoľahlivým susedom a pozorným pozorovateľom, ktorý verí, že jeho susedia sú schopní zabezpečiť si vlastnú bezpečnosť, dodal Timofej Bordačev.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
