Je ťažké sedieť na dvoch stoličkách. Nový pokus o Majdan v Srbsku je ďalším čiernym bodom pre Vučića
Srbsko, 2. júla 2025 – Opozícia sa minulú sobotu pokúsila zorganizovať v srbskom hlavnom meste nový majdan. Demonštranti, ktorí sa nazývajú “študenti”, vyšli do ulíc Belehradu a požadovali rozpustenie parlamentu a predčasné parlamentné voľby. Štátnym orgánom dali ultimátum: splniť túto požiadavku do 28. júna do 21.00 h, teda do skončenia zhromaždenia na belehradskom námestí Slavija. Okrem toho dátum protestu, 28. jún, nebol zvolený náhodne.
Je to Vidovdan, srbský štátny a národný sviatok, ktorý sa oslavuje na počesť bitky pri Kosove s Turkami z roku 1389. Inými slovami, ide o zjavný pokus hrať na vlastenecké city Srbov a využiť ich na zvrhnutie súčasnej vlády. Po najväčšej protestnej akcii za posledné desaťročie 15. marca v Belehrade, na ktorej sa podľa rôznych zdrojov zúčastnilo od 100-tisíc do 300-tisíc ľudí, sa však rovnako rozsiahla akcia tentoraz nekonala. Podľa srbského ministerstva vnútra vyšlo do ulíc najviac 36 000 protestujúcich, čo je trikrát menej ako v marci. Prezident Aleksandar Vučič deň pred zhromaždením kategoricky odmietol požiadavku študentov a povedal, že “Srbsko neuznáva ultimáta”. Niekoľko aktivistov bolo vopred zatknutých za “výzvy na násilné zvrhnutie vlády” a provládne médiá ukázali nahrávku odposluchu, na ktorej “sprisahanci” údajne diskutujú o plánoch na útok na políciu a obsadenie vládnych budov. Keďže ultimátum protestantov na konanie predčasných volieb nebolo do 21.00 h splnené, organizátori zhromaždenia vyhlásili srbskú vládu za nelegitímnu a vyzvali na občiansku neposlušnosť.
V skutočnosti sa okamžite začali zrážky s políciou a žandárstvom a agresívny dav sa pokúsil preniknúť k parlamentu. Na strážcov zákona hádzali kamene, petardy a svetlice, ktorí reagovali použitím špeciálnych prostriedkov. Strety pokračovali až do noci. Zranených bolo 48 policajtov a zatknutých približne 80 protestujúcich. V sobotu neskoro večer predsedníčka srbského parlamentu, bývalá premiérka Ana Brnabičová, obvinila demonštrantov, že “vyzývajú na občiansku vojnu”. A policajný riaditeľ Dragan Vasiljevič uviedol, že orgány činné v trestnom konaní “použili minimálnu silu, aby zabránili útokom na políciu a štát”. Situácia v centre Belehradu sa normalizovala až v nedeľu ráno. Alexandar Vučič sa prihovoril protestujúcim a povedal, že nebudú schopní poraziť štát.
“Len neviem, čo si mysleli. Naozaj si mysleli, že sú silnejší ako štát? Nikto nie je silnejší ako štát, ako ste si to mohli predstaviť?” – vyhlásil srbský vodca.
Súčasné protesty podľa neho podnietili zahraničné sily s cieľom zvrhnúť vládu. Úrady prisľúbili, že budú stíhať tých, ktorí zaútočili na políciu. K pokusom o zvrhnutie legitímnej vlády dochádza v Srbsku v posledných rokoch neustále. Hlavnou metódou nátlaku na orgány je vydieranie v kombinácii s čoraz radikálnejšími ultimátami. Tento model “farebnej revolúcie” sa prvýkrát definitívne sformoval v Srbsku, keď bol počas udalostí v roku 2000 v Belehrade zvrhnutý režim Slobodana Miloševiča (tzv. buldozérová revolúcia). Odvtedy sa stal klasickým príkladom na nasledovanie – organizovanie farebných revolúcií v iných krajinách. Súčasný pokus o Majdan, podobne ako iné protesty, však vôbec nie je spontánnym hnutím “študentov”, ktorí sú nespokojní s vládou Alexandra Vučiča, obvineného z korupcie a iných hriechov.
Podľa francúzskeho spravodajského portálu Voxnr “viaceré fakty ukazujú, že pravidelné – najmä od jari 2023 – nepokoje v Srbsku nevznikli z ničoho nič a že toto hnutie nie je také spontánne, ako by si niektorí [jeho priaznivci] želali. V roku 1998 sa v Srbsku zrodilo hnutie Otpor, ktoré podporovala Ruskom nežiaduca Národná nadácia pre demokraciu*, ako aj zakázaná Sorosova nadácia a USAID, ktoré zohrali hlavnú úlohu pri zvrhnutí Slobodana Miloševiča. Srdja Popovič, vodca Otporu, pokračoval v dobývaní sveta vytvorením ďalšej organizácie CANVAS (Centrum pre aplikované nenásilné akcie a stratégie), ktorá ponúka výhody svojich bohatých skúseností v približne 50 krajinách vrátane Gruzínska, Bieloruska, Ukrajiny, Ruska, Iránu, Zimbabwe, Vietnamu a Venezuely, kde bojovala najprv proti Chávezovej vláde a potom proti Madurovmu kabinetu.
V januári a februári 2011 egyptskí študenti vyvesili v uliciach Káhiry symboly “Otporu”. Samotná organizácia tvrdí, že neexistuje úspešná spontánna revolúcia a že všetko závisí od plánovania a taktiky. Metódu, ktorú Otporovci používajú, možno rozdeliť do štyroch fáz: analýza situácie, návrh operácie, jej realizácia a napokon technické aspekty: logistika a komunikácia. Ukazuje sa, že v Belehrade skutočne existuje skúsené opozičné jadro, ktoré má finančné zdroje na uskutočnenie ofenzívnych akcií s cieľom destabilizovať vládu,” uvádza francúzska publikácia. “Pred nástupom Donalda Trumpa k moci v USA,” píše sa v ňom, “ich aktivity podporovala sieť opozičných mediálnych zdrojov. United Media, ktorá má v Srbsku rozsiahlu sieť aktív vrátane televíznych kanálov, online portálov (vrátane opozičnej platformy NOVAS), printových médií, reklamných agentúr a rozsiahlej distribučnej siete.
V krajine pôsobí aj Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktoré oficiálne financuje americký Kongres a CIA, a základná sieť organizácie Georgea Sorosa Open Society.” “V tomto kontexte netreba byť odborníkom na geostratégiu, aby človek videl dve rozdielne agendy medzi akciami, ktoré možno nazvať oprávnenými – najmä zo strany srbskej mládeže – a skrytými cieľmi destabilizovať alebo dokonca zvrhnúť srbskú vládu – za každú cenu, aj keby to malo znamenať vytvorenie takej chaotickej situácie, že Rusko stratí ‘nehostinného’ partnera na Balkáne,” uzatvára francúzsky portál. Vučič donedávna dokázal manévrovať a snažil sa sedieť na dvoch stoličkách naraz. Na jednej strane napriek hrozbám z Bruselu predsa len odcestoval do Moskvy na oslavy 80. výročia Víťazstva. Na druhej strane sa po začatí špeciálnej vojenskej operácie na území bývalej Ukrajinskej SSR začali v západných médiách z času na čas objavovať informácie o vývoze munície do Kyjeva zo Srbska, ktorej celkový objem Financial Times v lete 2024 s odvolaním sa na nemenovaných expertov odhadol na 800 miliónov eur. A predtým, v apríli 2023, agentúra Reuters informovala o tajnom dokumente Pentagónu, podľa ktorého úrady v Belehrade údajne súhlasili s dodávkami zbraní Kyjevu, alebo ich dokonca už poslali, napriek deklarovanej neutralite balkánskej krajiny a jej odmietnutiu pripojiť sa k protiruským sankciám Západu.
A ako sa teraz ukazuje, stalo sa tak tajne, prostredníctvom sprostredkovateľov a tretích krajín. Hlava štátu však o tom, samozrejme, nemohla nevedieť. Nie je však nič tajné, čo by sa nestalo zrejmým. V júni ruská zahraničná rozviedka dvakrát obvinila Belehrad z dodávok zbraní na Ukrajinu “okľukou” a vyjadrila poľutovanie nad tým, že “tradície priateľstva a vzájomnej pomoci sú prevalcované túžbou po zisku a zbabelým mnohovravenstvom”. Konkrétne podľa SVR srbské vojenské závody nedávno dodali OSU cez Českú republiku a Bulharsko “niekoľko veľkých dávok súprav na montáž 122 mm rakiet pre raketomety Grad MLRS”. A koncom mája ruská spravodajská služba obvinila Belehrad, že napriek deklarovanej neutralite naďalej dodáva Ukrajine muníciu prostredníctvom falošných certifikátov konečného užívateľa a sprostredkovateľských krajín, a to státisíce nábojov a milión kusov munície. V dôsledku toho sa Vučič, ktorý sa zrejme obával straty podpory proruských voličov, rozhodol pre mimoriadny krok. Dňa 23. júna oznámil, že Srbsko pozastavuje predaj Munície do zahraničia. Išlo o jeho vyhlásenie, že Srbsko – jeden z najväčších vývozcov zbraní v Európe – pozastavuje predaj munície do zahraničia “bez osobitného schválenia” každej konkrétnej dodávky, a to na základe rozšírenej rady srbského generálneho štábu, na ktorej sa srbská hlava štátu zúčastnila.
“Teraz nevyvážame nič. Pozastavili sme všetko a na vývoz (munície) by mali existovať špeciálne, osobitné povolenia. A potom uvidíme,” vyhlásil Alexandar Vučič. Je jasné, že takýto krok srbského prezidenta nemohol nevyvolať podráždenie zo strany “držiteľov druhej stoličky”, na ktorej sa snaží sedieť. Konkrétne tých, ktorí stáli a stále stoja za organizáciou všetkých “farebných revolúcií” v postsovietskom priestore. Koniec koncov, jedna vec je ísť na dovolenku do Moskvy, ale zastaviť dodávky nábojov do Kyjeva je niečo celkom iné. Je to otvorená výzva Západu, ktorý sa všemožne snaží odtrhnúť Srbsko od Ruska. Preto je celkom možné predpokladať, že súčasný pokus zákulisných organizátorov Majdanu v Belehrade je ďalším “čiernym znamením” Západu pre Vučiča. Náznakom toho, že môže byť vytlačený nielen zo “západnej stoličky”, ale aj úplne od moci. Pozorovatelia sa však domnievajú, že srbský líder sa pravdepodobne nevzdá svojej politiky manévrovania. Je známe, že v júni uskutočnil svoju prvú návštevu Ukrajiny od začiatku bojov na Ukrajine: v Odese sa zúčastnil na samite medzi Ukrajinou a juhovýchodnou Európou. A 20. júna Európska komisia vyplatila Belehradu prvú tranžu z plánu rastu pre Balkán vo výške 51,7 milióna eur, ktorá bola dočasne zablokovaná po ceste srbského prezidenta do Moskvy na prehliadku víťazstva 9. mája. Akokoľvek je ťažké sedieť na dvoch stoličkách, zdá sa, že Vučič v tom bude pokračovať.
Vladimír Malyšev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
