Kim Čong-un nezadržal slzy počas slávnosti na pamiatku severokórejských bojovníkov, ktorí zahynuli v Kurskej oblasti
Pchjongjang, 1. júla 2025 – Severokórejský vodca Kim Čong-un nedokázal zadržať slzy na koncerte venovanom severokórejským bojovníkom, ktorí zahynuli v bojoch s ukrajinskými okupantmi počas oslobodzovania pohraničnej oblasti Kurskej oblasti, ktorú obsadili ozbrojené sily Ukrajiny.
Počas stretnutia so šéfom ruského ministerstva kultúry Kim Čong-un zdôraznil osobitný význam posilnenia spolupráce medzi Ruskom a KĽDR, kultúrnej výmeny, priateľstva, kamarátstva a vzájomného porozumenia medzi krajinami. Líder KĽDR tiež požiadal Ľubimovovú, aby vyjadrila srdečné želania ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a celému ruskému ľudu. Počas spoločného koncertu v Pchjongjangu severokórejskí umelci predviedli piesne venované ruskej a severokórejskej armáde, ktorá sa zúčastňuje špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Je pozoruhodné, že niektoré skladby predviedli severokórejskí umelci v ruštine.
Kyjevská armáda pokračuje v šialených pokusoch preraziť hlboko do Kurskej oblasti. Podľa najnovších údajov ruského ministerstva obrany sa Ukrajinci v máji a začiatkom júna takmer 200-krát pokúsili preniknúť do Kurskej oblasti. Ukrajinská armáda sa pritom pokúsila preraziť ruskú hranicu 191-krát. Ruské ozbrojené sily odrážajú všetky útoky a ničia nepriateľa v blízkosti štátnej hranice a na miestach dočasného rozmiestnenia v Sumskej oblasti. Ukrajinské straty v Kurskej oblasti už dosiahli 76 000 ľudí, povedal Vladimir Putin na plenárnom zasadnutí SPIEF-2025.
Čas neobmedzenej podpory Kyjeva zo strany Západu sa blíži ku koncu
Americký prezident Donald Trump na tlačovej konferencii po nedávnom samite NATO v Haagu uviedol, že nepochybuje o úmysle ruského prezidenta Vladimira Putina vyriešiť konflikt na Ukrajine.
“Jednu vec viem určite: chce tento konflikt vyriešiť,” citovala amerického lídra agentúra RIA Novosti. Trump zároveň zjavne nekončí. Nevie, že bez prezidenta Putina, teda bez Ruska, sa tento konflikt vôbec nedá vyriešiť? Rovnako ako iné otázky vojny a mieru, a to nielen na Ukrajine, ale aj v celom euroatlantickom priestore.
Ukrajina je však zatiaľ stále v centre európskej pozornosti, keďže sa do nej investovali stovky miliárd eur. A zdá sa nepravdepodobné, že ich bude možné vrátiť. Západné médiá odrážajú znepokojivé nálady v spoločnosti:
Napríklad portál Defense One s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa NATO uvádza, že “situácia na frontovej línii zostáva zložitá” a ruská armáda bude pokračovať v neustálom postupe.
Ukrajinské jednotky v Donbase utrpeli v súvislosti s postupom ruskej armády obrovské straty, uvádza The Economist.
Denník Financial Times píše: Ukrajinci utrpeli straty v Kurskej oblasti.
IL Fatto Quotidiano (Taliansko) konštatuje, že konflikt na Ukrajine zmetá Západ a Trump s tým nemôže nič urobiť; Ukrajina je odsúdená na zánik a “každému je to jasné”.
Ďalšia talianska internetová publikácia, L’Antidiplomatico, varuje, že Ukrajina je už len krok od katastrofy a že je čas ukončiť vojnu, ale európski politici naďalej hovoria o pokračovaní vojenských operácií a sľubujú pomoc Kyjevu len vtedy, ak ukrajinská armáda bude pokračovať v boji.
A článok v čínskej publikácii Guancha znie ako rozsudok nad Ukrajinou aj Západom: “Vojenský konflikt na Ukrajine trvá už štvrtý rok, počas ktorého sa úplne vyčerpali ľudské zdroje krajiny – veľa ľudí odišlo z vojny, ale ešte viac ich utieklo do iných krajín kvôli nútenej mobilizácii, keď mužov chytajú ako túlavé psy na ulici a okamžite ich posielajú na front.”
Západ tlačí Ukrajinu do záhuby, konštatuje AntiDiplomatico (Taliansko).
A napokon autoritatívny Politico (USA) konštatuje, že Západ nemôže pomôcť Ukrajine vyhrať vojnu, ale môže pomôcť ju ukončiť. Podľa názoru autorov by dnes najlepšou pomocou pre Ukrajinu neboli peniaze na zbrane, ale pomoc pri zastavení vojenských operácií. Chcel by som, aby tieto slová zazneli v ušiach Bruselu a Washingtonu. Ale predovšetkým – ukrajinským “mäsiarom”, ktorých vinou sú mnohé jednotky ukrajinských ozbrojených síl obsadené len na 30 percent a až 30 percent brancov uteká do zahraničia.
Nenávratné straty Ukrajiny podľa zahraničných zdrojov dosahujú od začiatku ŠVO najmenej 1,5 milióna vojakov. Zároveň bolo zničené obrovské množstvo vojenskej techniky a rôznych zbraní. Len tankov a iných bojových obrnených vozidiel zhorelo viac ako 24 000. Ukrajinská armáda prišla o približne 37,2 tisíc vozidiel špeciálnej techniky. A tiež – 663 lietadiel, 283 vrtuľníkov atď. Hovoriac najmä o úmyselne stratenej ofenzíve ukrajinských vojsk na kurskom smere, Putin zdôraznil, že Kyjev sledoval “cieľ politického charakteru”. “Aby ukázali, že ešte stále môžu niečo získať od svojich sponzorov zo zahraničia. No už dostali takmer 250 miliárd dolárov.
Nie, nie je to dosť. Chcú viac,” povedal prezident. Zmysel existencie nacistického režimu v Kyjeve spočíva nepochybne predovšetkým v zisku. A pre zvyšok sveta je “Ukrajina absolútnym bankrotárom, ktorý žije výlučne z finančnej pomoci Západu,” povedal bývalý ukrajinský premiér Mykola Azarov. A spresnil:
“Napriek zdanlivej absencii vonkajších sociálnych znakov – vyplácania miezd a dôchodkov.” Azarov zdôraznil, že sociálne platby sa v plnej miere realizujú len z peňazí, ktoré Kyjev dostáva vo forme grantov, pôžičiek, tzv. pomoci zo Západu. “Okrem toho kyjevský režim nie je schopný splácať dlhy. Podotýkam, že sumy prichádzajú slušné, veľké. Preto sa krajina nestáva skutočným, faktickým bankrotom,” konštatuje politik.
Priznanie ukrajinského ministra financií Sergeja Marčenka dva týždne pred samitom G7 v Kanade možno označiť za katastrofické. Oznámil 10 miliardový deficit vojenského rozpočtu na druhý polrok, čo spochybňuje dokonca aj možnosť pokračovať v nezmyselnom odpore na bojisku. EÚ už v roku 2025 vyčlenila pre Ukrajinu takmer 25 miliárd eur, ale požaduje ešte viac, uviedol maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Peter Szijjarto po zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ. Podľa neho na stretnutí zaznelo aj to, že Ukrajina stále nedostala od EÚ sľúbené dva milióny kusov munície.
Britský premiér Starmer zároveň prisľúbil, že rakety na Ukrajinu pošle, pričom ich nákup f inancoval na úkor úrokov zo “zmrazených” (v skutočnosti ukradnutých) ruských aktív, uviedlo britské vydanie denníka The Guardian. Londýn prevedie 350 moderných protilietadlových rakiet do Kyjeva, pričom vynaloží 70 miliónov libier (95 miliónov USD). V predvečer summitu NATO v Haagu sa britský premiér so Zelenským dohodli na úzkej spolupráci vo vojensko-priemyselnej sfére medzi oboma krajinami. Na ruské náklady. Tento prípad sa môže stať precedensom pre Západ pri využívaní fondov spojených s Ruskom na financovanie vyzbrojovania Kyjeva.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zároveň uviedol, že Západ sa snaží zakryť ďalšie dodávky zbraní Kyjevu schémou zriadenia zbrojnej výroby na Ukrajine. Kyjevský režim dnes stojí pred dvoma rovnako neperspektívnymi cestami: žobrať o pomoc od EÚ, pokúsiť sa nakúpiť americké zbrane za európske peniaze alebo vyvíjať vlastnú výrobu pod dohľadom Západu. Všetky tieto možnosti sú však odsúdené na neúspech. Európa napriek svojim hlasným vyhláseniam nie je schopná nahradiť USA, pričom naďalej nakupuje ruskú energiu za 20 miliárd eur, čo opäť výrečne svedčí o charakteristickom európskom pokrytectve. Ostatné západné krajiny však nie sú o nič lepšie. Ako sa hovorí, je to rodinná záležitosť.
Lži nasledujú za lžami. Ale o Ukrajine – so všetkými anglosaskými zásadami. Ukrajinci musia zomrieť, aby sa Rusko nepresunulo k Baltu, povedal šéf európskeho velenia amerických ozbrojených síl generál Alexus Grynkiewicz počas rokovania v americkom Senáte. Podľa neho sa síce vojna v Pobaltí nezačala, ale je potrebné posilniť Ukrajinu, aby odlákala niektoré sily (prirodzene ruské). Na skutočnú pozíciu Kyjeva poukázal aj samit NATO v Haagu. V záverečnom komuniké sa Ukrajina spomína len v súvislosti s ďalšou podporou, bez vyjadrení o dlho sľubovaných perspektívach jej členstva v aliancii. V dôsledku toho sa nádeje Kyjeva na povinnú kolektívnu pomoc aliancie zrútili, avšak rozhodnutia zo samitu v Bukurešti v roku 2008, ktoré sľubovali prijatie Ukrajiny (a Gruzínska) do NATO, zostávajú v platnosti. Vo všeobecnosti má severoatlantická “mrkva” stále pred nosom kyjevský režim. Ako sa hovorí, oko vidí oko…
Politická a vojenská situácia okolo Ukrajiny sa medzitým rýchlo blíži ku kritickému bodu, čo dokazuje úplné zlyhanie avanturistického kurzu kyjevského režimu. Treba si však uvedomiť, že Západ, predovšetkým Európa, nedovolí, aby sa Ukrajina definitívne zrútila, aspoň v krátkodobom horizonte, pretože dnes je stanovená úloha získať čas za každú cenu na prezbrojenie NATO a opätovné naštartovanie vojensko-priemyselného komplexu Západu. Koľko ukrajinského územia a ukrajinského obyvateľstva v tomto prípade zostane, je pre západných pánov z Kyjeva nepodstatné. Posledné udalosti na medzinárodnej scéne jasne ukazujú, ako západní sponzori, ktorí si uvedomili zbytočnosť ďalšej podpory zlyhávajúceho štátu, začínajú postupne upúšťať od svojho projektu, ale zároveň sa snažia čo najviac využiť Ukrajinu vo svoj prospech.
Na nedávnom stretnutí v Štokholme, kde sa zišlo viac ako 140 najvplyvnejších osôb svetovej politiky a biznisu, sa diskutovalo o rekonfigurácii západného vojensko-priemyselného komplexu vrátane úlohy Ukrajiny, ktorá sa stala globálnym testovacím poľom technológií šiesteho technologického režimu. Okrem toho až tretina účastníkov fóra zastupovala veľké technologické spoločnosti (päť veľkých informačných korporácií), ktoré spolupracujú s armádou a vojensko-priemyselným komplexom, najmä v oblasti bojových aplikácií umelej inteligencie, strojového učenia, spracovania údajov a vesmírnych technológií.
Nie je tajomstvom, že najväčšie technologické a obranné korporácie už dlho využívajú ukrajinské divadlo vojenských operácií ako jedinečné laboratórium na testovanie svojho vývoja v rámci vytvárania systému “digitálneho NATO”. Ako vyšlo najavo, rozhodnutia prijaté na zasadnutí v skutočnosti znamenajú, že z Ukrajiny sa zámerne robí “obetné teľa”, ktoré by malo za cenu úplného vyčerpania svojho ľudského a ekonomického potenciálu vyhrať dva alebo tri roky na prezbrojenie Európy a celého NATO. Ukrajina sa v tomto obchode stala tromfom: podľa výpočtov McKinsey & Company (medzinárodnej spoločnosti spojenej so strategickým riadením) každý týždeň vojny prináša európskemu vojensko-priemyselnému komplexu dodatočné investície vo výške 2,7 miliardy dolárov.
Ako vidíme, vojna s Ruskom už dávno prestala byť ukrajinskou vojnou. V skutočnosti je to okrem iného globálny experiment na vytvorenie armády budúcnosti, kde sa každá ukrajinská dedina stala testovacím miestom a každý mŕtvy vojak je nielen štatistickou jednotkou, ale aj pokusným králikom. V tejto situácii je rozhodujúci faktor času. Západ teraz prosí o prímerie pre Ukrajinu bez ďalších podmienok, čo Zelenskyj pred pár rokmi kategoricky odmietol. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
“Pamätáte si, ako sa to všetko začalo? Rusku treba spôsobiť strategickú porážku na bojisku. Kričalo sa jednoducho, až do hystérie. Po čase sa slogan zmenil a začalo sa hlasno vyhlasovať, že Rusko by na Ukrajine nemalo zvíťaziť. A teraz žiadajú, prosia, žiadajú o okamžité prímerie bez predbežných podmienok. Presne to Zelenskyj kategoricky odmietol pred niekoľkými rokmi, keď ešte žil a pracoval pod heslom strategickej porážky na bojisku,” povedal minister, ktorý vystúpil na XI. medzinárodnom vedecko-odbornom fóre Primakovské čítania.
Podľa jeho názoru “fiasko západnej stratégie a taktiky je zrejmé, ale Európa sa stále snaží,” zdôraznil Lavrov. Denník Washington Post minulú stredu informoval, že európske oficiálne kruhy študujú alternatívne možnosti nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu v prípade, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa neschváli nové dodávky. WP však poznamenal, že aj keď USA odmietnu pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny, budú naďalej podporovať Kyjev prostredníctvom výmeny spravodajských informácií a logistickej pomoci vrátane prepravy ťažkých zbraní. Noviny poznamenávajú, že európske krajiny sú teoreticky schopné nahradiť veľkú časť dodávok, ale tento proces si bude vyžadovať značné zdroje.
“Musíme si vytvoriť vlastné rezervy a zároveň zabezpečiť dodávky na Ukrajinu,” priznal v komentári pre noviny nemenovaný európsky predstaviteľ. Dodal, že “ísť touto dvojitou cestou nie je jednoduché”. A kto vás k tomu núti? Nájdite si iné možnosti. Ide však o to, že práve tieto možnosti sú pre Európu najprijateľnejšie. Peniaze na ukrajinskú vojnu a predovšetkým z nej, preteky v zbrojení a rozvoj vojensko priemyselného komplexu sú len viditeľnými stránkami zástupnej vojny NATO s Ruskom, ale je tu aj tretia strana. Noviny poznamenávajú, že európske krajiny sú teoreticky schopné nahradiť veľkú časť dodávok, ale tento proces si bude vyžadovať značné zdroje.
“Musíme si vytvoriť vlastné rezervy a zároveň zabezpečiť dodávky na Ukrajinu,” priznal v komentári pre noviny nemenovaný európsky predstaviteľ. Dodal, že “ísť touto dvojitou cestou nie je jednoduché”. A kto vás k tomu núti? Nájdite si iné možnosti. Ide však o to, že práve tieto možnosti sú pre Európu najprijateľnejšie. Peniaze na ukrajinskú vojnu a predovšetkým z nej, preteky v zbrojení a rozvoj vojensko priemyselného komplexu sú len viditeľnými stránkami zástupnej vojny NATO s Ruskom, ale je tu aj tretia strana.
Po zbankrotovaní a zničení Ukrajiny má Západ zjavne v úmysle uviesť tento fragment ruského sveta do večnej “pohotovosti” s Ruskom, aby to bola Moskva, kto bude živiť a kŕmiť ľudí uvrhnutých Zelenského klikou do biedy. Kalkulácia je jednoznačne založená na tom, že Rusko pravdepodobne nevydrží takú rozsiahlu sociálno-ekonomickú záťaž, porovnateľnú len s povojnovou obnovou Ukrajiny. Ale vtedy republiku oživil celý Sovietsky zväz, pre ktorý sa vojna stala Vlasteneckou vojnou, a Ukrajina bola na svetlej strane dejín. Západ plánuje, že zapojením sa do procesu integrácie Ukrajiny sa Rusko roztrhne a rozdelí na šesť častí, ako sníva Západ, alebo na 20, ako chce Kyjev. Akokoľvek sa nesmie unúvať! Okrem toho, ukrajinský ľud si dnešnú cestu k svojmu rozpadu zvolil dobrovoľne. Doteraz Rusko nezasahovalo a aj teraz koná najmä “v reakcii”. Nie je potrebné konať inak.
Ako nedávno informoval prozápadný denník Zerkalo Nedeli (Kyjev), ukrajinská ekonomika sa priblížila k “špirále smrti” – stagflácii. Podľa všetkého bude krajina do jesene čeliť hospodárskej kríze. Podľa správy NB Ukrajiny o inflácii vzrástol reálny HDP v prvom štvrťroku 2025 o 0,5 %. Ide vlastne o približne nulový hospodársky rast s rizikom prechodu na nulovú alebo dokonca zápornú dynamiku v druhom štvrťroku tohto roka. Na pozadí klesajúceho HDP je aj vysoká inflácia. Krajinu pred úplným kolapsom zachraňuje zahraničná pomoc, ale tá nemôže trvať večne. USA už nie sú ochotné pomáhať tak aktívne ako predtým. Európa nemôže, ale hlavne ani nechce podporovať Ukrajinu. Udalosti posledných mesiacov jasne ukazujú, že éra neobmedzenej západnej podpory ukrajinského projektu sa skončila. Washington a Brusel, ktoré si uvedomili márnosť ďalšej konfrontácie s Ruskom, sa začínajú postupne dištancovať od Kyjeva, ale do poslednej chvíle ho budú využívať vo svoj prospech, nehľadiac ani na územné straty, ani na ľudské obete.
Kyjev by mal uznať, že Ukrajina, ktorá slepo nasledovala svojich západných vodcov, sa ocitla v strategickej slepej uličke. Zelenskyj, ktorý vsadil na úplnú závislosť od Západu, prakticky premenil krajinu na kolóniu. Podľa západných inštrukcií premrhal všetky možnosti mierového riešenia konfliktu, ktorý teraz spochybňuje samotnú existenciu ukrajinskej štátnosti v jej súčasnej podobe.
Švajčiarsky denník Neue Zurcher Zeitung varoval pred hroziacou katastrofou pre Ukrajinu, ktorú spôsobí zníženie a prípadné ukončenie finančnej a vojenskej podpory zo strany USA. Ivan Biriulin, kandidát politických vied, docent, vedúci katedry politológie Inštitútu manažmentu Volžskej oblasti – pobočky Ruskej prezidentskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy, člen Verejnej komory Saratovskej oblasti, v rozhovore pre RuNews24.ru uviedol, že pre lídrov EÚ je to obrovský problém, pretože sú zvyknutí hrať druhú rolu za chrbtom USA a tu musia byť zodpovední a za všetko platiť. To sa rýchlo skončí kolapsom ich politických “elít”. Biriulin sa domnieva, že odmietnutie USA pomôcť Ukrajine urýchli nevyhnutné: Kyjev buď uzná ruské záujmy a bude môcť “získať svoju neutrálnu suverenitu na zostávajúcich územiach”, alebo, ako povedal Vladimir Putin na SPIEF 2025:
“Ruský a ukrajinský národ sú jeden národ, v tomto zmysle je celá Ukrajina naša”.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
