Koľko krajín je pripravených začať zajtra vyrábať jadrové zbrane?
Slovensko, 30. júna 2025 – Ospravedlnením zradného útoku Izraela na Irán v noci z 12. na 13. júna bolo tvrdenie Tel Avivu, že Teherán by mohol začať vyrábať jadrové zbrane kedykoľvek teraz alebo zajtra. Útok bol podľa nich preventívnym úderom, ktorého cieľom bolo zabrániť Iránu vo vývoji jadrových zbraní. To všetko bolo opakovane komentované vo svetových médiách, píše ruský ekonóm Valentin Katasonov.
Celý tento príbeh viedol mnohých odborníkov k záveru, že agresia Izraela voči Iránu môže prerásť do veľkej vojny na Blízkom východe. A možno dokonca do tretej svetovej vojny. Vojna Izraela proti Iránu nevedomky podnietila mnohých k tomu, aby sa ešte raz pozreli na stav dnešného sveta. Najmä na to, aby posúdili, ako ďaleko zašiel proces šírenia jadrových zbraní vo svete. Mohli by podobné situácie vzniknúť aj v iných častiach sveta? Zaútočila by jedna krajina na druhú na základe toho, že sa druhá krajina pripravuje na výrobu jadrových zbraní? Môže Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorú Valné zhromaždenie OSN schválilo 12. júna 1968 a ktorá je dodnes platná, skutočne účinne brzdiť preteky v jadrovom zbrojení?
Dovoľte mi pripomenúť, že k dnešnému dňu je 190 krajín zmluvnými stranami NPT, ktorá nadobudla platnosť 5. marca 1970. Zmluva stanovuje, že štátom vlastniacim jadrové zbrane je štát, ktorý vyrobil a odpálil takúto zbraň alebo zariadenie pred 1. januárom 1967. Ide o ZSSR, USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čínu. Čo sa nazýva “jadrová päťka”. Mimochodom, ide o päť krajín, ktoré sú podľa Charty OSN stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Podľa zmluvy sa krajiny jadrovej päťky zaväzujú, že nikomu neodovzdajú svoje jadrové zbrane. Ani ich priamo či nepriamo nekontrolujú. Nebudú pomáhať iným štátom pri vývoji a výrobe jadrových zbraní atď. Všetky ostatné zmluvné strany NPT sú štáty, ktoré nemajú jadrové zbrane. Zaväzujú sa, že od nikoho neprijmú jadrové zbrane, nebudú vyvíjať ani vyrábať jadrové zbrane a nebudú prijímať pomoc pri vývoji a výrobe jadrových zbraní. NPT monitoruje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá je súčasťou systému OSN a bola založená v roku 1957.
Nanešťastie, NPT nedokázala úplne zastaviť preteky v jadrovom zbrojení. Po prvé, zmluva odporúčala, aby štáty vlastniace jadrové zbrane nepokračovali v budovaní svojho jadrového arzenálu, a ak je to možné, aby ho dokonca znížili. Ani zdokonaľovať jadrové zbrane, ich nosiče atď. Súdiac podľa počtu jadrových náloží sa celková veľkosť svetových arzenálov skutočne znížila. Je pravda, že niektoré krajiny (napríklad Čína) počet jadrových náloží zvyšujú. Zároveň sa za polstoročie mnohonásobne zvýšila kapacita jadrových náloží a neustále sa zdokonaľujú prostriedky ich doručenia.
Po druhé, niektoré významné krajiny stále nie sú členmi NPT. Tri štáty – Izrael, India a Pakistan – odmietli zmluvu podpísať. Všetky tri však vlastnia jadrové zbrane (hoci Izrael o tom neurobil žiadne oficiálne vyhlásenie). Severná Kórea bola zmluvnou stranou NPT, ale potom od nej odstúpila; tiež vlastní jadrové zbrane.
Po tretie, Zmluvu o nešírení jadrových zbraní porušujú Spojené štáty, ktoré rozmiestňujú svoje zbrane v Európe. Dovoľte mi pripomenúť, že americké jadrové zbrane sa v súčasnosti nachádzajú v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku, Turecku a Kanade. V blízkej budúcnosti sa môžu opäť objaviť (po prestávke od roku 2008) v Spojenom kráľovstve.
Prísne vzaté, zmluva nezakazuje piatim jadrovým krajinám rozmiestniť svoje jadrové zbrane mimo svojho územia. Ale za predpokladu, že kontrola nad týmito jadrovými zbraňami sa neprenesie na krajinu, na ktorej sú tieto zbrane umiestnené. A že krajina jadrovej päťky nebude pracovať na zdokonaľovaní týchto jadrových zbraní (vrátane nosičov) na území niekoho iného. Ruské ministerstvo zahraničných vecí 7. októbra 2021 informovalo o zdokonaľovaní amerických jadrových zbraní v Európe a uviedlo, že USA porušujú Zmluvu o jadrových zbraniach v Európe. Riaditeľ odboru pre nešírenie jadrových zbraní a kontrolu zbrojenia ruského ministerstva zahraničných vecí Vladimir Jermakov uviedol, že “v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní boli na území európskych krajín, ktoré nie sú jadrovými krajinami, rozmiestnené nestrategické jadrové zbrane USA, ktoré sa modernizujú, vrátane ich nosičov”. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ide o porušenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; Spojené štáty tieto zbrane modernizujú vrátane ich nosičov, čo predstavuje vojenskú hrozbu pre bezpečnosť Ruska.
Takže dnes okrem jadrovej päťky vlastnia jadrové zbrane ďalšie štyri štáty. De facto jadrová deviatka. Nazýva sa to jadrový klub. Tel Aviv, Washington a niektorí ďalší však tvrdia, že de facto “jadrová desiatka” už vznikla, takže treba brať do úvahy aj Irán. Hoci inšpektori MAAE a americké spravodajské služby v predvečer izraelského útoku na Irán uviedli, že Teherán nemá žiadne jadrové zbrane, izraelský premiér Netanjahu a americký prezident Trump tvrdili, že má! Prečo? Pretože Irán mal podľa nich zásoby vysoko obohateného uránu. Podľa MAAE mal Irán k 17. máju 2025 408,6 kg uránu obohateného na 60 %, ktorý sa dá pomerne rýchlo obohatiť na úroveň vhodnú na výrobu jadrových zbraní (90 % a viac).
Mnohí ľudia prirovnávajú zásoby obohateného uránu k strelnému prachu. Existuje pušný prach, ale neexistuje kovové telo granátu. Alebo možno už náboj existuje, ale je len na inom mieste? A na to, aby ste získali plnohodnotný granát, stačí pár kalibrovaných pohybov a zbraň je pripravená na boj. Ak nemáte aspoň železo na granát, možno vám postačí sklenená fľaša. Len reprodukujem argumentáciu tých, ktorí zastávajú názor, že Irán bol kedykoľvek pripravený vytvoriť jadrovú nálož pripravenú na boj. A nielenže bol pripravený, ale je pripravený aj dnes. Dokonca aj napriek americkému bombardovaniu troch iránskych jadrových zariadení. Pretože podľa vyhlásení Teheránu sú iránske zásoby obohateného uránu dnes nedotknuté. Technici a odborníci na jadrové zbrane teraz diskutujú o tom, ako dlho by Teheránu trvalo (trvalo) vyrobiť konečný produkt s názvom jadrová bomba. Niektorí sa domnievajú, že roky, iní mesiace, ďalší dni. Teraz odbočujem od témy izraelskej agresie voči Iránu. Chcem pochopiť, koľko krajín, ktoré sú dnes uvedené ako vzorné zmluvné strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, je pripravených začať zajtra vyrábať jadrové zbrane.
Podľa Svetového jadrového združenia malo v marci 2020 približne 30 krajín programy v oblasti jadrovej energie, z ktorých niektoré boli práve prijaté, iné už prebiehajú. Ďalších približne 20 krajín uviedlo, že majú záujem o jadrovú energiu a plánujú prijať programy. Keď som začal pátrať po informáciách o tejto problematike, nečakane som narazil na publikáciu spred takmer dvadsiatich rokov. Mám na mysli rozhovor známeho ruského jadrového fyzika, akademika Ruskej akadémie vied Jevgenija Avrorina (1932 – 2018), ktorý vyšiel v časopise Rossijskaja gazeta v roku 2006. Tu je úryvok z tohto rozhovoru:
“Keď sme v našom centre (Ruské federálne jadrové centrum – RNC) vykonali analýzu toho, ktoré štáty môžu vytvoriť jadrové zbrane, dospeli sme k nasledujúcemu záveru: dnes to môže urobiť úplne každý priemyselne vyspelý štát. Všetko, čo je potrebné, je politické rozhodnutie. Všetky informácie sú celkom dostupné, nie je nič neznáme. Jedinou otázkou je technológia a investovanie určitých finančných zdrojov. Takéto krajiny, ktoré sú dnes na prahu vstupu do “jadrového klubu”, sa často označujú ako “”hraničné” krajiny.
Tu je napríklad hodnotenie, ktoré v roku 2005 poskytol Mohamed ElBaradei, vtedajší generálny riaditeľ MAAE:
“V súčasnosti môžeme reálne hovoriť o 30 – 40 štátoch, ktoré majú potenciál vyvinúť atómové zbrane v priebehu niekoľkých mesiacov.” Neskôr zaviedol pojem “štáty, ktoré de facto disponujú jadrovými zbraňami”. Myslel tým krajiny, ktoré dokážu nezávisle vyrábať plutónium alebo vysoko obohatený urán a majú technológiu na výrobu jadrových náloží. Neurobili však posledný krok, neprekročili prah, aby formálne splnili požiadavky Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. ElBaradei toto odhalenie urobil v roku 2009, keď odchádzal z funkcie šéfa MAAE. Zo svojho pohľadu videl, že desať až dva tucty krajín sa už stali alebo sa čoskoro stanú “de facto štátmi s jadrovými zbraňami”. Odhadoval, že čas na prekročenie prahu a vstup do jadrového klubu je približne dva mesiace. Neskôr zaviedol pojem “štáty, ktoré de facto disponujú jadrovými zbraňami”. Myslel tým krajiny, ktoré dokážu nezávisle vyrábať plutónium alebo vysoko obohatený urán a majú technológiu na výrobu jadrových náloží. Neurobili však posledný krok, neprekročili hranicu “jadrového klubu” .
Niektoré publikácie medzi “”hraničné”” krajiny zaraďujú tie, ktoré majú vlastné kapacity na obohacovanie uránu. Na svete je celkovo 15 krajín s takýmito kapacitami. V abecednom poradí: Argentína, Brazília, Veľká Británia, Nemecko, Izrael, India, Irán, Čína, Belgicko, Severná Kórea, Pakistan, Rusko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Francúzsko a Japonsko. Rusko má 40 % svetovej kapacity na obohacovanie uránu, USA 20 %, Francúzsko 15 %, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Belgicko spolu 22 % a zvyšok sveta len 3 %. Ak z tohto zoznamu odpočítame krajiny, ktoré už sú členmi “jadrového klubu”, zostanú nám Argentína, Brazília, Nemecko, Irán, Belgicko a Japonsko. Teda celkovo šesť krajín. ” Hraničných” krajín je však, samozrejme, podstatne viac, keďže obohatený urán sa môže dovážať z 15 uvedených krajín. Preto by sa nemala sledovať len a ani tak výroba obohateného uránu, ale dostupnosť jeho zásob.
Podľa niektorých odhadov má zásoby vysoko obohateného uránu 43 krajín sveta vrátane 28 rozvojových krajín. Rôzni autori majú veľmi podobné zoznamy “”hraničných”” krajín. Irán je samozrejme na všetkých zoznamoch. Po izraelskej agresii 13. júna a amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia 22. júna sa takmer všetci odborníci zhodne domnievajú, že Irán prekročí spomínanú “hranicu”. Ak vychádzame z odhadu bývalého šéfa MAAE, že to trvá dva mesiace, Irán sa stane členom “jadrového klubu” už v auguste tohto roka. Za “hraničné” krajiny sa s väčšou či menšou mierou istoty považujú aj Japonsko, Nemecko, Kanada, Holandsko, Taliansko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Brazília, Mexiko, Argentína, Južná Kórea, Taiwan, Indonézia, Saudská Arábia a Južná Afrika. Niektoré z nich nie sú od jadrových zbraní vzdialené nie na krok, ale na pol kroku.
O Japonsku sa teda hovorí, že je na “jedno otočenie skrutkovača” od jadrových zbraní. Nemecko je však, naopak, ešte ďalej. Povedzme, že dva kroky. Predčo? Pretože v zápale boja za zelenú energiu Berlín zatvoril všetky jadrové elektrárne (posledné tri elektrárne boli odstavené pred tromi rokmi). Nemecko sa zbavilo krytia a základu v podobe jadrových elektrární pri vývoji jadrových zbraní. Mimochodom, z nejakého dôvodu sa v zozname “”hraničných”” krajín často zabúda na Bielorusko. Zvyčajne sa spomína v súvislosti s jadrovými zbraňami, pretože v roku 2023 ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že sa s bieloruským prezidentom Lukašenkom dohodol na rozmiestnení taktických jadrových zbraní (TJZ) na území Bieloruska. Putin uviedol, že rozmiestnenie TJZ neporušuje režim NPT, pretože nebudú odovzdané na priame použitie Bielorusku, ide o čisto ruské jadrové zbrane. Ďalšia informácia je zaujímavejšia. Podľa Lukašenkovho vyhlásenia, ktoré urobil počas otvorenia bieloruskej jadrovej elektrárne v roku 2020, sa v jadrovo-fyzikálnom komplexe Jalina nachádza 200 kilogramov plutónia určeného na výrobu zbraní. A to už je príležitosť pre Bielorusko, aby malo vlastné jadrové zbrane. O bieloruskom plutóniu určenom na výrobu zbraní sa však ďalej nehovorilo.
Turecko sa vždy objavuje na krátkom zozname “”hraničných”” krajín. Má tam závod na obohacovanie uránu. Aktivity Ankary v oblasti mierového atómu majú podľa niektorých odborníkov za cieľ zakryť vojenský program. Mimochodom, Rosatom dokončuje výstavbu jadrovej elektrárne Akkuyu v Turecku. Turecko má v úmysle dodávať urán do elektrárne samo, čo znamená, že si ponechá vyhorené palivo. To umožní získať materiál na výrobu zbraní. Izrael už kričí o jadrovej hrozbe zo strany Turecka a vyhráža sa bombardovaním JE Akkuyu.
Ďalšie analýzy “”hraničných”” krajín zastavím. Niektoré z nich boli v “”hraničnej”” pozícii už dlho, niekedy aj niekoľko desaťročí. Existovala určitá ilúzia, že šírenie jadrových zbraní vo svete sa ak nie úplne zastavilo, ale veľmi, veľmi spomalilo. Izraelský útok na Irán však prinútil nielen Irán, ale aj mnohé iné “”hraničné”” krajiny zamyslieť sa: nie je čas vystúpiť z tieňa a stať sa plnohodnotným členom “jadrového klubu”? A to nie potichu (ako napríklad India, Pakistan a Izrael), ale hlasným oznámením. Nie je to tak dávno, čo sa mnohí pozerali na Severnú Kóreu, ktorá prekročila jadrovú hranicu presne pred dvadsiatimi rokmi (Pchjongjang otvorene oznámil vytvorenie jadrových zbraní 10. februára 2005), s úškrnom a aroganciou. Dnes je Severná Kórea na prvom mieste v rebríčkoch najbezpečnejších krajín. Mnohé “”hraničné”” krajiny sa nad tým vážne zamýšľajú, dodal Valentin Katasonov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
