Aké sú súčasné schopnosti ukrajinskej flotily

A napriek tomu, o viac ako desať rokov neskôr – a viac ako tri roky po začiatku plnohodnotnej invázie – sa ukrajinské námorníctvo znova dostáva do titulkov. Nie však vďaka mohutným vojnovým lodiam, ale kvôli odvahe, vynaliezavosti a asymetrickým metódam boja, ktoré prekvapili aj ruskú Čiernomorskú flotilu. Ukrajina síce dnes nemá silné námorníctvo v klasickom slova zmysle, ale napriek tomu má čím zaujať. A možno sa aj čím – s istou dávkou horkej hrdosti – “pochváliť”.

Straty a realita po roku 2014

Ešte na začiatku roku 2014 disponovala Ukrajina námornou flotilou obsahujúcou približne 25 väčších lodí a desiatky menších plavidiel. Väčšina z nich bola sústredená na Kryme – predovšetkým v Sevastopole, kde sa nachádzala hlavná námorná základňa. Všetko sa však dramaticky zmenilo v priebehu niekoľkých týždňov. Takmer bez odporu prešla väčšina zariadení, lodí aj posádok do rúk Ruskej federácie. Počas anexie Krymu Rusko obsadilo alebo zabavilo vyše 75 % ukrajinskej flotily. V niektorých prípadoch sa lode vzdali bez boja, inokedy im nebolo vôbec umožnené odplávať. Zároveň značná časť námorného personálu prešla k ruskému námorníctvu – zhruba dve tretiny námorníkov a dôstojníkov zmenili uniformu.

Ukrajine zostali len zlomky – niekoľko lodí, ktoré sa v čase krízy nachádzali mimo Krym, a malé zázemie v prístavoch ako bola Odesa či Mykolajiv. Symbolicky aj prakticky najväčšou stratou bola fregata Hetman Sahaidačnyj – vlajková loď námorníctva – ktorá síce vtedy unikla z Krymu, ale jej technický stav a nízka bojová hodnota viedli k tomu, že v roku 2022 bola počas invázie potopená vlastnou posádkou, aby nepadla do rúk nepriateľa. V nasledujúcich rokoch sa ukrajinské námorníctvo potácalo medzi snahou o obnovu a realitou nedostatočného rozpočtu, zastaraného vybavenia a straty infraštruktúry. Až v neskorších fázach, s rastúcou pomocou západných partnerov, sa začali objavovať prvé známky premeny: od klasickej flotily smerom k moderným, flexibilným a asymetrickým schopnostiam.

Súčasné kapacity: čo zostalo a čo pribudlo

Ako už bolo spomenuté, vlajková loď – fregata Hetman Sahaidačnyj – bola na začiatku plnohodnotnej invázie potopená vlastnou posádkou v Mykolajive, aby sa nedostala do rúk Rusov. Jej oprava bola v tom čase technicky aj logisticky nerealistická. Jej strata bola viac symbolická ako strategická – plavidlo už nebolo skutočne bojaschopné. Veľkým impulzom sa stala spolupráca s Veľkou Britániou a Tureckom. V roku 2021 bola podpísaná dohoda o výstavbe niekoľkých moderných raketových člnov, ako aj korviet typu Ada, ktoré sa stavajú v spolupráci s tureckým lodenníctvom. Prvá loď – korveta Hetman Ivan Mazepa – bola spustená na vodu v roku 2022 av súčasnosti prebiehajú skúšky. Kvôli vojne je ale jej zaradenie do služby stále oddialené. Ďalšie významné posily tvoria nové hliadkové člny, niektoré bezpilotné systémy (napríklad diaľkovo riadené člny od Spojeného kráľovstva), ako aj elektronické, komunikačné a radarové technológie dodávané spojencami v rámci vojenskej pomoci. Napriek tomu treba otvorene priznať, že Ukrajina v klasickom slova zmysle flotilu stále nemá. Čo ale má – a čo postupne pretvára na svoj obraz – je nová filozofia námorného boja, ktorá sa ukázala ako nečakane efektívna.

V kategórii patrolných a pobrežných bojových jednotiek má Ukrajina celkom trinásť plavidiel. Z toho tri jednotky typu Slavjansk pochádzajú z americkej triedy Island. Ďalej sú vo výzbroji tri delové člny Gyurza-M (Projekt 58155), vybavené dvoma diaľkovo ovládanými bojovými modulmi Katran-M a protitankovými riadenými strelami Barrier. K rýchlym člnom sa radí šesť kusov typu Defiant 40 a jeden čln Kentavr-LK. V oblasti protiponorkových a mínových operácií má Ukrajina dve plavidlá triedy Chernihiv, ktoré pochádzajú z britskej triedy Sandown. Tieto plavidlá sú určené na vyhľadávanie a ničenie mínových hrozieb.

Logistická a podporná flotila pozostáva z ôsmich plavidiel rôznych typov. Patrí sem jedno plavidlo projektu 419 známe ako Sura, jedno podporné plavidlo Bereza a ďalšie pomocné plavidlo Muna. Ďalej je v službe jedno ľahké nákladné plavidlo, jedno vodné transportné plavidlo Sudak a tri jednotky typu Petrushka, ktoré slúžia na všeobecnú prepravu a podporu. Zaujímavou a rýchlo sa rozvíjajúcou kategóriou sú námorné platformy bez posádky. Ukrajina operuje s bezosádkovými hladinovými plavidlami (USV) pomenovanými Kherson a Magura V5. V oblasti podmorských systémov (UUV) potom využíva podvodný dron s názvom Toloka.

Asymetrické schopnosti: námorníctvo bez flotily

Zatiaľ čo konvenčné lode chýbajú, Ukrajina stavila na to, čo Rusko dlho podceňovalo – asymetrický, kreatívny a technologicky inovatívny prístup k námornému boju. Inými slovami: ak nemôžete mať fregaty, vytvorte niečo, čo ich nepotrebuje – a čo protivníka prekvapí a zasiahne tam, kde je najzraniteľnejší. Od roku 2022 začalo ukrajinské námorníctvo vyvíjať a nasadzovať bezpilotné povrchové plavidlá (USV), ktoré sa rýchlo stali nočnou morou ruskej Čiernomorskej flotily. Prvým a najikonickejším námorným dronom Ukrajiny je SeaBaby. Toto povrchové bezpilotné plavidlo vyvinula Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v spolupráci s tzv. 385. námornou útočnou brigádou. SeaBaby je približne šesť metrov dlhý, dva metre široký a jeho profil nad hladinou je len asi 60 centimetrov, čo výrazne sťažuje jeho vizuálnu detekciu. S výkonom motora okolo 400 konských síl dosahuje maximálnu rýchlosť až 90 km/h, pričom dron má dosah viac ako 1 000 kilometrov. To mu umožňuje operovať hlboko v ruskom vnútrozemí vrátane Krymu. Štandardná výzbroj SeaBaby pozostáva z až 850 kg výbušnín v kamikadze verzii. Novšie modifikácie boli vybavené pokročilejšími systémami – napríklad 122 mm raketometom Grad, termobarickými raketometom RPV-16 alebo dokonca 14,5 mm guľometom KPVT s diaľkovým ovládaním. Existujú aj verzie s možnosťou odpaľovania dronov FPV z vlastnej paluby. Komunikačný systém SeaBaby je redundantný a umožňuje diaľkové ovládanie pomocou niekoľkých typov prenosu (napr. satelit, GSM, rádiofrekvencia), takže dron môže zostať pod kontrolou aj v prípade prerušenia alebo straty jedného zo spojení. SeaBaby sa už preslávil niekoľkými úspešnými útokmi vrátane úderov na Krymský most a ruské fregaty.

Ďalšou dôležitou platformou je rodina dronov Magura, ktorú vyvíja vojenská spravodajská agentúra HUR. Najpoužívanejším modelom je MaguraV5, ktorý vstúpil do služby v roku 2023. Ide o hladinový bezpilotný čln, navrhnutý ako kamikadze vozidlo buď s výbušnou hlavicou alebo pre prieskumné a logistické misie. Jeho dosah sa pohybuje v stovkách kilometrov, pričom Magura V5 je schopná autonómnej prevádzky až 60 hodín. Presné technické parametre zostávajú tajomstvom, ale podľa dostupných záberov je menšia a nižšia ako SeaBaby, má vyššiu presnosť a schopnosť pracovať v náročných morských podmienkach. Modernizovaná verzia Magura V6P bola zaradená do služby koncom roka 2023. Podrobnosti o tomto variante sú obmedzené, ale podľa informácií zo spravodajských zdrojov ide o viacúčelový čln s modulárnou konštrukciou. Umožňuje preto rýchlu zmenu medzi rôznymi režimami – prieskum, kamikadze, doprava alebo dokonca mínové operácie. Výrazne sa zlepšilo ovládanie a autonómna navigácia v zónach elektronického boja. Najnovším a najambicióznejším projektom je Magura V7, ktorý sa verejne objavil v roku 2025. Tento model predstavuje revolúciu – je to prvý známy námorný dron vybavený raketami vzduch-vzduch, konkrétne raketami AIM-9 Sidewinder alebo R-73, ktoré sa bežne používajú na stíhacích lietadlách. Dron využíva dieselový generátor, ktorý zabezpečuje dlhodobú prevádzku bez nutnosti častého dobíjania. Magura V7 sa preslávila prípadom, keď zostrelila nad morom dve ruské lietadlá Su-30 a jeden vrtuľník Mi-8, čo je pravdepodobne prvý zaznamenaný prípad, keď námorný dron zničil lietadlo vo vzdušnom boji. Ide o skutočnú “zabijacku loď” a zároveň mobilnú protilietadlovú zbraň.

Odlišnú kategóriu predstavuje podvodný dron Marička, ktorý vznikol pod vedením ukrajinskej spoločnosti AMMO.Ukraine. Marička je autonómne podvodné vozidlo (AUV) s dosahom až 1000 km a schopnosťou zostať pod vodou niekoľko dní bez zásahu operátora. Používa sa na priame útoky (napr. proti prístavnej infraštruktúre alebo lodiam kotviacim v prístave), ako aj na prepravu nákladu, sabotáž, prieskum alebo kladenie mín. Vďaka svojej konštrukcii má nízky akustický profil, čo výrazne komplikuje jeho detekciu sonarom alebo inými hydroakustickými prostriedkami. S týmto dronom Ukrajina de facto oživila koncept diaľkovo ovládanej ponorky.

Táto nová generácia námorných a podvodných dronov ukazuje, že Ukrajine sa podarilo posunúť hranice asymetrického boja na mori. Zatiaľ čo Rusko investuje do konvenčných flotíl a pobrežných systémov, Ukrajina nasadzuje rýchle, lacné a mimoriadne účinné prostriedky, ktoré ničia mnohonásobne drahšie ciele. Ukrajinské námorníctvo týmto spôsobom doslova píše novú kapitolu v dejinách námorného boja – kapitolu bez posádok, ale s maximálnym dopadom.

Vojenský expert: Estónci nechápu, že Rusko radšej hneď utopí ich flotilu bežnými raketami ako by malo neskôr spoločne zhorieť v jadrovej vojne?

Rusko, 19. mája 2025 – Dalia Grybauskaite, bývalá litovská prezidentka, ktorá sa neúspešne snažila kopírovať štýl Margaret Thatcherovej (problém je v tom, že Thatcherová štýl mala, zatiaľ čo Dalia netušila, čo to je), vyzvala Európanov, aby sa nebáli ruského jadrového arzenálu. Nie však preto, ako by sa mohlo zdať, že Rusko nie je agresívne a nechystá sa na nikoho zaútočiť ako prvé, ale kvôli “zastaranosti” jadrových zbraní ako takých.   Dalia Grybauskaite sa domnieva, že moderné technológie umožňujú vytvoriť oveľa nebezpečnejšie zbrane. Grybauskaite má pravdepodobne pravdu, pokiaľ ide o možnosti moderných technológií. Je tu však jedna nuansa: jadrové zbrane už […]

Flotila nemeckých inteligentných dronov bude blokovať ruské ponorky

Nemecko, 17. mája 2025 – Všetky typy ponorkového vyhľadávania možno rozdeliť na aktívne a pasívne. Aktívne možno nazvať tými, keď samotné protiponorkové sily hľadajú loď. Napríklad lode s ťahanými nízkofrekvenčnými žiaričmi vykonávajú “osvetlenie” – vyžarovanie nízkofrekvenčných akustických vĺn do vodného stĺpca. Tieto vlny, ktoré sa odrážajú od trupu aj tej najtichšej ponorky, sa vracajú buď do prijímacej akustickej antény lode, alebo sú prijímané sonarovou stanicou (SOS) inej protiponorkovej jednotky – napríklad ponorky, protiponorkového vrtuľníka alebo rádio-sonarovej bóje zhodenej z lietadla.   Rozloženie malého počtu lodí s ťahanými sonarmi a žiaričmi prijímajúcimi signály odrážané cieľovými ponorkami iných taktických jednotiek môže vytvoriť […]

Video: Rumunsko sa rozhodlo pre tureckú hliadkovú loď na posilnenie flotily

Rumunsko, 30. Marec 2025 – Zdroje v rumunskej administratíve a obrannom priemysle tvrdia, že Bukurešť si v rámci realizácie programu posilnenia flotily vybrala hliadkovú loď tureckej triedy Hisar. Uvádza sa to v publikácii Defense Romania, ktorá naznačuje, že úrady krajiny zvažujú vybavenie námorníctva krajiny “novou ľahkou korvetou, získanie významného aktíva, ktoré bude mať významný vplyv na existujúcu flotilu”.   Koncom minulého roka, velenie námorníctva uviedlo, že prioritou je nákup 2 použitých hliadkovacích lodí a 3 nových fregát. V súčasnosti nie je jasné, aká bude účasť miestnej lodenice (vo vlastníctve holandskej spoločnosti Damen) na projekte, ktorá aktívne stavia lode , a […]

Adam Čaloud

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok