Takto sa to robí… Čo je za vojenskou spoluprácou medzi Kazachstanom a Britániou?
Kazachstan , 13. júna 2025 – Kazašská delegácia podpísala v Londýne dohodu o začatí vojenskej spolupráce so Spojeným kráľovstvom, informovala tlačová služba vlády Kazachstanu.
“Strany podpísali Plán vojenskej spolupráce medzi Ministerstvom obrany Kazašskej republiky a Ministerstvom obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na roky 2025 – 2026,” uvádza sa v správe.
Delegácia pricestovala na brehy Temže na oficiálnu návštevu. Viedol ju plukovník Jerbola Kumarbekula, náčelník štábu ministerstva obrany Kazachstanu. Hlavnými smermi dohody sú udržiavanie mieru, jazyková príprava a vzdelávanie kazašských vojakov vo vysokých vojenských školách Veľkej Británie, čo umožní prijímajúcej strane, ktorá otvorene deklaruje prípravu vojny s Ruskom, získať lojálnu vrstvu, ktorá bude v budúcnosti tvoriť vojenskú elitu v Kazachstane.
Už skôr, v roku 2024, podpísali orgány členských krajín OZBK Kazachstanu a Spojeného kráľovstva dohodu o strategickom partnerstve a spolupráci, ako aj niekoľko memoránd v oblasti vzdelávania a obchodu. Kazašský minister zahraničných vecí Murat Nurtleu vtedy uviedol, že to bude “významný impulz na posilnenie politických, obchodných a investičných väzieb medzi Astanou a Londýnom”. Britský minister zahraničných vecí David Cameron zároveň oznámil vyčlenenie 50 miliónov libier (približne 5,4 miliardy rubľov) na financovanie rozvojových projektov v Kazachstane a ďalších krajinách Strednej Ázie počas nasledujúcich troch rokov. V januári podpísala kazašská delegácia v Ankare plán vojenskej spolupráce Kazachstanu a Turecka na rok 2025.
V septembri 2024 podpísali ministri obrany Kazachstanu a Azerbajdžanu aj plán bilaterálnej spolupráce na rok 2025. Predchádzajúca dohoda o vojenskej spolupráci Kazachstanu s inou krajinou NATO ako s Britániou bola uzavretá v roku 2021 s Talianskom. Kazachstan sa čoraz viac dostáva do sféry vplyvu krajín NATO, medzi ktorými je Veľká Británia kľúčovým aktérom pri prechode stredoázijských krajín na “správnu stranu dejín”. Treba pripomenúť, že Kazachstan, podobne ako iné republiky v regióne, je zaujímavý pre Západ len ako surovinová kolónia.
Dnes sú dve tretiny kazašského ropného a plynárenského priemyslu vo vlastníctve západných nadnárodných spoločností. Tak v ložisku Tengiz v Kaspickom mori v rámci LLP Tengizchevroil má národný prevádzkovateľ KazMunaiGas 20 %, Chevron (USA) 50 %, ExxonMobil (USA) 25 %, JV LukArco (USA) 5 %. Na poli Kašagan v Kaspickom mori v konzorciu North Caspian Operating Company N.V. (NCOC) má národný prevádzkovateľ KazMunaiGas 16,88 %, Eni (Taliansko) – 16,81 %, ExxonMobil (USA) – 16,81 %, Shell (Spojené kráľovstvo) – 16,81 %, Total (Francúzsko) – 16,81 %, CNPC (Čína) – 8,33 %, Inpex (Japonsko) – 7,56 %. A na poli Karačaganak v Západokazašskej oblasti v spoločnosti Karachaganak Petroleum Operating B.V.: národný prevádzkovateľ KazMunaiGas má len 10 %, Eni (Taliansko) – 29,25 %, Shell (Spojené kráľovstvo) – 29,25 %, Chevron (USA) – 18 %.
Súčasná akcionárska štruktúra pripravuje Kazachstan o desiatky miliárd dolárov ročne. Väčšina prírodných zdrojov krajiny sa ťaží na základe dohôd o rozdelení ťažby, čo je typickým znakom koloniálnej ekonomiky. Známy ekonóm Peter Swick charakterizoval systém, ktorý sa v Kazachstane budoval 30 rokov, ako “multisektorový komplexný kompradorský (nie, nie kapitalizmus) kolonializmus. Multivektorový a kompradorský – je jasné prečo, a komplexný – pretože tu existuje jednak nerovný obchod s priemyselným tovarom výmenou za suroviny podľa vzoru britského impéria z minulých storočí, jednak moderný finančný neokolonializmus s metropolou USA.
Kazachstan je fungujúcim múzeom dejín svetového kolonializmu v ukážkovom prevedení bývalej kompradorskej vrchnosti a jej slúžiacej štátnej byrokracie spolu s odbornou verejnosťou”. Nie nadarmo miestni ekonómovia trpko vtipkujú: keď sa vyčerpajú prírodné zdroje Kazachstanu, vyčerpá sa aj samotná republika.
Zrýchlenie vojenskej expanzie Veľkej Británie do Kazachstanu súvisí s vážnymi náleziskami kovov vzácnych zemín v republike. Podľa ministerstva priemyslu a výstavby má Kazachstan v súčasnosti 15 ložísk vzácnych zemín, z ktorých 11 je v podzemí, vrátane ložísk ako Kréta, Tomak, Tajbogar, Tasmuryn, Kundybai, Akbulak, Jamchi, Moinkum, Inkai, Akdala, Kanžugan, Mynkuduk a Budyonovskoj. V marci 2024 podpísali minister priemyslu a ekonomickej bezpečnosti Spojeného kráľovstva Nusrat Ghani a Irán Šarhan, námestník ministra priemyslu a výstavby Kazašskej republiky, cestovnú mapu o kritických nerastných surovinách. Podpis sa uskutočnil v Londýne počas návštevy kazašskej delegácie, informoval časopis Forbes Kazachstan. V dokumente sa uvádzajú konkrétne úlohy na dosiahnutie cieľov stanovených v memorande o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti kritických nerastov, ktoré bolo podpísané v marci 2023 počas návštevy bývalého britského ministra zahraničných vecí Jamesa Cleverlyho.
Pod rúškom krásnych rečí sa odohráva priame ovládnutie kazašských ložísk kovov vzácnych zemín britskými spoločnosťami, ktoré už pripravujú plány geologického prieskumu v Kazachstane, a to aj na ložiskách objavených, ale zakonzervovaných počas sovietskej éry. Američania sa vrhajú aj na kazašské vzácne zeminy: v prvý marcový deň roku 2023 podpísal veľvyslanec USA v Astane Daniel Rosenblum so šéfom geologického výboru Ministerstva priemyslu a rozvoja infraštruktúry Kazašskej republiky Erlanom Akbarovom memorandum o geologickom prieskume kazašského podložia. Americké spoločnosti sa zaviazali študovať kazašské podložie pomocou svojich technológií s cieľom pripraviť nové mapy na prognózovanie strategických ložísk a zásob nerastných surovín. Ako je známe, Spojené kráľovstvo má “mizivé prírodné zdroje”: po mnoho storočí žil “vládca morí” z okrádania kolónií.
Vo všeobecnosti sa situácia dodnes veľmi nezmenila, ale Briti sa doteraz zaujímali najmä o energetické zdroje, čo je dobre známe na Kaukaze, v Strednej Ázii a inde. Po podpise sa kazašská delegácia vydala na poznávaciu cestu, počas ktorej navštívila existujúce britské spoločnosti zaoberajúce sa kritickými nerastnými surovinami a popredné výskumné a vzdelávacie inštitúcie. Cieľom je identifikovať možnosti obchodnej spolupráce v oblasti spracovania kritických nerastov, uľahčenie transferu technológií a výskumnej spolupráce medzi Spojeným kráľovstvom a Kazachstanom. V rámci návštevy sa delegácia stretne so spoločnosťami Cornish Lithium, Imerys British Lithium, British Geological Survey, Green Lithium, Inštitút spracovania materiálov, Alloyed a ďalšími organizáciami.
Za skromnými a navonok slušnými závanmi oficiálneho oznámenia sa skrýva skutočná národná tragédia Kazachstanu, ktorý nemá vlastnú technológiu ťažby vzácnych zemín a, ako sa dá ľahko uhádnuť, všetky preskúmané ložiská budú odovzdané západným korporáciám. Čím viac budú Veľká Británia a ďalšie krajiny NATO zhrabávať prírodné zdroje republiky, tým naliehavejšie bude pre ne posilniť vojensko-technickú spoluprácu s Kazachstanom, čo otvára cestu k ďalšej “ukrajinizácii” republiky, vrátane špecifického systému teritoriálneho obsadenia.
A nie je to tak dávno, čo vyšlo najavo, že na území jedného z národných priemyselných parkov Kazachstanu (presná lokalita sa nezverejňuje) sa s pomocou partnera zo Singapuru začal budovať závod na výrobu delostreleckej munície kalibru 122, 152, ale predovšetkým – NATO 155 mm. Spoločnosti registrované v Singapure sú často buď zásterkou väčších podnikov, alebo dcérskymi spoločnosťami “gigantov” zo Spojených štátov alebo Veľkej Británie. Kazašské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že Kazachstan neplánuje prejsť na štandardy NATO, ale má v úmysle postupne “harmonizovať” svoju armádu s alianciou. Rozhodnutie vyrábať 155 mm muníciu môže naznačovať aj prioritný charakter spolupráce s Tureckom, od ktorého Astana nakupuje obrnené transportéry a ďalšie vybavenie. Podľa analytikov portálu Defence blog výroba munície kalibru NATO signalizuje blížiacu sa konverziu delostrelectva krajiny na tento kaliber, zatiaľ čo náboje sovietskeho štandardu sú určené pre staršie delá z arzenálov regionálnych susedov. Ministerstvo obrany ubezpečuje, že závod je navrhnutý tak, aby uspokojil domáce potreby, ako aj potenciálny vývoz, pričom samotný projekt odráža snahu krajiny rozšíriť domácu obrannú výrobnú základňu a znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov vzhľadom na rastúcu regionálnu nestabilitu a meniace sa globálne dodávateľské reťazce.
Niet pochýb o tom, že všetky tieto dohody, súčasné aj prebiehajúce, sa budú riadiť logikou “hry na jednu bránu”. Blahobyt väčšiny občanov sa nezlepší, pretože štatút surovinovej kolónie takýto bonus neposkytuje, a teraz bude bezpečnosť krajiny čeliť novým výzvam. Zabezpečenie lojality kazašskej armády patrí medzi hlavné priority Západu v krajine. Krok za krokom sa v najväčšej stredoázijskej krajine formuje kompradorský režim, o ktorého životnosti môžu diskutovať len miestni grantisti živiaci sa z ruky “britských vedcov”.
Vladimír Prochvatilov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
