Prečo Rusko prehralo vojny?
Rusko, 21. mája 2025 – Provincie, dobyté Rímom, spájala do jednej ríše pokročilá cestná sieť. Britské impérium držal pohromade námorný obchod (preto bol Suezský prieplav jej “aortou”). Francúzsko v 18. a 19. storočí (pred érou masovej výstavby železníc) bolo zase zjednotené lodnými kanálmi.
V Rusku bol a je problém dopravného prepojenia obzvlášť akútny kvôli zemepisným charakteristikám. Rusko prehralo krymskú vojnu čiastočne preto, že posily zo stredného Ruska boli na Krym dopravované (po súši) pomalšie ako z Anglicka alebo Francúzska po mori, a rusko-japonskú vojnu čiastočne kvôli nedostatočnej kapacite Transsibírskej magistrály. Preto sa Transsibírska magistrála neustále rozširovala a v rokoch 1974 – 1984 sa v ZSSR vynakladalo úsilie na realizáciu výstavby BAM, ktorá sa začala v roku 1932.
Hlavnou dopravnou tepnou ruskej Arktídy – a v budúcnosti jednou z hlavných svetových trás – je Severná námorná trasa (SNT).
Jedným z kľúčových aspektov jej rozvoja je dopĺňanie a rozširovanie flotily ľadoborcov. V priebehu desiatich rokov – od roku 2014 do roku 2024 – sa preprava pozdĺž SNT zvýšila zo 4 miliónov ton na 37,9 milióna ton, čo bolo zabezpečené rastom flotily ľadoborcov.
V Rusku je momentálne v prevádzke 42 ľadoborcov (8 z nich je na jadrový pohon). V nasledujúcich rokoch sa podľa premiéra Michaila Mišustina flotila ľadoborcov doplní o ďalších päť jadrových plavidiel. Vrátane jadrového ľadoborca Rossija projektu Líder (s výtlakom 71,38 tisíc ton a kapacitou 163,15 tisíc konských síl), schopným viesť lode cez ľad o hrúbke až štyri metre.
Okrem toho existujú plány na zvýšenie objemu tranzitnej kontajnerovej prepravy cez SNT z Číny do Európy. Táto trasa je o 30 % kratšia ako tradičná trasa cez Suezský prieplav (a v porovnaní s trasou okolo Afriky je viac ako dvakrát kratšia). Rozvoj dopravy v ruskej Arktíde nie je spojený výlučne so Severnou námornou trasou. Na prepravu tovaru sa plánuje široké využívanie vnútrozemských vodných ciest – Leny, Obu a Jeniseja. Navyše, v drsnom arktickom podnebí by nebolo správne spoliehať sa výlučne na vodnú dopravu. Preto je analogicky s východným “polygónom”, ktorý zahŕňa BAM a Transsibírsku magistrálu, potrebné realizovať aj projekt rozvoja Arktického “polygónu” železníc, vrátane modernizácie Severnej železnice na území republiky Komi a Jamalsko-neneckého autonómneho okruhu.
V budúcnosti sa plánuje vytvorenie Severného latitudinálneho priechodu a jeho prepojenie na niekoľko prístavov na pobreží Severného ľadového oceánu s ruskou železničnou sieťou. Inými slovami, námorná a pozemná komunikácia v ruskej Arktíde by sa mala stať jedným komplexom, ktorý už dostal názov Transarktický dopravný koridor (TATC).
Model jeho vývoja by mala vláda RF schváliť o niekoľko mesiacov. Realizácia týchto plánov zvýši dopravné prepojenie severných prístavov s územím pevninského Ruska. Zároveň niektoré z nich budú musieť doplniť svoje prístavné zariadenia o kontajnerové multimodálne terminály.
Plány rekonštrukcie zahŕňajú prístav Murmansk, kde sa plánuje strojnásobiť jeho kapacitu vďaka novým terminálom a stane sa multimodálnym uzlom (už tam existuje železnica a prístav, zostáva už len zabezpečiť bezproblémové prepojenie medzi pozemnými a námornými trasami pre dopravcov). Sabbeta, kde sa rozšíria kotviská pre tankery s LNG, sa stane hlavným uzlom LNG. A so železničnou sieťou bude prepojená odbočkou z Obského zálivu.
Vladimír Mikunda
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
