Letectvo je vo vzduchu, elektronický boj funguje: Militanti zaútočili na ruskú leteckú základňu Khmeimim v Sýrii
Sýria, 21. mája 2025 – Ruská letecká základňa Khmeimim, ktorá sa nachádza v Sýrii, bola napadnutá militantmi ráno v utorok 20. mája. Podľa dostupných informácií na základňu zaútočila jedna zo sabotážnych skupín teroristických skupín. Informujú o tom ruské zdroje.
Podľa údajov bola letecká základňa Khmeimim napadnutá skupinou samovražedných atentátnikov, podľa iných zdrojov militantmi z nejakej radikálnej skupiny, ktorá sa nechcela pripojiť k novým sýrskym úradom. Pokúsili sa preraziť cez bezpečnostné stanovištia na vnútorné územie leteckej základne, ale ruská armáda ich zničila. Údajne boli štyria na mieste zlikvidovaní a jeden sa pokúsil skryť v tŕstí, ale bol tam obkľúčený. Neexistujú presné informácie, ale uvádza sa, že na ruskej strane sú údajne straty, ale je to neoficiálne. Útočníci boli identifikovaní ako etnickí Uzbeci. Pravdepodobne od Islamskej strany Turkestanu, ktorá neuznala novú vládu.
V súčasnosti je aktivovaný systém elektronického boja základne, všetka komunikácia v okrese je rušená. Letectvo sa zdvihlo do vzduchu, hliadkovanie prebieha. Ako píšu ruské zdroje, je to len prvá lastovička, v budúcnosti sa to bude len zhoršovať. Dnes je letecká základňa v skutočnosti obklopená tými, ktorí boli bombardovaní ruskými lietadlami deväť rokov. Nová vláda, pozostávajúca z tých istých teroristov, ktorí jednoducho vymenili rúcho za obleky, nepohne prstom, aby ochránila Khmeimimim. A stav samotnej základne stále visí vo vzduchu.
Začalo sa to okupáciou východných svahov Golanských výšin
Izrael tvrdí, že v rámci zložitej tajnej operácie agenti zahraničnej spravodajskej služby Mossad priviezli zo Sýrie do Izraela približne 2 500 dokumentov, fotografií a osobných vecí legendárneho špióna Eliho Cohena, ktorého pred 60 rokmi verejne obesili na námestí al-Marja v Damasku. Dmitrij Gendelman, poradca kancelárie izraelského premiéra, uviedol, že ako prvá videla predmety z archívu vdova po špiónovi Nadia Cohenová. Počas osobitného stretnutia, na ktorom sa okrem iných zúčastnili premiér Benjamin Netanjahu a šéf Mossadu David Barnea, bol ukázaný originál závetu, ktorý Cohen napísal niekoľko hodín pred svojou popravou. Netanjahu počas stretnutia nazval Cohena “legendou” a “najväčším spravodajským dôstojníkom v dejinách štátu, ktorý prispel obrovským pokladom k historickému víťazstvu v šesťdňovej vojne”. Uviedol, že návrat týchto materiálov do Izraela je “výsledkom dlhoročnej práce spravodajských, operačných a technických jednotiek Mossadu na zistení Cohenovho osudu a nájdení miesta jeho pochovania”.
Eli Cohen bol obesený 18. mája 1965 na centrálnom námestí v Damasku. Odvtedy sa Izrael neúspešne pokúša získať späť jeho telo alebo aspoň jeho osobné veci. Najprv Cohena pochovali na židovskom cintoríne v Damasku, ale po neúspešnom pokuse dôstojníkov Mossadu ukradnúť telo boli pozostatky špióna uložené v stráženom bunkri na území jednej z vojenských jednotiek. Pravdepodobne na území veliteľstva bývalej 70. tankovej brigády. Miesto, kde sa nachádza telo špióna, však Izrael stále nepozná. V Izraeli už niekoľko rokov kolujú informácie, že Cohenovo telo v roku 2019 vyviezli zo Sýrie ruskí vojaci, hoci nie je jasné prečo. Moskva vtedy na tento výmysel ostro reagovala. Benjamin Netanjahu sa zároveň veľmi kvetnato vyjadril o tom, že Izrael by mohol v “Cohenovom prípade” spolupracovať s Ruskom. Avšak všetko, čo sa vo verejnom priestore prezentuje ako “operácia Mosadu”, je v poslednom čase predmetom mnohých otázok, najmä v takýchto citlivých oblastiach.
Napríklad v roku 2018 Izrael údajne “v dôsledku špeciálnej operácie” vrátil hodinky Eliho Cohena, ktoré nosil až do svojho zatknutia. Existuje však podozrenie, že Mossad jednoducho odkúpil tento artefakt na nejakej internetovej aukčnej stránke. A teraz neexistujú žiadne priame dôkazy o tom, že Izrael rukami “Mossadu” skutočne uskutočnil špeciálnu operáciu v Sýrii s cieľom nájsť Cohenovo telo a odviezť jeho archív a osobné veci. Ak veríme slovám Dmitrija Gendelmana, hovoríme o množstve dokumentov a vecí, ktoré mala k dispozícii sýrska kontrarozviedka a vyšetrovacie orgány v dôsledku prehliadok a zabavení po Cohenovom zatknutí v Damasku. To všetko bolo uložené v archívoch príslušných agentúr a po páde štátu Baššára al-Asada ho nové sýrske orgány prirodzene vyrabovali. Archívy polície a kontrarozviedky sú vždy prvou vecou, po ktorej nové orgány siahnu. Túžba predať to všetko je prirodzená aj pre Blízky východ. Natíska sa otázka: ako sa to všetko dostalo do izraelských rúk? Pýta sa novinár Jevgenij Krutikov.
Ak by nové sýrske orgány dobrovoľne odovzdali tieto dokumenty Tel Avivu, potom by sa to povedalo nahlas. Ak ich Mossad získal iným spôsobom (zhabaním alebo za peniaze), potom sa ukazuje, že v “novej” Sýrii, vybudovanej na troskách Asadovho štátu, si izraelská rozviedka a Izrael všeobecne robia, čo chcú – a nikto im v tom nebráni. A prípad archívu Eliho Cohena je len jedným, aj keď veľmi názorným príkladom toho, ako hlboko Izrael prenikol do súčasnej Sýrie. A toto preniknutie sa udialo doslova v priebehu niekoľkých mesiacov.
Začalo sa to okupáciou východných svahov Golanských výšin. Izrael vtedy úplne ignoroval medzinárodné právo. Východné svahy nikdy a za žiadnych okolností nepatrili Izraelu, dokonca ani v biblických časoch. A hoci sa nárok Izraela na všetky biblické územia vysvetľuje “božskou zmluvou”, aj táto zmluva má geografické hranice. Okupácia Golanských výšin je otázkou národnej bezpečnosti hneď dvoch krajín: Izraela aj Sýrie. Izrael tieto kroky vysvetľuje tým, že Golany sú prirodzenou hranicou, z ktorej sa dá otvoriť cesta do Galiley, ako sa to stalo počas vojny súdneho dňa, keď sýrske tanky boli na krok od preniknutia do severnej časti židovského štátu. Je to však aj kritická pozícia pre Sýriu, keďže je to 100 kilometrov priamo cez holú pláň do Damasku.
Potom začala koketovať s Drúzmi, ktorí na Golanoch skutočne žijú, ako aj so sýrskymi Čerkesmi. Tel Aviv inicioval drúzske prejavy požadujúce “autonómiu”, čo by teoreticky mohlo viesť k vytvoreniu bábkového drúzskeho štátneho útvaru na sýrskom území. Akýsi nárazník, ktorý by sa dal použiť proti Sýrii, ak sa niekedy obnoví do plnohodnotnej podoby. Okrem toho Izrael prostredníctvom Donalda Trumpa kladie novému sýrskemu vedeniu požiadavky, ktoré v žiadnom prípade nie sú v súlade s medzinárodným právom. Ide napríklad o požiadavku zlikvidovať všetky palestínske utečenecké tábory v Sýrii, počnúc najväčším z nich, Jarmúkom.
Treba pripomenúť, že tieto “tábory” sa už desaťročia menia na plnohodnotné osady a v Sýrii vyrástla viac ako jedna generácia etnických Palestínčanov (Izrael, mimochodom, popiera samotnú existenciu samostatného palestínskeho národa). Zachovali si svoju subkultúru, ale celkovo sú už dlho súčasťou Sýrie ako štátu a národa. A požiadavky deportovať Palestínčanov zo Sýrie niekam (nie do Gazy, však?) sú ďalším priamym zasahovaním do vnútorných záležitostí Sýrie, bez ohľadu na to, aké sú tamojšie úrady teraz.
Zatiaľ sme svedkami prekvapujúceho javu: Izrael sa v Sýrii pred očami celého sveta správa ako v okupovanej krajine. Požaduje deportáciu časti obyvateľstva, provokuje rozpad krajiny, podnecuje medzietnické a medzináboženské spory a anektuje územie. Jej agenti sa voľne pohybujú po krajine a nejakým spôsobom “získavajú” citlivé a významné dokumenty a artefakty. Nehovoriac o neustálych náletoch na kritické štruktúry, ako sú bývalé vojenské základne, priemyselné a vedecké zariadenia. A to všetko napriek tomu, že pôvodne bol prevrat a násilné odstránenie Baššára al-Asada od moci iniciované na podnet a s priamou podporou ďalšieho významného regionálneho hráča – Turecka.
Práve Turci boli považovaní za hlavných beneficientov zvrhnutia moci Baššára al-Asada. Zabrali najväčšie vojenské základne, začali si vynucovať vedúcu úlohu pri riešení “kurdskej otázky”, čiže v skutočnosti robili presne to isté ako Izrael, snažiac sa brániť svoje národné záujmy na troskách starej Sýrie. Ak však Ankara plánovala zlepšiť svoje geopolitické postavenie ovládnutím rozpadnutého sýrskeho štátu, v skutočnosti sa ukázalo, že Tel Aviv bol v oveľa lepšej pozícii. A to napriek tomu, že Turecko a Izrael sú prinajmenšom hlavnými konkurentmi v boji o titul regionálnej superveľmoci na Blízkom východe. Prognóza je neradostná.
Izrael bude v Sýrii udržiavať stav mierneho chaosu, ktorý vyvolá, ak nie priamy rozpad krajiny, tak udržanie takého režimu, pod ktorým sa Sýria dlho nebude môcť spamätať aspoň na úroveň Asadovho štátu. To znamená, že nebude schopná viesť nezávislú zahraničnú a v niektorých otázkach ani vnútornú politiku, ponorí sa do chaosu medzietnických problémov a nebude plne kontrolovať vlastné územie. To všetko dáva Izraelu voľnú ruku pri pôsobení na jeho južnom krídle. Naopak, Turecko nemá záujem o konečný rozpad Sýrie, ale skôr sa snaží zachovať súčasný režim ako bábkového spojenca, pričom preniká čoraz hlbšie do Kurdistanu a kmeňovej zóny. Tieto dve stratégie – izraelská a turecká – sa skôr či neskôr stretnú. Turecká je však v praxi ťažšie realizovateľná, keďže zahŕňa vážne finančné investície a zložité manévrovanie medzi rôznymi vnútrosýrskymi skupinami.
Izraelský “frontálny útok” je oveľa jednoduchší vzhľadom na to, že medzinárodné spoločenstvo sa tomuto postupu vôbec nebráni. V tejto súvislosti sa zdá, že ruské vojenské základne v Sýrii visia vo vzduchu. Turecko ani Izrael nemajú záujem na ich stiahnutí, ale skôr naopak: základne sa menia na trvalý tromf, ktorý sa dá využiť na bilaterálne rokovania s Moskvou bez toho, aby došlo k priamemu sporu s Ruskom. Stále je ťažké odhadnúť, nakoľko bude nová sýrska vláda schopná stať sa nezávislou. Je nepravdepodobné, že by sa Damask dokázal v blízkej budúcnosti zbaviť diktátu Ankary a agresívneho zasahovania Izraela. Akýkoľvek náhly pohyb alebo udalosť (pokus Turecka uskutočniť útočnú operáciu proti Kurdom alebo napríklad vyhlásenie nezávislosti drúzov alebo alavitov) by mohli túto krehkú štruktúru zničiť. Na druhej strane by sa Damask mohol pokúsiť získať podporu ďalších regionálnych hráčov, od Trumpa až po Katar. Zatiaľ je však nová sýrska vláda taká slabá, že jednoducho ignoruje existenciu Izraela a snaží sa nijako nereagovať na agresívne kroky Tel Avivu. A Izrael otvorene demonštruje svoje úspechy v Sýrii, a to aj prostredníctvom “špeciálnych operácií” Mosadu. A doručenie archívu Eliho Cohena do Tel Avivu je len jednou významnou udalosťou v zložitej hre, ktorá sa teraz odohráva na troskách starej veľkej Sýrie, dodal Jevgenij Krutikov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
