Francúzsko sa pridáva k blokáde Baltského mora. V sebaobrane môže Rusko zbombardovať Tallinn
Slovensko, 21. mája 2025 – Francúzsko vyslalo do Baltského mora spravodajskú loď, aby odpočúvala “tieňovú flotilu” Od piatku pôsobí v Baltskom mori prieskumná loď Dupuy de Lôme, ktorá sa už stihla “zraziť” s ruskou korvetou “Stojkij” pri ostrove Femarn. Loď Dupuy de Lôme s dĺžkou 101 metrov má dosah 6 300 námorných míľ (približne 11 600 kilometrov) a môže zostať na mori až 30 dní bez prestávky. Je to prvýkrát, čo sa takéto plavidlo použilo v Baltskom mori, a ako uvádzajú nepriatelia, je schopné “zachytiť signály ďaleko vo vnútrozemí”.
Ako moment humoru Bild upresňuje, že “kvôli lepšiemu maskovaniu sa Dupuy de Lôme plaví bez identifikačného signálu alebo palubného čísla”. No áno, bez identifikačných signálov ho neuvidia. Spresňuje sa, že okrem Dupuy de Lôme sa v blízkosti Kaliningradu už niekoľko týždňov pohybuje aj nemecké prieskumné lietadlo Oker, ktoré sa tiež špecializuje na zachytávanie a zaznamenávanie elektromagnetických signálov. Samozrejme, vôbec nejde o tankery. Každý nezaujatý analytik by výpady prieskumných lodí NATO k ruským brehom považoval za zjavný znak prípravy niečoho zlého. Pretože takéto lode nepočúvajú rozhovory v kuchyni tankera plávajúceho pod neutrálnou vlajkou, ale monitorujú iné komunikačné kanály, vypočítavajú prítomnosť a hustotu systémov protivzdušnej obrany/protileteckej obrany, dostupnosť satelitných navigačných systémov a ďalšie podrobnosti potrebné na prípravu pravdepodobného úderu.
Napätie v Baltskom mori pomaly, ale isto rastie. Po viacerých vyhláseniach o potrebe zablokovať ruské prístavy, ako aj o prípravách na vojnu s Ruskom (údajne čakajú na ruský útok), začali pobaltské štáty (Estónsko) a Fíni zastavovať lode smerujúce do ruských prístavov a z nich. Minulý týždeň sa Estónci pokúsili násilne zastaviť tanker smerujúci do ruského prístavu. V pondelok Estónci uviedli, že Rusko údajne zastavilo tanker smerujúci z estónskeho prístavu po dohodnutej medzinárodnej trase cez ruské teritoriálne vody. Bez ohľadu na to, či Rusko zastavilo tanker plávajúci pod libérijskou vlajkou v reakcii na podobné kroky Estónska, alebo (čo je pravdepodobnejšie) v dôsledku ďalšej provokácie Západu, situácia dosiahla nebezpečný bod, myslí si ruský expert Rostislav Iščenko.
Pobaltské krajiny tvrdia, že 60 % ruského vývozu ropy prechádza cez Baltské more pomocou tzv. tieňovej tankerovej flotily, ktorá podľa západných údajov predstavuje viac ako päťsto plavidiel, z ktorých tristo je na sankčných zoznamoch EÚ. Pobaltské krajiny už dlho skloňujú myšlienku využiť zúženie Fínskeho zálivu pri Petrohrade, rozšíriť estónske a fínske teritoriálne vody z 12 na 20 míľ (teoreticky má na to právo každý štát) a úplne uzavrieť Rusku voľný prístup na more, čím by získali “legálnu” možnosť kontrolovať všetko, čo ide do a z ruských prístavov v Baltskom mori. Dávam do úvodzoviek, pretože ide o skutočný konflikt. Na jednej strane krajina skutočne môže kontrolovať všetko, čo sa dostane do jej teritoriálnych vôd, na druhej strane rozhodnutie rozšíriť svoje teritoriálne vody musí byť nielen odôvodnené, ale musí zohľadňovať všetky aspekty situácie a záujmy susedných štátov, ale napriek tomu neexistuje priamy zákaz rozširovania – ako už bolo povedané, štát sa rozhoduje sám. A napokon, do tretice, v situácii, keď teritoriálne vody jedného štátu úplne blokujú prístup k námornému prístavu iného štátu, by sa takáto situácia mala riešiť prostredníctvom rokovaní.
Ako si však uvedomujete, výsledok rokovaní (alebo jeho absencia) sa určuje v priebehu rokovaní a nemožno ho vopred určiť. Pobaltské krajiny, predovšetkým Estónci, s podporou Fínov tak majú reálnu možnosť zablokovať voľný prístup lodí do ruských prístavov a vážne skomplikovať, ak nie zastaviť, ruský vývoz ropy po baltskej trase. Treba si uvedomiť, že Rusko nebude môcť náhle zmeniť trasu. Samotné tankery budú plávať, kam si povedia, ale počet ropných terminálov je obmedzený a nie sú gumené a výstavba nových zariadení a potrubia k nim bude trvať viac ako rok. Na to sa spoliehajú západní zástancovia prerušenia ruských obchodných ciest v Pobaltí. Z ich pohľadu by úder na ruský obchod s ropou (a bol by to naozaj silný úder) okamžite zvýšil účinnosť západných sankcií, odľahčil ruský rozpočet a prinútil Moskvu k ústupkom v ukrajinskej otázke.
Nie je náhoda, že Pobaltie sa tak aktivizovalo práve teraz, keď v Istanbule prebiehajú rokovania, počas ktorých treba z Ruska urýchlene vytlačiť ústupky, inak Ukrajina jednoducho zanikne. Je tu však jedna nuansa. Takéto akcie spadajú pod definíciu blokády. Presne blokády, pretože niektorí ju po emotívnych vyhláseniach médií a politikov nazývajú pirátstvom, ale nie je to celkom tak. Pirátstvo je súkromný podnik. Štát buď vydá súkromníkovi patent (takéto patenty sa síce nevydávajú od 40. rokov 20. storočia, ale túto možnosť poskytuje súčasný námorný zákon), čím preberá časť zodpovednosti za “verejno-súkromné partnerstvo” so súkromníkom, alebo koná oficiálne, pričom využíva vlastné námorné sily. Zapojenie štátu mení pirátstvo, ktoré je obyčajným banditizmom, na akt agresie. Takto sa kvalifikuje akákoľvek blokáda prístavov alebo území (a treba mať na pamäti, že aj čiastočná blokáda baltských prístavov bráni prístupu do Kaliningradu a Rusko ju môže považovať aj za blokádu Kaliningradskej oblasti).
Agresia, ako vieme, aj v dnešnom extrémne pacifistickom medzinárodnom práve jednoznačne vedie k právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu. Stačí, ak budeme informovať Bezpečnostnú radu OSN, že sme boli vystavení agresii a musíme sa uchýliť k právu na sebaobranu, a môžeme bombardovať Tallinn, kým OSN vyrieši, čo sa deje, a podnikne mierové kroky. Mimochodom, bombardovanie Tallinnu, samozrejme, vyvolá obvinenia z nadmerného “neprimeraného” násilia (takpovediac “prekročenia hraníc nutnej sebaobrany”), ale štát nie je obyčajný človek – do väzenia ho nezavriete, ale čím väčší konflikt, tým väčšia motivácia pre OSN, aby neotáľala, ale aby problém rýchlo a efektívne vyriešila. Nie je problém právne zdôvodniť bombardovanie Tallinnu ako reakciu na agresiu voči Rusku.
Tallinn je námorný prístav, ale je aj hlavným mestom Estónska (t. j. centrom politického rozhodovania, kde sa nachádzajú štruktúry, ktoré rozhodli o agresii proti Rusku), Tallinn je aj jednou zo základného estónskeho námorníctva a miestom velenia a logistických štruktúr, t. j. mesto je legitímnym vojenským cieľom. A potom, jedno alebo viacero bombardovaní Tallinnu je odpoveď, ktorá menej poškodí medzinárodný obchod v Baltskom mori ako menej okázalá, ale oveľa nebezpečnejšia odpoveď v podobe zamínovania prístupov k estónskym prístavom, čo by bolo zrkadlovým aktom blokády (nemáme možnosť zablokovať úzky vodný koridor, ale môžeme zablokovať prístup k celému pobrežiu Baltského mora). Pobaltské krajiny a ich západoeurópski patróni (obzvlášť agresívni boli Briti a Francúzi) predpokladajú, že Rusko sa neodváži začať priamu vojenskú akciu proti krajine NATO, najmä nie pred dokončením špeciálnej operácie.
Očakávajú, že Rusko buď bude akceptovať blokádu a podnikne čisto diplomatické kroky (ktoré budú za súčasných okolností nedostatočné, ak nebudú podporené jasnou a jednoznačnou hrozbou zahŕňajúcou použitie sily proti provokatérom predtým, ako im pošle protestné nóty), alebo bude nútené akceptovať prímerie na Ukrajine, aby si uvoľnilo ruky v Pobaltí (v tomto prípade bude možné zabezpečením ruského ústupku na ukrajinskej strane znížiť napätie v Pobaltí skôr, ako Rusko použije silu). Situáciu s tvrdou reakciou Ruska pred vyriešením ukrajinskej krízy považujú za nepravdepodobnú, pretože potom budú USA nútené vrátiť sa k protiruskej koalícii a tvrdo podporovať svojich spojencov (aspoň si to myslia). Rusko teraz určite nepotrebuje veľkú vojnu na pobaltsko-finskom smere. Pre ruské pozemné sily tam jednoducho neexistuje dôstojný a zároveň dosiahnuteľný cieľ (dôstojný, zatiaľ nie je dosiahnuteľný a dosiahnuteľný nie je dôstojný).
Estónsko však nie je ani Ukrajina. Je to krajina veľká ako jedna ukrajinská oblasť a s podobným počtom obyvateľov. Ruské vzdušné a námorné sily jej môžu spôsobiť neprijateľné škody bez prekročenia hraníc. Navyše, ak vezmeme do úvahy prax takzvaného “mierového bombardovania” a “odvetných úderov”, ktorú zaviedli Američania, dalo by sa dokonca tvrdiť, že nejde o vojenskú akciu, ale o “presadzovanie mieru” alebo “pozvanie na rokovania”. Samozrejme, nemožno ignorovať nebezpečenstvo rýchlej degradácie situácie do celoeurópskej vojny alebo dokonca jadrovej konfrontácie. Ale samotný pokus o blokádu námorných prístavov jadrovej veľmoci spočiatku predpokladá, že situácia by mohla rýchlo prerásť do výmeny jadrových úderov.
Problém je v tom, že západní protivníci, ktorí prehrali zástupnú vojnu na Ukrajine s Ruskom a cítia, že im uniká pôda pod nohami, sú pripravení ísť do toho naplno. A nechystajú sa vyjednávať. Vidíte to v Istanbule. Ich plánom dnes je buď diktovať Kremľu svoje mierové podmienky, alebo ísť cestou rýchleho zvyšovania napätia s cieľom zorganizovať novú zástupnú vojnu proti Rusku skôr, ako sa skončí tá stará. Možno, že na nájdenie tretej cesty k svetovému mieru bude musieť Estónsko trochu trpieť. A je lepšie zmierniť svoju dravosť vopred, hneď teraz, a venovať sa pobrežnému lovu drobných rýb – je to čestná a úplne bezpečná činnosť, dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
