Wagnerovci v Afrike: Vojenská moc a ekonomické záujmy
Rusko, 18. mája 2025 – Zatiaľ čo ruský vplyv na Ukrajine je sledovaný v priamom prenose, menej viditeľný, ale rovnako zásadný je jeho skrytý prienik do Afriky. Wagnerova skupina sa tu stala nástrojom mocenskej projekcie, ktorý prepája násilie, suroviny a geopolitiku v jeden smrtiaci systém.
Od roku 2017 sa ruská žoldnierska skupina Wagner stala výrazným aktérom afrického bezpečnostného priestoru. Jej príslušníci sa objavili v konfliktných zónach Stredoafrickej republiky, Mali, Líbye alebo Sudánu, kde ponúkali režimom vojenskú pomoc výmenou za prístup k prírodným zdrojom. Wagner tu neoperoval ako tradičná armáda, ale ako hybridná štruktúra kombinujúca silu súkromnej bezpečnostnej agentúry, obchodnej korporácie a spravodajskej siete. Prítomnosť Wagnerovcov v Afrike nie je náhodná ani okrajová. Je súčasťou širšej snahy Moskvy o oslabenie západného vplyvu v kľúčovom regióne, kde zlyhávajú klasické formy intervencie. Afrika sa v ruskej geopolitice 21. storočia stala laboratóriom nového typu konfliktu: bez pravidiel, bez zodpovednosti as maximálnou výťažnosťou. Žoldnierstvo tu nie je len nástrojom boja, ale súčasťou ekonomického modelu, ktorý ťaží z nestability.
Hlavné africké operačné priestory
Najznámejšie pôsobenie Wagnerovej skupiny na africkom kontinente sa odohráva v Stredoafrickej republike (SAR), kde sú prítomní od roku 2018. Oficiálne tu vystupujú ako vojenský poradenský tím, ale v skutočnosti disponujú vlastným výcvikovým strediskom v Berengu a jednotkami, ktoré sprevádzajú konvoj. Faustina-Archange Touadéry. Ich nasadenie zásadne pomohlo udržať centrálnu vládu pred kolapsom počas povstania v roku 2020. Na oplátku získali koncesie na ťažbu zlata a diamantov cez firmu Midas Ressources, ktorá operuje v oblasti Ndassima. Wagner tu zároveň spravuje dezinformačné kampane, prevádzkuje vlastné médiá a ovplyvňuje verejnú mienku.
Ďalším kľúčovým pôsobiskom je Mali, kde Wagnerovci nahradili francúzske jednotky po ich stiahnutí v roku 2022. Vstup bol umožnený vojenskou juntou, ktorá prevzala moc po prevrate a hľadala nového ochrancu pred islamistickými skupinami. V Mali operujú v zónach kontrolovaných armádou, ale zároveň čelia obvineniam z vážnych porušení ľudských práv – najmä masaker v dedine Moura, pri ktorom podľa OSN zahynulo viac ako 500 civilistov (správa OHCHR z mája 2023). Za tieto služby Wagner dostal prístup k ťažbe zlata a podiel na vojenských kontraktoch. Ich prítomnosť zároveň výrazne posilnila protivládny resentiment medzi časťou obyvateľstva, čo zvyšuje riziko ďalšej destabilizácie regiónu.
Významnou, hoci menej mediálne exponovanou oblasťou pôsobenia Wagnerovcov je Líbya, kde od roku 2019 podporujú maršala Kalif Haftara a jeho Líbyjskú národnú armádu. Ich aktivity zahŕňajú technickú podporu, obsluhu dronov a zabezpečenie ropných zariadení, predovšetkým v oblasti Syrty. Ruský záujem tu spočíva v geopolitickom vplyve v Stredomorí a prístupe ku kľúčovým logistickým trasám, vrátane potenciálneho námorného prístupu. Štvrtou významnou oblasťou je Sudán, kde Wagner prostredníctvom firmy Meroe Gold ťažil zlato v spolupráci s polovojenskými jednotkami RSF vedenými generálom Hemedtim. Tunajšia činnosť je príkladom hlbokého prepojenia s miestnou elitou – výmenou za výcvik a techniku Wagner získaval prístup k zlatým baniam, ktorých výnosy boli pašované do Ruska alebo do Spojených arabských emirátov.
Ekonomické záujmy a mechanizmy pôsobenia Wagnerovcov
Jedným z kľúčových rysov pôsobenia Wagnerovej skupiny v Afrike je previazanie vojenských operácií s ekonomickými ziskami, predovšetkým v oblasti ťažby prírodných surovín. Tento model kombinuje tradičné žoldnierstvo s postkoloniálnym vykorisťovaním: výmenou za vojenskú podporu alebo ochranu režimov Wagner získava prístup k zlatým, diamantovým alebo uránovým baniam. Zisky sú legalizované cez sieť nastrčených firiem, ktoré operujú v spolupráci s miestnymi vládami. V SAR napríklad spoločnosť Midas Ressources prevádzkuje ťažbu, zatiaľ čo Sewa Security Services oficiálne zaisťuje “bezpečnostné poradenstvo”. V praxi však obe entity fungujú ako nástroje pre systematické odčerpávanie bohatstva krajiny.
Získané suroviny sú často pašované neoficiálnymi kanálmi mimo akýchkoľvek colných dohľadov. Napríklad v prípade Sudánu vyšetrovanie organizácie Global Witness a neskôr OSN ukázalo, že Wagnerovi operatívci zabezpečovali vývoz zlata z oblastí ovládaných RSF, pričom zisky končili buď v Prigožinovom podnikateľskom impériu, alebo boli reinvestované do ďalších operácií. Tento obeh kapitálu vytvára ekonomickú autonómiu, vďaka ktorej sa Wagnerovi dokázali dlhodobo udržať aj bez oficiálneho financovania z ruského štátneho rozpočtu. Súčasne tento mechanizmus umožňuje ruskému štátu popierať zodpovednosť a udržiavať “plausible deniability”.
Okrem prírodných zdrojov sa Wagner angažuje aj v ďalších sektoroch: ochrana ťažobných zariadení, logistika, stavebníctvo a informačné operácie. V mnohých afrických krajinách prevádzkujú “mediálne centrá”, ktoré vytvárajú proruský obsah, diskreditujú opozíciu alebo znevažujú Západ. Napríklad v Mali a SAR prevádzkujú propagandistické platformy na sociálnych sieťach, kde kombinujú ruský nacionalizmus s miestnymi resentimentmi voči bývalým kolonizátorom. Tým vytvárajú informačné prostredie priaznivé pre vlastné pôsobenie, čím zvyšujú ochotu miestnych vlád s nimi spolupracovať. Ekonomická činnosť Wagnerovcov je tak komplexnou hybridnou operáciou: nielen zárobkovou, ale zároveň geopoliticky funkčnou.
Po Prigožinovi: kontinuita a premena Wagnerovcov v Afrike
Smrť Jevgenija Prigožina v auguste 2023 pri leteckej nehode, ktorá nasledovala po jeho neúspešnom povstaní proti ruskému ministerstvu obrany, vyvolala otázky o budúcnosti Wagnerovej skupiny nielen v Rusku, ale aj na africkom kontinente. Západní pozorovatelia predpokladali rozpad či marginalizáciu tejto štruktúry, avšak vývoj ukázal skôr transformáciu než likvidáciu. Moskva sa rozhodla zachovať kľúčové aktivity Wagnerovcov, najmä v Afrike, kde predstavujú dôležitý nástroj ruskej zahraničnej politiky. Mnoho doterajších kontraktov bolo prevedených na štátom riadené entity ako je Rosgvardija či GUR, ale terénny personál zostal často nezmenený.
Na miestnej úrovni v krajinách ako Mali, SAR alebo Líbya dochádza k formálnej zmene označenia, nie činnosti. Vojaci, ktorí predtým operovali pod značkou Wagner, teraz pôsobia ako “ruský vojenský kontingent”, “poradcovia ministerstva obrany” alebo v rámci novo vzniknutých štruktúr ako Afrika Corps, ktorý podlieha priamo ruskému ministerstvu obrany. Táto reorganizácia umožňuje Kremľu väčšiu kontrolu nad zahraničnými aktivitami a eliminuje riziko straty lojality, ktoré bolo spojené s Prigožinovým nezávislým postavením. Súčasne však pokračuje ekonomické fungovanie cez pôvodné firemné siete, čo naznačuje, že hybridný model – vojensko-ekonomicko-informačný – zostáva zachovaný.
Do budúcnosti možno očakávať pokračovanie ruského pôsobenia v Afrike pod “post-Wagnerovskou” značkou, pričom nové štruktúry budú pravdepodobne ešte pevnejšie napojené na ruský štát. Stratégia zostáva bez zmien: ponúknuť režimom bezpečnosť výmenou za suroviny, geopolitický vplyv a diplomatickú lojalitu. Zatiaľ čo Európa a USA sa usilujú o obnovu dôvery cez rozvojovú pomoc alebo multilaterálne misie, Rusko ponúka priamu a neokázalú podporu režimom, ktoré si nemôžu vyberať. Výsledkom je konsolidácia alternatívneho bezpečnostného poriadku, v ktorom nie sú rozhodujúce demokratické hodnoty, ale efektivita a schopnosť eliminácie hrozieb. Wagner, v akejkoľvek podobe, tak zostáva kľúčovým faktorom africkej bezpečnosti – aj naďalej pôsobiacim v šedej zóne medzi štátom, trhom a násilím.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
