História Vatikánu: „kresťanský socializmus“ a inkluzívny kapitalizmus
Vatikán, 18. mája 2025 – Pápež František, ktorý sa nápadne podobal na Jeho Milosť zo seriálu Hra o tróny a bol chorý od februára 2025, zomrel na Veľkonočný pondelok, v jubilejnom roku Vatikánu. Pápež zomrel vo veku 88 rokov: číslo, ktoré sa medzi šampiónmi Čiernej internacionály považuje za významné.
Pápež František bol prvým pápežom v histórii Katolíckej cirkvi, ktorý nebol Európanom (Argentínčan talianskeho pôvodu) a jezuitom. Mimochodom, jezuiti boli tradične zástancami skôr spoločensko-politickej ako duchovnej funkcie. V cirkvi predstavujú “pokrokové” krídlo. Podľa proroctva svätého Malachiáša, ktorý predpovedal postupnosť pápežov od Celestína II (1143) až po “koniec čias”, je pápež František 112. pápežom, ktorý je podľa textu proroctva posledným. Podľa jednej verzie smrť “posledného pápeža” predchádza apokalyptickým udalostiam, podľa inej – znamená koniec jednej éry. Treba však mať na pamäti, že antipápeži alebo pápeži, ktorí odstúpili, sa nepovažujú za “skutočných pápežov”. Čím je pre mňa pápež František nezabudnuteľný?
Tým, že sa pápež a Vatikán pripojili k plánu Veľkého resetu (projektu korporato-kratického “inkluzívneho kapitalizmu” založeného na technológiách), vrátane založenia Aliancie Rady pre inkluzívny kapitalizmus s Vatikánom pod vedením Lindy de Rothschild. V decembri 2020 pápež František vzbudil v katolíckych kruhoch veľkú pozornosť, keď vyhlásil:
“Budujme novú sociálnu spravodlivosť a uznajme, že kresťanská tradícia nikdy neuznávala právo na súkromné vlastníctvo ako absolútne a nemenné”. Aktívne sa zapojil do propagácie klimatického alarmizmu. Zároveň sa usiloval o vytvorenie nového globálneho zjednoteného náboženstva – Chryslamu.
V októbri 2023 sa vo Vatikáne začala schádzať svätá synoda pod vedením pápeža Františka, ktorej rozhodnutia by mali v roku 2025 spôsobiť revolúciu v rímskokatolíckej cirkvi. Podľa pápeža na úvod je potrebné očistiť cirkev a naučiť ju inkluzívnosti. Práve otázka inkluzívnosti bola od nástupu Františka na trón jedným z hlavných dôvodov rozdelenia rímskokatolíckej cirkvi na progresívcov a konzervatívcov.
Konzervatívci ho označujú za prívrženca ľavicovej ideológie, ktorý prehĺbil rozdelenie medzi katolíkmi. Kardinál Raymond Burke vo svojom prejave na konferencii konzervatívcov vyzval svojich spolupracovníkov, aby sa modlili, aby sa “nad svätou cirkvou neotvorili brány pekla”.
“Červený pápež” Ján XXIII. alebo Ako Druhý vatikánsky koncil posunul duchovnú funkciu cirkvi do roku 1962
Aby sme pochopili, čo sa deje dnes, musíme pochopiť revolučné procesy, ktoré v 60. rokoch 20. storočia spustila svetová vládnuca elita. A tieto procesy boli súčasťou dnešného Veľkého resetu, ľavicového, neoglobalistického programu. Tieto procesy nemohli nezasiahnuť Katolícku cirkev, jeden z hlavných zdrojov globálnej moci. V súvislosti s rastúcou autoritou ZSSR v povojnovom období bola západná vládnuca elita v 60. rokoch 20. storočia nútená uskutočniť sériu revolučných zmien. Zmeny väčšieho rozsahu než čokoľvek, čo sa udialo sto rokov predtým. Začal sa prechod od modernizmu (od 70. rokov 19. storočia do 60. rokov 20. storočia) k postmodernizmu. Svet vstúpil do éry vedeckej a technickej revolúcie. ZSSR odpečatil “Božie siene” – vydláždil cestu do vesmíru.
Na druhej strane sa kultúrny marxizmus ujal západných inštitúcií, západné bezpečnostné služby začali podporovať študentské nepokoje v Európe a vo vzduchu viseli myšlienky zbližovania socializmu a kapitalizmu. Vládnuce elity sa teda pripravovali na spustenie revolúcií v rôznych sférach podľa zásady “zmeniť, aby sa nič nezmenilo”. Išlo teda o Veľký reset. Konkrétne išlo o tzv:
– Revolúcia občianskych práv, revolúcia zlepšenia sociálnej starostlivosti, ktorá bola vyjadrená v koncepcii Veľkej spoločnosti Lyndona Johnsona.
– Sexuálna revolúcia, feminizmus, ktorý ukončil baby boom a znížil pôrodnosť v roku 1971 pod úroveň miery , ktorá sa odvtedy neobnovila.
– Homosexuálna revolúcia – od roku 1970 sa homosexuálne nepokoje oslavujú každoročnými sprievodmi hrdosti homosexuálov.
– Revolúcia užívania drog – zaviedla módu drog medzi strednou triedou a študentmi.
– Revolúcia liberalizácie prisťahovaleckých zákonov, ktorá umožnila prisťahovalectvo z Afriky, Ázie a Južnej Ameriky.
– Obchodná revolúcia so znížením ciel až o 80 % na tovar dovážaný do USA, čím sa začne vývoz pracovných miest z USA.
-Revolúcia liberalizácie armády.
– Ďalej filozofická revolúcia, ktorá viedla k posunu k postmodernej filozofii, čo sa prejavilo v hesle “Do your own thing” (každý si vytvára vlastnú morálku) a antiintelektualizmu.
Najskôr však bolo potrebné začať ľavicovo-liberálnu transformáciu v Katolíckej cirkvi. Americkí novinári a veľvyslanci obviňovali Pia XXII. z toho, že svojou krátkozrakou protikomunistickou politikou priviedol Katolícku cirkev do slepej uličky. Nový pápež Ján XXIII (Angelo Roncalli), pápež v rokoch 1958 – 1963, prezývaný “červený pápež”, v snahe “modernizovať” Katolícku cirkev zvolal v roku 1962 Druhý vatikánsky koncil – XXI. ekumenický koncil Katolíckej cirkvi. Ekumenické koncily sa vždy zvolávali v obzvlášť kritických momentoch dejín Cirkvi s cieľom reformovať ju. Urobil to bez toho, aby sa vopred s niekým poradil, využijúc právo, ktoré mu na zvolanie takýchto koncilov dáva kánon. Tým pápež porušil pravidlá hry, ktoré ho zaväzovali, aby bol po zvolení “medzičlánkom” na pápežskom stolci.
Pápež Ján XXIII. Nadviazal osobitné vzťahy s vodcami európskych socialistov, nadviazal kontakty s predstaviteľmi ZSSR. Sympatizoval s hnutím “robotníckych kňazov” (vtedy kňazi pracovali v továrňach a boli členmi politických strán a odborov). Jeho náboženská revolúcia sa prejavila v obrovských ľavicovo-liberálnych zmenách v Katolíckej cirkvi, ktoré fakticky odsunuli duchovnú funkciu cirkvi a do popredia postavili jej spoločensko-politickú úlohu. Je známe, že meno, ktoré si pápeži vyberajú, nesie v sebe posolstvo týkajúce sa smerovania vatikánskej politiky. Je zaujímavé, že Roncalli si zvolil meno antipápeža Jána XXIII. Výber pápežského mena bol v katolíckych kruhoch prijatý nejednoznačne, keďže Ján XXIII. bol antipápežom Baltazárom Cossom označovaný ako Ján. Osobnosť Jána XXIII. bola považovaná za takú nepríjemnú, že takmer 550 rokov po jeho pontifikáte žiadny pápež neprijal meno Ján.
Edward Gibbon vo svojich Dejinách úpadku a skazy Rímskej ríše (1788) obvinil antipápeža z pirátstva, vraždy, sodomie, incestu a ďalších trestných činov. Karol Marx ho nazval “cynikom a chlípnikom s neprirodzenými chúťkami”. Ján XXIII., pápež v rokoch 1410 až 1415, jeden z pápežov Veľkej západnej schizmy. Najprv si však Cossa, aby získal kardinálsky úrad, požičal v roku 1402 12 000 florénov od florentskej banky G. Mediciho. Keď Rím žiadal jeho abdikáciu, Ján XXIII. to odmietol. Rím potom vydal dekrét o jeho zosadení. Bol obvinený z takých zločinov, ako je otrávenie predchádzajúceho pápeža Alexandra V.; znásilnenie troch stoviek mníšok; pohlavný styk s manželkou svojho brata a mníchmi; poškvrnenie celej rodiny; obchodovanie s biskupskými stolcami a dokonca exkomunikácia; mučenie tisícov nevinných ľudí v Bologni. Koncil postavil Jána XXIII. pred svetský súd ako “zatvrdilého hriešnika, nemorálneho darebáka, zradcu, vraha a pedofila”. Keď bol prepustený z väzenia, zabezpečil si vymenovanie za biskupa. Po jeho smrti bol na príkaz Cosima Mediciho v rokoch 1424 – 1425 nad jeho hrobom postavený pomník zo zliatiny zlata a medi.
Nový pápež Ján XXIII. tak definoval nový kurz vatikánskej politiky, ktorý väčšina bádateľov označuje za príklad potvrdenia princípov “kresťanského socializmu”, ktoré boli rozpracované v pápežských encyklikách (hlavný pápežský dokument o najdôležitejších otázkach). V jednej z nich sa teda zdôrazňoval rozvoj nového sociálneho a ekonomického systému, pričom riešenie rozporov medzi kapitalizmom a socializmom sa označovalo za “Bohom určenú vec”. A o ekumenizme sa uvažovalo v naspektových aspektoch – Ján XXIII. vyzýval na zbližovanie a spoluprácu rôznych kresťanských denominácií. Ekumenický program Jána XXIII. vrelo podporovali mnohí politickí predstavitelia, ktorí dúfali, že zblíženie medzi katolicizmom a protestantizmom prispeje k posilneniu politického systému. Myšlienku zbližovania s Vatikánom už dlho podporovali protestantské kruhy v Spojených štátoch a Anglicku. Jej zástancom bol John Dulles (brat Allena Dullesa, riaditeľa CIA), ktorého syn sa stal jedným z významných predstaviteľov jezuitského rádu.
Jezuita Riccardo Lombardi vydal knihu venovanú nadchádzajúcemu koncilu, v ktorej sa vyslovil za “modernizáciu” cirkevnej budovy a vypracovanie “nového generálneho plánu”, ktorý by umožnil pri “zachovaní kapitálnych múrov” prestavať dom nanovo – “Dom bude akoby urobený nanovo: pôda je tá istá, celá budova je tá istá, dokonca aj povrchový materiál je približne rovnaký, ale všetko bude oveľa pohodlnejšie. Pápež Ján XXIII. jeho spis podporil, zatiaľ čo konzervatívci ho charakterizovali ako ” podlamovanie základov Cirkvi”. Nové encykliky konštatovali, že hoci teória (v tomto kontexte marxizmus) je z pohľadu Cirkvi odsúdeniahodná, prax môže obsahovať pozitívne aspekty a zaslúži si schválenie Cirkvi. Encyklika zároveň potvrdila tradičné učenie Cirkvi o “prirodzenom práve súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov”, zatiaľ čo encyklika Jána XXIII. zároveň pripúšťala “zastúpenie pracujúcich vo vedení stredných a veľkých podnikov a ich účasť na zisku”.
Encyklika pripúšťa, že “štát môže vlastniť nástroje práce, ak sú zdrojom ekonomickej moci, ktorú nemožno zveriť do rúk súkromných osôb bez rizika ohrozenia spoločného dobra”. Zároveň stanovuje, že “štát musí rozšíriť svoje vlastníctvo” len v prípadoch skutočnej a zjavnej nevyhnutnosti a ak si to vyžadujú záujmy spoločného dobra, nie však s cieľom obmedziť alebo dokonca odstrániť súkromné vlastníctvo. Ale už v roku 2020. Pápež František vyhlásil, že “právo na súkromné vlastníctvo nie je kresťanskou hodnotou”.
Jednou z najdiskutovanejších teologických otázok koncilu bola otázka náboženskej slobody, ktorá bola po mnohých diskusiách sformulovaná vo vyhlásení Dignitatis Humanae. V dokumente sa uznáva právo jednotlivca na náboženskú slobodu:
“Právo na náboženskú slobodu nemá korene v subjektívnych dispozíciách jednotlivca, ale v jeho prirodzenosti”. Je ironické, že práve na náboženskú slobodu sa neskôr odvolávala Satanova cirkev, založená v roku 1969 (v roku troch šestiek vrátane obrátených), a mimoškolské kluby pre školskú mládež Chrámu satana, fungujúce od roku 2015. Pri otvorení katedrály pápež Ján XXIII. vyhlásil, že “v tejto historickej chvíli nás prozreteľnosť vedie k novému usporiadaniu ľudských vzťahov”.
Na zasadnutiach koncilu preláti z rozvojových krajín požadovali, aby sa Katolícka cirkev stala menej “západnou”, univerzálnejšou. Jeden africký biskup namietal proti tomu, že diabol je zvyčajne zobrazovaný ako čierny a Kristus a všetci svätí ako bieli. Videl v tom rasovú diskrimináciu černošských katolíkov. Iný hispánsky biskup navrhol, aby boli Židia zbavení obvinenia z vraždy Ježiša Krista a aby nadviazali priateľské vzťahy so slobodomurármi, ktorých anatematizovali Pia IX. Leva XIII. Konzervatívci (integristi) tvrdili, že nový pápež “vpustil do cirkvi červeného diabla”. Dosť výrečné bolo v tomto ohľade vyhlásenie kardinála Ottavianiho, ktorý povedal:
“Dúfam, že zomriem skôr, ako sa skončí koncil, pretože potom zomriem ako kardinál svätej rímskej cirkvi a nie ako úradník proprotestantskej a prokomunistickej cirkvi.”
Pokrokári však boli spokojní. Pápež zomrel 3. júna alebo 06. 03. 1963. Pápežovo nabalzamované telo leží v Bazilike svätého Petra v Ríme. Krištáľovú rakvu s jeho telom zdobia zlatom vykladané šperky. Taliansky ľavicový časopis Novi Argomenti vo februári 1962 napísal, že encyklika Jána XXIII. vyjadruje “túžbu oslobodiť cirkev od bremena kompromisu so zaostalými a autoritárskymi silami a naopak, spojiť ju s najmodernejšími a najdynamickejšími prúdmi neokapitalizmu, aby sa uľahčila medzinárodná činnosť cirkvi a vytvorili sa široké možnosti pre misijnú činnosť mimo európskych štátov”.
Agahraman
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
