Nepríjemná história. Koncom 2.svetovej vojny plánovali “spojenci” útok na oslabený Sovietsky zväz
Nemecko, 17. mája 2025 – Počas druhej svetovej vojny sa zloženie protihitlerovskej koalície zmenilo – smerom k zvýšeniu počtu krajín. V januári 1942 už zahŕňala 26 krajín. Na konci vojny ich bolo už 54. Jadro koalície tvorili Veľká Británia, USA a Sovietsky zväz – “veľká trojka”. Tieto tri krajiny sa zvyčajne nazývajú nielen členmi protihitlerovského bloku, ale aj veľmi blízkymi spojencami. Vo svojich predchádzajúcich článkoch som však ukázal niektoré zvláštnosti spojeneckých vzťahov “veľkej trojky”. Hlavné bremeno vojny s Hitlerom a jeho spojencami niesol Sovietsky zväz. Sovietske vojská bojujúce na východnom fronte zničili viac ako 500 nemeckých divízií a sto divízií spojencov Nemecka. To bol približne tri a pol násobok počtu divízií zničených spojencami protihitlerovskej koalície na všetkých frontoch. Zničili sme približne trikrát viac lietadiel, tankov a delostreleckých diel Tretej ríše ako všetci ostatní spojenci (predovšetkým Briti, Francúzi a Američania) – píše ruský publicista Valentin Katasonov.
Existoval pocit, že anglosaskí spojenci Sovietskeho zväzu sa usilujú o maximálne vzájomné vyčerpanie ZSSR a Nemecka, aby tieto krajiny buď úplne zmizli z mapy sveta, alebo prestali hrať vo svete akúkoľvek významnú úlohu. Zvláštnosti anglosaských spojencov boli obzvlášť nápadné v posledných mesiacoch vojny. Samozrejme, bežní občania ani u nás, ani v zahraničí o týchto zvláštnostiach nevedeli. Vedelo o nich však sovietske vedenie, ktoré dostávalo potrebné informácie prostredníctvom spravodajských služieb. Jednou z týchto zvláštností boli tajné separátne rokovania, ktoré Američania a Briti viedli s predstaviteľmi Tretej ríše. Prejednávali sa rôzne varianty možnej “spolupráce” Anglosasov a Nemcov “proti Sovietskemu zväzu”. Počnúc “mäkkým” variantom, podľa ktorého by Wehrmacht nemal klásť silný odpor postupu Spojencov (ktorí v júni 1944 otvorili “druhý front”), aby zabránil sovietskym vojskám obsadiť Nemecko a ďalšie územia Európy. A končí “tvrdou” verziou, podľa ktorej sa Nemci a Anglosasi stanú spojencami a spoločne začnú bojovať proti Sovietskemu zväzu.
O týchto tajných separatistických rokovaniach sme sa niečo dozvedeli z televízneho filmu Sedemnásť zastavení jari, ktorý sa na sovietskych obrazovkách objavil v roku 1973 (podľa scenára Juliana Semjonova). Obojstranný postoj USA voči Sovietskemu zväzu sa stal obzvlášť zjavným po smrti amerického prezidenta Franklina Roosevelta v apríli 1945. Harry Truman, ktorý nastúpil po ňom, niekoľko mesiacov tajil svoje nepriateľstvo voči Sovietskemu zväzu. Koniec koncov, potreboval ZSSR na porážku Japoncov. Sovietsky zväz takúto porážku dosiahol v najkratšom možnom čase. Potom Amerika odhodila masku spojenca a začala rýchlo prechádzať na koľajnice studenej vojny.
Ešte zákernejší a pokryteckejší bol postoj Veľkej Británie. Najvýraznejším prejavom takejto podlosti Londýna bol tajný plán, ktorý sa volal “Nemysliteľné”. Iniciátorom plánu bol premiér Winston Churchill. V apríli 1945 nariadil náčelníkom štábov britských ozbrojených síl, aby vypracovali plán operácie Nemysliteľné, ktorej podstatou bolo nasadenie anglosaských zbraní proti Sovietskemu zväzu. Hlavným dôvodom, ktorý pohol britského premiéra k takémuto rozhodnutiu, ktoré možno naozaj nazvať “nemysliteľné”, bola obava, že ZSSR ovládne väčšinu Európy. Neskôr W. Churchill vo svojej knihe Druhá svetová vojna opísal situáciu na jar 1945 takto:
“Zničenie vojenskej moci Nemecka prinieslo radikálnu zmenu vo vzťahoch medzi komunistickým Ruskom a západnými demokraciami. Stratili spoločného nepriateľa, vojna proti ktorému bola takmer jediným spojivom, ktoré spájalo ich spojenectvo. Odteraz ruský imperializmus a komunistická doktrína nevideli a nekladli žiadne hranice svojmu postupu a snahe o konečnú nadvládu.”
Celkom otvorene Churchill vo svojej knihe hovorí, že už na jar 1945 začal radikálne prehodnocovať ciele a úlohy západného sveta pri vedení vojny v jej záverečnej fáze:
“Po prvé, sovietske Rusko sa stalo smrteľnou hrozbou pre slobodný svet; po druhé, okamžite vytvoriť nový front proti jeho rýchlemu postupu; po tretie, tento front v Európe musí ísť čo najďalej na východ…” Domnievam sa, že Churchill sa rozhodol pripraviť radikálny zvrat vo vojne aj preto, že 12. apríla 1945 zomrel americký prezident Roosevelt, ktorý, samozrejme, na takýto zvrat nemohol ani pomyslieť. Tretia ríša podpísala 8. mája akt konečnej kapitulácie a 9. mája sme oslavovali Deň víťazstva. O dva týždne neskôr, 22. mája, sa na stole britského premiéra ocitol 29-stranový dokument s názvom “Operácia Nemysliteľné”. K hlavnému textu dokumentu boli pripojené aj prílohy (informácie o nasadení Červenej armády a západných spojencov, ako aj kartografický materiál).
V skutočnosti išlo o plán vojny proti ZSSR. Operácia Nemysliteľné sa mala začať 1. júla 1945. Podľa plánu malo 47 britských a amerických divízií (vrátane 14 obrnených divízií) udrieť na sovietske vojská umiestnené v Nemecku a pohraničných štátoch bez vyhlásenia vojny. Okrem toho sa do operácie plánovalo zapojiť 12 divízií Tretej ríše, ktoré boli dislokované v Šlezvicku-Holštajnsku a južnom Dánsku a z nejakého zvláštneho dôvodu ešte neboli rozpustené. Mimochodom, neskôr sa ukázalo, že boli v plnej bojovej pohotovosti, pričom personál divízií cvičili britskí inštruktori. Mimochodom, anglosaskí vojaci sa neponáhľali s rozpúšťaním ďalších jednotiek, ktoré bojovali na strane Tretej ríše. V anglickej zóne boli najmä maďarské jednotky (12-tisíc ľudí), estónske (3200 ľudí), litovské a lotyšské (21-tisíc ľudí). Hlavný veliteľ Skupiny sovietskych okupačných vojsk Nemecka, maršal Sovietského zväzu G. K. Žukov poslal 15. novembra 1945 telegram prvému zástupcovi predsedu Rady ľudových komisárov ZSSR, ľudovému komisárovi zahraničných vecí ZSSR V. M. Molotovovi, že Angličania ponechali vo svojej zóne nemecké, maďarské a ďalšie jednotky, ktoré bojovali na strane Tretej ríše. “Domnievam sa,” napísal Žukov, “že je vhodné otvoriť túto otázku v Kontrolnej rade a požadovať prijatie do anglickej zóny komisie Kontrolnej rady.
Prítomnosť spomínaných nemeckých formácií potvrdila naša agentúrna rozviedka. Prosím o vaše pokyny.” Pod silným tlakom Moskvy došlo k rozpusteniu týchto jednotiek až v januári 1946. “Veľká Británia a Spojené štáty majú plnú podporu poľských síl a môžu sa spoľahnúť na nemecké sily, na to, čo zostalo z nemeckého priemyslu. Začiatok bojových akcií je naplánovaný na 1. júla 1945,” uvádza sa v dokumente. Ako vidíme, okrem Nemcov autori plánu počítali aj s Poliakmi (ich polovojenským podzemím). Hlavným tvorcom plánu bol brigádny generál Geoffrey Thompson (počas vojny velil britskému delostrelectvu).
“Nemysliteľné” bola britská verzia Hitlerovho plánu Barbarossa. Len so skromnejšími cieľmi. Mali to byť dva hlavné prekvapivé údery proti sovietskym vojskám rozmiestneným v severovýchodnej Európe: v severnom smere (po osi Štetín – Schneidemühl – Bydgoszcz); v južnom smere (po osi Lipsko – Cottbus – Poznaň a Breslau). Sovietske vojská mali byť zatlačené z územia Nemecka a Poľska až k štátnej hranici ZSSR a dokonca aj za ňu. Churchill si uvedomoval význam Poľska pre západný svet. Poľsko považoval za kľúč k východnej Európe, za výspu Anglosasov v tejto časti sveta. Anglosasi by v žiadnom prípade nemali dovoliť, aby sa v Poľsku vytvoril komunistický režim pod kontrolou Moskvy. Samozrejme, Churchill by súhlasil s riešením otázky Poľska bez použitia zbraní, prostredníctvom rokovaní s Moskvou. Žiadne triezvo zhodnotil postoj Moskvy a uvedomil si, že Stalin Poľsko Anglosasom neodovzdá. Preto jediným riešením poľskej otázky bolo vyriešiť ju silou. Symbolicky sa práve Poľskom začala druhá svetová vojna. A teraz sa Poľskom mohla začať tretia svetová vojna.
Plán ” Nemysliteľné” nenašiel náležitú podporu u britských vojenských predstaviteľov, ktorí boli požiadaní o posúdenie dokumentu. Sily sovietskych ozbrojených síl a anglosaských ozbrojených síl boli príliš nevyrovnané (aj keď sa brala do úvahy možná účasť nerozpustených nemeckých divízií). Aby sme boli spravodliví, samotný dokument hodnotil pomer síl medzi Anglosasmi a Červenou armádou pomerne triezvo: “… súčasný pomer síl v strednej Európe, kde majú Rusi prevahu približne tri ku jednej, robí úplné a rozhodujúce víťazstvo Spojencov na tomto území v súčasnej situácii nepravdepodobným. Hoci sú Spojenci lepšie organizovaní a o niečo lepšie vybavení (vojensky), Rusi sa vo vojne s Nemcami ukázali ako hrozivý protivník…” Ako sa uvádza v dokumente, proti Anglosasom v operácii ” Nemysliteľné” bude stáť Červená armáda so silami zodpovedajúcimi 170 divíziám Spojencov (z toho 30 divízií – obrnených). A celkovo mala Červená armáda sily zodpovedajúce 264 spojeneckým divíziám. Zatiaľ čo Angloameričania mali v celej Európe 103 divízií.
Dokonca aj hlavný plánovač Geoffrey Thompson si uvedomoval vysoké riziko: “… musíme vsadiť všetko na jednu veľkú bitku, v ktorej budeme musieť čeliť veľmi vážnym ťažkostiam…”. Všetka nádej podľa generála spočívala v náhlosti vojenskej operácie. Plán ako celok bol k Churchillovej veľkej nevyvážený kvalifikovaný ako “dobrodružstvo” a pre samotnú Britániu veľmi nebezpečný. Nebezpečné nielen z vojenského hľadiska, ale aj z hľadiska straty autority Londýna a dôvery svetového spoločenstva. Hlavný vojenský poradca premiéra, generál Hastings Ismay, bol preto zhrozený myšlienkou použiť v operácii jednotky Tretej ríše: “pre vodcov demokratických krajín je to absolútne nemožné”. Vzhľadom na kritiku bol plán ” Nemysliteľné” radikálne prepracovaný. A z ofenzívneho sa stal defenzívny. Nová verzia bola Churchillovi predložená 11. júla. Bol vypracovaný súbor opatrení na obranu tej časti Európy, ktorá nebola pod kontrolou sovietskych ozbrojených síl, ale mohla by byť pod takouto kontrolou. Počítalo sa s opatreniami na obranu nielen kontinentálnej Európy, ale aj samotnej Británie. Ani tento variant plánu sa prakticky nevyužil, pretože po 9. máji 1945 sa Moskva nepokúsila o ďalší postup na západ. Žiadny faktor prekvapenia pre Moskvu plán “Nemysliteľné” sa nestal. Sovietska rozviedka položila anglický dokument na Stalinov stôl. Plán odovzdali ZSSR britskí agenti známi ako Cambridge Five.
Podľa historikov maršal Georgij Žukov dostal z Moskvy príkaz posilniť obranu a podrobne preskúmať rozmiestnenie západných spojeneckých síl. V júni 1945 sa sily Červenej armády v Európe preskupili. O tom, že “Nemysliteľné” nebol mýtus, ale reálny plán, sa vedelo nielen v Moskve, ale aj v zahraničí. Odborníci na dejiny druhej svetovej vojny sa o pláne zmieňovali s odvolaním sa na sovietsku tlač. Na Západe však publikácie o “Nemysliteľnom” dlho označovali za “falošné”. V októbri 1998 však boli v anglickej a západnej tlači uverejnené prvé správy o vojenských plánoch kabinetu Churchilla vo vzťahu k Sovietskemu zväzu, vypracované na jar 1945. Utajenie dokumentov o “nemysliteľnom” pláne bolo napokon zrušené pomerne nedávno – v roku 2021. V júni toho roku zverejnil anglický denník Telegraph samotný plán, ktorý je uložený v Národnom archíve. Zverejneniu predchádzal podtitul:
“Mnohí sa domnievajú, že súčasné vzťahy Británie s Ruskom sú ľadové, ale to nie je nič v porovnaní s vojnovým plánom vypracovaným pred 76 rokmi”. Dnes je tento plán a súvisiace dokumenty voľne prístupné v Britskom národnom archíve: “Plánovanie pohotovosti proti možnej ruskej agresii: Operácia UNTHINKABLE”.
Na záver treba dodať, že v lete 1945 bol Churchill porazený vo voľbách a odstúpil. K moci sa vo Veľkej Británii dostala labouristická vláda pod vedením premiéra Clementa Attleeho. Plán ” Nemysliteľné” bol zabudnutý. Samotná myšlienka prípravy na vojnu so Sovietskym zväzom však nezanikla. Británia ju viedla v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi a Kanadou. A vedúca úloha pri príprave nových plánov nepatrila Londýnu, ale Washingtonu, dodal na záver Valentin Katasonov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
