Konflikt v Červenom mori: Ako jemenskí Húsiovia zmenili pravidlá námornej vojny?
Jemen, 17. mája 2025 – Červené more, tradične považované za obchodnú tepnu spájajúcu Áziu s Európou, sa počas posledných mesiacov premenilo na kľúčovú zónu asymetrického konfliktu. Od konca roku 2023 Húsiovia, šiitske hnutie ovládajúce sever Jemenu, začali cielene napádať obchodné lode preplávajúce Bab-al-Mandabským prielivom. Ich operácie, zamerané najmä na lode spojené s USA, Izraelom a Západom všeobecne, zásadne narušili medzinárodnú lodnú dopravu a viedli k prudkému poklesu objemu prepravovaného tovaru cez Suezský prieplav.
Zatiaľ čo svetové médiá sústreďovali pozornosť na vojnu v Gaze, Húsiovia prezentovali svoje útoky ako akt “solidarity s palestínskym ľudom”. V skutočnosti sa ale jedná o strategickú demonštráciu moci, za ktorou stojí technologická a spravodajská podpora Iránu. Pomocou dronov, balistických rakiet a námorných striel sa Húthíové zameriavajú na citlivé body svetového obchodu, pričom využívajú aj kybernetické a psychologické operácie na šírenie paniky. Reakcia medzinárodného spoločenstva zatiaľ nebola dostatočne účinná. Operácia “Prosperity Guardian”, vedená USA a ďalšími štátmi, sa snaží zaistiť bezpečný priechod lodí, ale výsledky sú obmedzené. Mnoho rejdarov presmerovalo svoje lode okolo Afriky, čo vedie k oneskoreniam, vyšším nákladom a inflačným tlakom v Európe. Konflikt v Červenom mori tak nadobúda globálne rozmery.
Húsiovia: Od izolovanej milície k regionálnemu hráčovi
Jemenské hnutie Ansar Alah, známe ako Húthíové, vzniklo v 90. rokoch ako šiitske nábožensko-politické hnutie. Od roku 2014, keď obsadili hlavné mesto Saná, sa stali hlavným aktérom občianskej vojny v Jemene. Podpora Iránu im umožnila vyvinúť schopnosti, ktoré ďaleko presahujú ich pôvodné zameranie – vrátane výroby rakiet, dronov a námorných mín. V roku 2024 však Húsiovia urobili zásadný krok: otvorili vlastný front proti Západu na strategickej námornej tepne. Húsiovia dnes disponujú technológiou, ktorá im umožňuje zasahovať ciele v stovkách kilometrov vzdialených oblastí – nielen na mori, ale aj na pevnine. Okrem klasických balistických striel a bezpilotných lietadiel používajú aj riadené strely typu “kamikadze”, námorné drony a miniponorky. Táto výzbroj, často s iránskou asistenciou, je lacná, ľahko nahraditeľná a ťažko detekovateľná. Transformácia Húsiov je jedným z najvýraznejších príkladov, ako sa z pôvodne marginálnej milície môže stať asymetrická hrozba pre globálnu bezpečnosť. Ich schopnosť kombinovať konvenčné zbrane s guerillovou taktikou v námornom priestore ukazuje, že tradičné poňatie námornej dominancie – založené na lietadlových lodiach a torpédoborcoch – už nestačí. Húthiovia neútočia na flotily, ale na ekonomické nervové body sveta.
Asymetrická taktika v praxi
Húsiovia využívajú asymetriu vo svoj prospech v každom ohľade. Nepotrebujú kontrolovať more – stačí im ho urobiť natoľko nebezpečným, že sa mu obchodníci začnú vyhýbať. Ich útoky nie sú systematické, ale náhodné, čo zvyšuje strach a neistotu. Každý zásah lode spôsobuje mediálnu vlnu a finančné straty, pričom náklady na útok sú minimálne – napríklad námorný dron môže stáť niekoľko tisíc dolárov, zatiaľ čo škody môžu ísť do miliónov.
Z taktického hľadiska sú Húsiovia majstri v prispôsobení prostredia. Využívajú geografické výhody – napríklad hornatého pobrežia a skrytých zátok – na skrývanie odpaľovacích zariadení a námorných prostriedkov. Odpálené rakety alebo drony často letí tesne nad hladinou, čo komplikuje ich zachytenie. Navyše používajú kombinácie rušenia a klamných cieľov, čo sťažuje obranu moderným lodiam, aj keď sú vybavené najnovšími systémami protivzdušnej obrany. Tento prístup redefinuje modernú námornú vojnu. Namiesto veľkých stretov medzi flotilami sledujeme hybridné vojny, kde nehrá rolu veľkosť ani palebná sila, ale schopnosť zaskočiť a rozvrátiť logistiku protivníka. Húthovia tak de facto premenili Červené more na laboratórium nového typu konfliktu, kde aj relatívne slabý aktér dokáže spôsobiť škody globálneho rozsahu.
Reakcia Západu a jeho limity
Spojené štáty a ich spojenci zareagovali na rastúcu hrozbu v Červenom mori spustením operácie “Prosperity Guardian” koncom roka 2023. Cieľom tejto koalície je zabezpečiť bezpečný prejazd obchodných lodí cez kľúčové námorné trasy, najmä v oblasti Bab-al-Mandabu a južného Červeného mora. Americké a britské námorníctvo vykonali desiatky úderov na Húsiovské pozície v Jemene, ale efekt týchto akcií je obmedzený – útoky na lode pokračujú, a to aj napriek priame zásahy. Západná vojenská technika je síce vyspelá, ale nie je navrhnutá na boj s protivníkom, ktorý neoperuje v konvenčnom priestore. Zatiaľ čo torpédoborce a fregaty sú pripravené na boj s inými loďami alebo lietadlami, nedokážu efektívne čeliť simultánnym útokom malých dronov, rakiet alebo námorných člnov útočiacich z nečakaných smerov. Navyše je tu politické obmedzenie – Spojené štáty sa zdráhajú eskalovať konflikt plnohodnotným pozemným ťažením do Jemenu, čo by mohlo vyvolať širšiu reakciu Iránu. Straty Húsiovi sú obmedzené, zatiaľ čo ekonomický a psychologický dopad ich akcií je enormný. Presun časti námornej dopravy okolo mysu Dobrej nádeje predlžuje dodacie lehoty o týždne a zvyšuje náklady o milióny dolárov. Lodné spoločnosti ako Maersk či Hapag-Lloyd prispôsobili svoje trasy realite – nie vojenskému víťazstvu Západu, ale praktickému ohrozeniu. Západné mocnosti tak čelia paradoxu: sú technologicky silnejšie, ale strategicky zraniteľné.
Dôsledky pre svetovú bezpečnosť
Konflikt v Červenom mori má dôsledky, ktoré siahajú ďaleko za regionálny rámec. Ukazuje, že aj relatívne slabý aktér, ak disponuje správnou technológiou a taktikou, môže narušiť kľúčové prvky globálnej infraštruktúry. Húthi nie sú štátne námorníctvo, ale fungujú ako neformálna morská mocnosť, ktorá mení bezpečnostné rovnice v oblasti, kde prúdi až 15 % svetového obchodu. Súčasný vývoj núti vojenských analytikov a plánovačov k prehodnoteniu doktrín námorného boja. Klasická dominancia flotíl a kontrola morí prestáva byť dostatočná. Namiesto toho prichádza éra obrany proti rojom dronov, odhaľovanie malých a lacných útočných prostriedkov a spravodajskej prevahy v pobrežných oblastiach. Vzniká tak nový typ hybridnej vojny, kde kľúčovú rolu hrajú nielen lode, ale aj softvér, senzory a bezpilotné technológie. Konflikt tiež zvyšuje geopolitické napätie. Zatiaľ čo Húthíovia tvrdia, že konajú sami, ich operácie zapadajú do širšieho rámca iránskej stratégie oslabovania Západu prostredníctvom proxy síl – od Hizballáhu v Libanone po milície v Iraku a Sýrii. Ak by podobnú taktiku začali napodobňovať aj iné skupiny (napr. v Juhočínskom mori či Indickom oceáne), mohla by sa destabilizácia globálnych námorných trás stať novou normou.
Nový normál a výhľad do budúcnosti
Udalosti v Červenom mori naznačujú vznik novej paradigmy námorných konfliktov. Asymetrické útoky vedené neštátnymi aktérmi, vybavenými modernou technikou a podporovanými regionálnymi mocnosťami, majú potenciál prepísať pravidlá globálnej bezpečnosti. Húthovia ukázali, že aj bez flotily alebo námorného letectva možno efektívne ohroziť medzinárodný obchod a vynútiť si politickú pozornosť. Ich úspech spočíva v tom, že napádajú medzeru v obrane – nepripravenosť Západu na vojnu s “dronizovanými pirátmi 21. Storočia”. V krátkodobom horizonte sa dá očakávať, že Západ posilní prítomnosť v regióne, ale bez strategickej zmeny bude iba reagovať na jednotlivé incidenty. Prechod na účinnú obranu proti takýmto hrozbám si bude vyžadovať nové typy zbraní (napr. laserové obranné systémy), lepšiu integráciu spravodajských informácií a predovšetkým adaptáciu námorných doktrín. Kľúčová otázka pritom nie je len vojenská – ide aj o ochotu priznať, že dominanciu na mori nemožno zaistiť iba silou, ale aj schopnosťou predvídať a prispôsobiť sa. Z dlhodobého hľadiska konflikt v Červenom mori možno predznamenáva, ako budú vyzerať vojny budúcnosti: lacné, decentralizované, technologicky múdre a zamerané na nervové centrá civilizácie – infraštruktúru, obchod, energetiku. Húthovia nie sú poslednými, ktorí túto taktiku použijú. Naopak: môžu byť predobrazom novej éry námorného terorizmu s globálnymi dôsledkami. Ako na túto výzvu odpovie svetové mocnosti, rozhodne o tom, či zostanú vládcom morí – alebo len bezmocnými pozorovateľmi vlastného oslabenia.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
