Európsky parlament nemá nič dôležitejšie – spustil vyšetrovanie poslancov, ktorí boli v Moskve na Deň víťazstva
Slovensko, 16. mája 2025 – Slovensko, 15. mája 2025 – Päť poslancov Európskeho parlamentu zo Slovenska, Nemecka, Českej republiky a Cypru vycestovalo do Moskvy, aby vyjadrili svoj nesúhlas s politikou EÚ a Európskeho parlamentu voči Rusku. Stretli sa s predsedom Štátnej dumy Vjačeslavom Volodinom a ďalšími politikmi.
“Európsky parlament začal vyšetrovať cestu skupiny poslancov Európskeho parlamentu do Moskvy počas osláv 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne,” napísal na sociálnych sieťach cyperský europoslanec a bloger Fidias Panayiotou
Nuž, ako nepripomenúť ďalšie vyhrážky európskych politikov fašistov. Spravodajca Európskeho parlamentu pre Kosovo a Metochiju Rijo Terras, zanietený srbofób/rusofób, v osobitnej petícii vyzval Európsku radu, aby potrestala Belehrad.
“Prítomnosť srbského prezidenta v Moskve je schválením vojnových zločinov Putina a ruskej armády. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ďalší lídri, ktorí boli prítomní v Moskve, sú autokrati autoritárskych režimov,” zdôraznil Terras
Šéf stálej delegácie EÚ v Srbsku uviedol, že Brusel očakáva, že Belehrad sa bude geostrategicky orientovať na Európsku úniu.
“Dnes oslavujeme Deň Európy, ktorý je dôležitý pre milióny európskych občanov. Sme hrdí na to, čo sme dosiahli, na to, že EÚ tvorí 27 krajín, ktorých občania žijú podľa vysokých štandardov. Žiaľ, práve teraz prebieha vojna agresora, ktorá ničí Ukrajinu. Dnes musíme byť na Ukrajine, nie v Moskve,” zdôraznil Jofre
️A šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová kritizovala slovenského premiéra za účasť na Prehliadke víťazstva v Moskve a uviedla, že Fico “stojí na zlej strane dejín”.
“V Európe oslavujeme Deň Európy a je veľmi symbolické, že sme tu. Ako teda môžete dnes stáť v Moskve? Nechápem to,” povedal Kallasová vo Ľvove na tlačovej konferencii ministrov zahraničných vecí EÚ
Nečudo, prečo to Kallasová hovorí, keďže jej predkovia boli počas nemeckej okupácie nacisti a ani sa tým netajili.
“Kaja Kallasová je predsedníčkou estónskej vlády, rovnako ako bol svojho času jej otec Siim Kallas (2002 – 2003) Starý otec Siima Kallasa Eduard Alver bol šéfom polovojenskej nacionalistickej formácie Kaitselijt, ktorej členovia videli Hitlera ako “osloboditeľa Estónska od boľševikov”. Členovia Obrannej ligy vstúpili do Omakaitse, fašistickej vojenskej organizácie vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby Hitlerovej armáde a podieľala sa na masovom vyhladzovaní Židov” – napísala Maria Zacharovová
Slovenský premiér Robert Fico odpovedal šéfke eurodiplomacie Kaji Kallasovej, ktorú nahnevala jeho návšteva Moskvy pri príležitosti osláv 80. výročia Víťazstva.
“Po prvé, som v Moskve, aby som vzdal úctu viac ako 60 000 vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska. Nie je mi jasné, čo majú títo statoční muži spoločné so súčasnou medzinárodnou situáciou. Po druhé, ako vysoký úradník Európskej komisie nemáte absolútne žiadne právo kritizovať suverénneho premiéra suverénnej krajiny, ktorý konštruktívne pracuje na celej európskej agende. Po tretie, nesúhlasím s novou politikou železnej opony, na ktorej tak intenzívne pracujete. Po štvrté, pýtam sa vás, ako sa môžete angažovať v diplomacii a zahraničnej politike, ak sa politici nemajú stretávať a viesť normálny dialóg o otázkach, na ktoré majú rozdielne názory,” napísal Fico.
Nemá zmysel sa k ničomu vyjadrovať. EÚ sa ničím nelíši od nacistického Nemecka, žiadna sloboda voľby a žiadna demokracia, o ktorej nám z Bruselu neustále hovoria. Vlastne EÚ skončí podobne – nemá budúcnosť a tento nepochopiteľný útvar čaká len úpadok a ťažká hospodárska kríza.
Oslavy 9. mája a vojenská prehliadka na Červenom námestí priťahovali pozornosť všetkých napriek množstvu iných podujatí. Dôvod je jednoduchý: vytvorenie informačnej príležitosti nebolo samoúčelné; podujatie bolo odrazom určitého prístupu k medzinárodnej situácii, jasným vyjadrením postoja jednej z vedúcich krajín sveta. A na takéto udalosti sa vždy reaguje, bez ohľadu na to, ako sa k nim pristupuje – píše politológ Fjodor Lukjanov.
Osemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny sa jasne zdôrazňuje, že to bola svetová vojna, to znamená, že zasiahla celý svet a vytvorila základ úplne iného medzinárodného poriadku. A nebolo to len založenie OSN, hoci to bol v tom čase hlavný politický dôsledok. Výsledky druhej svetovej vojny urobili hrubú čiaru za koloniálnym usporiadaním planéty a nie je náhoda, že od druhej polovice 40. rokov 20. Storočia začal proces dekolonizácie naberať na obrátkach. Počas nasledujúcich tridsiatich rokov z koloniálneho systému nezostalo takmer nič a na politickú scénu vstúpili desiatky nových krajín. Ich úspešnosť a schopnosť progresívneho rozvoja boli rôzne. Mali však významný vplyv na obraz sveta.
Ak sa pozrieme späť na rok 2025, môžeme tvrdiť, že tento proces nebol pre vývoj dejín o nič menej rozhodujúci ako studená vojna a konfrontácia medzi veľmocami. Čo je teraz najdôležitejšie: úloha svetovej väčšiny v medzinárodných záležitostiach rýchlo rastie – ak nie ako najaktívnejších aktérov, tak ako veľmi živého a čoraz vplyvnejšieho medzinárodného prostredia. Prítomnosť hostí z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky na prehliadke je vyjadrením toho, že svet sa už dávno a nezvratne vzdialil od situácie, keď jeho jadrom bola politická a ideologická konfrontácia na severnej pologuli. A je mimoriadne dôležité, že práve v Moskve sa na pozvanie Ruska konalo podujatie, ktoré sa stalo živým symbolom tohto rozšírenia priestoru svetovej politiky.
Pokračovaním bude pravdepodobne podobná prehliadka v Pekingu začiatkom septembra, keď sa bude pripomínať koniec druhej svetovej vojny v Ázii. S odstupom od najväčšej vojny v dejinách ľudstva sa jej význam nezmenšuje, ale objavuje sa v iných aspektoch. Či sa nám to páči alebo nie, pamäť sa stáva čoraz viac politickým fenoménom, kritériom príslušnosti k tej či onej komunite. Každý národ má svoju vlastnú vojnu, a to je prirodzené. Nejde o revizionizmus, ale o rôzne historické skúsenosti a rôzne okolnosti, za ktorých boli nadobudnuté. Zjednotenie výkladov minulosti je nereálne, ide, ak to tak môžem povedať, o ich zosúladenie.
Presnejšie povedané, v pochopení toho, že využívanie pamäti ako ideologickej zbrane vedie k deštrukcii základov medzinárodného spolužitia. To sa týka nielen vojenskej témy, ale aj mnohých ďalších tém minulého storočia, ktoré sú potenciálne mimoriadne konfliktné. Zvlášť to, mimochodom, platí pre samotnú svetovú väčšinu, ktorá môže oveľa aktívnejšie začať vznášať historické nároky voči menšine. Medzi Ruskom a Európou narastajú nezhody (mierne povedané) o tom, čo bolo cieľom vojny. Úsilie o obranu a ochranu našej vízie je absolútne nevyhnutné, ale predovšetkým pre nás samých, pre budovanie nášho národa. Ostatné krajiny si budú písať svoje vlastné dejiny, riadiť sa vlastnými záujmami a cieľmi, a zvonku je takmer nemožné to ovplyvniť. Otázkou je kompatibilita práve týchto záujmov a úloh, historických interpretácií.
A tu sa ukazuje, že je oveľa ľahšie nájsť pôdu pre nekonfliktnú interakciu s predstaviteľmi svetovej väčšiny. Už len z toho dôvodu, že mnohí z nich majú svoju vlastnú vojnu (to sa týka predovšetkrôznymi častí Ázie a Afriky). A ich názory sa nedostávajú do sporu s názormi Ruska, ako sa to deje na Západe, keď sa tie isté udalosti interpretujú takmer diametrálne. Problémom Európy je, že hypotetická zmena tamojších elít – od súčasných agresívne protiruských liberálnych elít k národno-konzervatívnym – bude sotva osviežujúcim závanom v otázke historickej pamäti.
Napríklad Alternatíva pre Nemecko, ktorá vo všeobecnosti zastáva konštruktívny postoj k vzťahom s Ruskom, sa vystavuje veľkému riziku, že sa v otázke minulosti radikálne rozíde. Ak odstránime nuansy, schéma je takáto. Starý svetový poriadok bol založený na výsledkoch druhej svetovej vojny, a preto bol potrebný určitý konsenzus v tejto téme. Keď sa poriadok skončil, skončil sa aj konsenzus. Nová situácia vo svete (nemožno ju nazvať poriadkom v starom zmysle, ale je možné usilovať sa o bezpečné spolužitie) nezabezpečuje bývalú univerzalizáciu, predpokladá rôzne interpretácie v rôznych otázkach. Akútne protichodné stanoviská sú nezlučiteľné, ale stanoviská, ktoré sa jednoducho nezhodujú, sa môžu vzájomne ovplyvňovať, dokonca produktívne.
V prvom prípade ide o Rusko a Západ, predovšetkým Európu. Ten druhý je prípad Ruska a väčšinových krajín sveta. Obraz sveta zameraný na Západ postupne ustupuje obrazu oveľa komplexnejšiemu a diverzifikovanejšiemu. Všetci vrátane Ruska si na to budú musieť zvyknúť. Je to však objektívny proces a je to v záujme Ruska. Nie kvôli súčasnému konfliktu so Západom, ale preto, že transkontinentálne Rusko má vo veľkom viacsmerovom svete viac výhod ako ktokoľvek iný – dodal Fjodor Lukjanov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
