Čínske stíhačky a rakety pôjdu na odbyt – Pakistanu pomohli vyhrať letecký súboj s Indiou
výsledok, ktorý, ak by bol pravdivý, by spochybnil predpoklady o prevahe indického letectva nad Pakistanom. Potýčky mohli tiež ukázať účinnosť čínskej stíhacej a raketovej technológie oproti jej západným a ruským náprotivkom, hoci ľudský prvok na oboch stranách očividne zohral úlohu vo výsledkoch.
Na taktickej úrovni mohol byť Pakistanský náskok v raketových a stíhacích lietadlách rozhodujúcim faktorom nad Indiou. Hlavnou z nich bola čínska raketa PL-15E mimo vizuálneho dosahu (BVR), ktorej trosky boli nájdené v indickom Pandžábe, čo znamenalo jej bojový debut.
Podľa správy Justina Bronka z Royal United Services Institute (RUSI) je čínska raketa PL-15 mimo vizuálneho dosahu (BVR) výkonovo porovnateľná s americkým AIM-120 AMRAAM a prekonáva ruský R-77.
Bronk uvádza, že PL-15 je vybavený malým aktívnym elektronicky skenovaným radarom (AESA) a dvojpulzným raketovým motorom na tuhé palivo. Odhaduje, že dolet PL-15 je 200 kilometrov, hoci článok South China Morning Post (SCMP) zo septembra 2021 uvádza, že exportná verzia (PL-15E) je obmedzená na 145 kilometrov. Douglas Barrie z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) ďalej v článku zo septembra 2022 poznamenáva, že pohon na tuhé palivo PL-15 dosahuje vyššiu rýchlosť vyhorenia ako raketa Meteor použitá na palube indických Rafale. Uznáva však, že udržiavač náporu Meteoru poskytuje trvalý ťah počas celého letu, čím zvyšuje vytrvalosť v polovici kurzu. Schopnosti jeho odpaľovacej platformy zvyšujú výhodu rakety.
Pokiaľ ide o schopnosti stíhačky J-10C čínskej výroby, Bronk poznamenáva, že variant má aktívne elektronicky skenovaný radar (AESA), moderný infračervený systém vyhľadávania a sledovania (IRST), elektronické podporné opatrenia (ESM), radarový varovný prijímač (RWR), súpravu varovania pred priblížením rakety (MAWS) a dátové spojenia, čo mu dáva väčšiu šancu konkurovať moderným protivníkom, pokiaľ ide o situačné povedomie. Bronk hovorí, že J-10C môže konkurovať leteckej opozícii inej ako piatej generácie, pričom predstavuje menší radarový, vizuálny a infračervený (IR) podpis ako ruské varianty Su-27, pričom je konkurencieschopný so západnými jednomotorovými stíhačkami, ako sú F-16 a Gripen. Poznamenáva, že s radarom AESA, raketami PL-15 dlhého doletu, moderným kokpitom a displejom namontovaným na prilbe sa J-10C a budúce varianty môžu stať hlavnou hrozbou pre západné štáty v roku 2020.
Zatiaľ čo J-10C stúpa dopredu v schopnostiach, jeho západní rivali môžu vykazovať známky veku. Správa Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI) z januára 2025 identifikuje nedostatok radarového stealth a špecializované potlačenie spôsobilostí nepriateľskej protivzdušnej obrany (SEAD) ako významné nedostatky. Cituje vyšších dôstojníkov francúzskeho letectva, ktorí opisujú bojové misie proti stíhačkám stealth počas spoločných cvičení ako “veľmi ťažké vyhrať” so súčasnou sadou senzorov Rafale. Správa varuje, že zatiaľ čo Rafale zostáva životaschopný v krátkodobom až strednodobom horizonte, jeho obmedzenia by ho mohli odsunúť na podpornú úlohu v koaličných operáciách s vysokou intenzitou, ktorým dominujú lietadlá piatej generácie.
Ďalej Rajorshi Roy v článku z apríla 2023 v recenzovanom časopise MGIMO Review of International Relations uvádza, že indická flotila Su-30 MKI má v čase písania tohto článku nízke hodnotenie pripravenosti len 60 %, čiastočne kvôli problémom s dostupnosťou ruských náhradných dielov pre tento typ lietadla. Na operačnej úrovni mohla pakistanská flotila lietadiel včasného varovania a riadenia (AEW&C) zohrávať rozhodujúcu úlohu pri zostrelení indických stíhačiek. Podľa Sebastiena Roblina v článku z roku 1945 z tohto mesiaca sú pakistanské lietadlá včasného varovania a riadenia Saab 2000 vybavené modelom Erieye schopné detekovať a sledovať nepriateľské lietadlá na vzdialenosť až 450 kilometrov, vrátane tých, ktoré letia v malých výškach, aby sa vyhli radaru.
Roblin poznamenáva, že tieto platformy sa môžu koordinovať so spriatelenými stíhačkami pracujúcimi s vypnutými radarmi, čím sa zvyšuje stealth a schopnosť prežitia. Dodáva, že čínska raketa PL-15, údajne použitá Pakistanom v nedávnych potýčkach, je navrhnutá tak, aby prijímala navádzanie v polovici kurzu prostredníctvom dátového spojenia z platforiem AEW&C, ako je Saab 2000, čo jej umožňuje zamerať ciele bez toho, aby ich odpaľovacia stíhačka musela osvetľovať. Roblin vysvetľuje, že toto sieťové priblíženie odmieta včasné varovanie cieľového lietadla, kým raketa neaktivuje svoj palubný vyhľadávač AESA na navádzanie terminálu.
Na rozdiel od Pakistanu Swaim Singh v článku Centra pre štúdium vzdušnej sily (CAPS) z augusta 2022 uvádza, že India zaostáva v schopnosti AEW&C monitorovať svoj rozsiahly vzdušný priestor, pričom má len tri jednotky A-50EI a rovnaký počet domácich lietadiel Netra Mk 1. Tieto operačné nedostatky sa premietajú aj do širšieho strategického obrazu, kde by letecké víťazstvá Pakistanu nad Indiou mohli byť doteraz najsilnejšou predajnou ponukou Číny pre jej stíhačky.
Zatiaľ čo Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uvádza, že Čína sa snaží predávať svoje stíhačky do iných krajín, pričom jej zákazníci sú obmedzení na štáty ako Pakistan, Bangladéš, Zambia, Sudán a Severná Kórea. Výkon Pakistanu v nedávnych potýčkach s Indiou by však mohol zvýšiť predaj čínskych stíhačiek na Blízkom východe, pričom krajiny ako Egypt, Irán a Saudská Arábia sú potenciálnymi kupcami, poznamenáva Paul Iddon v článku pre Forbes.
Takýto predaj by mohol umožniť čínskemu tlaku na “stíhaciu diplomaciu”, pričom rozsiahle technické požiadavky, požiadavky na údržbu a výcvik stíhacích lietadiel podporujú hlbšie strategické väzby medzi Čínou a jej klientmi a zároveň pôsobia ako páka vplyvu pre Peking. India a Pakistan sa možno poučili zo strategických ponaučení z náletov v Balakote v roku 2019 a viedli ich reakcie v ich poslednom strete o Kašmír.
Muhammad Faisal a Huma Rehman vo februári 2024 v článku pre South Asian Voices (SAV) uvádzajú, že hranica akceptácie rizika v Pakistane sa po náletoch v Balakote zvýšila, čím sa použitie vojenskej sily stáva prijateľnou reakciou. Faisal a Rehman dodávajú, že nereagovať na porušovanie územnej suverenity nie je pre pakistanskú vládu a armádu možnosťou a že jasná diplomatická komunikácia počas konvenčnej, nejadrovej krízy a po podobných odvetných úderoch je kľúčom k deeskalácii. Z pohľadu Indie Deependra Hooda vo februári 2022 v článku Stimson Center uvádza, že nálety v Balakote rozptýlili predstavu, že použitie vzdušných síl je eskalačné, pričom poznamenal, že útoky boli jasnou ukážkou priestoru v rámci subkonvenčnej hranice konfliktu, v ktorom India môže použiť vzdušné sily na zacielenie, ale mať kontrolu nad eskaláciou. V súlade s týmito poznatkami by posledné indicko-pakistanské zrážky o Kašmír mohli byť evolúciou dynamiky, ktorá sa vytvorila počas vojny v Kargile v roku 1999 a zdokonalila počas náletov v Balakote, pričom obe strany s jadrovými zbraňami nájdu priestor pre nejadrovú eskaláciu bez toho, aby sa museli uchádzať o jadrovú odpoveď ktorejkoľvek z nich. Nedávny úspech Pakistanu proti indickým stíhačkám a najmenej jednému dronu možno nielen zmenil rovnováhu vzdušných síl v južnej Ázii, ale tiež znamenal príchod Číny ako skutočnej globálnej sily v leteckej vojne a predaji stíhačiek.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
