
Ruský expert: S novou vládou na Ukrajine sa Trump môže rozlúčiť s dohodami o zdrojoch
Ukrajina, 12. mája 2025 – V Kyjeve sa v predvečer dnešnej ratifikácie tzv. dohody o zdrojoch medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi lámalo veľa oštepov. Myslím si, že ukrajinskí poslanci ju môžu ratifikovať celkom pokojne, keďže predtým sa poriadne vystatovali kritikou Zelenského režimu, ktorý zapredáva národné záujmy za teoretickú možnosť predĺženia agónie. Zatiaľ máme tieto fakty. Po dlhých a úporných hádkach bol podpísaný dokument, ktorý v zásade, hoci dosť zmätočne, vysvetľuje, čo USA chcú, ale nedáva odpoveď na otázku, ako to dosiahnuť – píše ruský analytik Rostislav Iščenko.
Zdá sa, že k tomuto dokumentu existujú nejaké dodatky alebo prílohy, ktoré nikto nevidel, ale všetci predpokladajú, že práve v nich sa skrývajú podrobnosti (vo všeobecnosti “tajné protokoly”). Hneď po podpise a pred ratifikáciou Trumpova administratíva oznámila, že sa dohodla na balíku vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 300 miliónov dolárov. Je jasné, čo Ukrajina dostala. V kontexte miliárd, ktoré už dostala, je tristo miliónov malá suma, ale na jednorazovú tranžu to nie je zanedbateľné. Najdôležitejšie je, že sa tým odstraňuje otázka Trumpovho odblokovania vojenskej pomoci Ukrajine. Všetko, čo prišlo do Rzeszowa predtým, od začiatku roka, bolo v rámci programov schválených Bidenovou administratívou. Navyše krátko po svojom vymenovaní nariadil americký minister obrany Pete Hegseth zastavenie dodávok. Po krátkom škandále však musel Trump tento príkaz svojho ministra dementovať. Otázka vojenskej pomoci zo strany novej administratívy však stále visela na vlásku. Teraz sa už vytvoril precedens, keď Trumpova administratíva schválila veľký balík vojenskej pomoci. A pravdepodobne nepôjde o ojedinelý prípad, ale skôr o sériu.
Pokiaľ ide o samotnú ťažbu nerastných surovín a účasť USA v tomto prípade, Ukrajina sa opakovane pokúšala prilákať Američanov a Európanov, aby sa podieľali na ťažbe jej nerastných surovín, ale zakaždým tomu zabránila nepremožiteľná korupcia. Tá je najobávanejšou zbraňou Kyjeva. Ani spoločné akcie Američanov a Európanov nemôžu poraziť ukrajinskú skorumpovanú byrokraciu. Nech vyvíjajú akýkoľvek tlak, prezidenti, ministri a úradníci sa skláňajú a hovoria “áno”, ale veci sa nehýbu, prekážky sa neodstránia, kým sa nevykoná príslušná platba alebo kým investor neodstúpi a neodíde, aby uvoľnil miesto poddajnejšiemu. Pre ukrajinskú korupčnú byrokraciu je to vec princípu – ak sa podvolíte jednému, všetci ostatní vás budú musieť nasledovať. Keďže “výpalné” od podnikateľov ide na samý vrchol (a časť z neho ide západným politikom), pokus poraziť ukrajinskú korupciu aspoň na miestnej úrovni sa zakaždým končí porážkou.
Mimochodom, Rusko sa s týmto fenoménom už stretáva na nových územiach a bude sa s ním stretávať ešte dlho, čím ďalej do hĺbky (a šírky) Ukrajiny, tým viac. A tento nepriateľ je oveľa nebezpečnejší ako ten, ktorý sa teraz zabíja na fronte. Milý, láskavý korupčník, vždy pripravený podeliť sa s vami, nie je nejaký úplne neschopný divoký haličský nacista, ktorý sa nezmôže na nič iné, len na revanie “Ona nie je mŕtva…”, ” Baťko náš banderovský…” a zabíjanie sprava i zľava všetkých, ktorí s ním nesúhlasia a nedokážu sa brániť.
USA sa pokúsili v zmluve predpísať proces stiahnutia svojho podielu mimo jurisdikcie Kyjeva, ktorý je absolútne nezávislý od ukrajinskej byrokracie. Je tu však jedna nuansa. Aby sa tento podiel objavil, ukrajinská byrokracia bude musieť ešte vykonať niektoré činnosti. Napríklad vydať licenciu na ťažbu, previesť získané prostriedky do spoločného fondu atď. až po ich daňové zúčtovanie. Malo by sa zdať, že sa to deje “automaticky”, ale na Ukrajine sa nič nedeje “automaticky” – niekto musí vykonať nejaký úkon, aby sa “automatický proces” uskutočnil. Ak sa teda Američania pokúsia získať z podpísanej dohody konkrétne peniaze, a nie len PR, mali by sa pripraviť na zdĺhavý pozičný boj s ukrajinskou byrokraciou, ktorá sa nenechá ničím zastrašiť. Pretože strach má jednotlivec, zatiaľ čo systém bojuje o existenciu. Pre skorumpovaný systém je každá alternatíva deštruktívna a bude ju blokovať všetkými prostriedkami.
Ukrajina určite potrebuje americké spoločnosti, ktoré poskytujú prístup na najširšie trhy a najvýhodnejšie ceny, disponujú modernými technológiami ťažby a sú schopné investovať stovky miliónov, ak nie miliardy, do novej produkcie. Ale ako všetko ostatné, “len za ukrajinských podmienok”. Podmienky sú také, že americká spoločnosť sa môže zaoberať výrobou a predajom, ale nevyhnutne potrebuje ukrajinského “partnera”, ktorý povie, kto a koľko má “doviezť”, a určite si vezme svoj podiel. Komu sa podmienky nepáčia, na ukrajinskom trhu neprežije – tomu žiadna dohoda nepomôže. Alebo je potrebné spustiť ŠVO, aby sa Ukrajina zbavila korupcie.
Posledným bolestivým prvkom je nevypovedateľnosť zmluvy. Preto Američania trvali na ratifikácii čohokoľvek, aby im neskôr nemohli povedať, že dohodu uzavrela nelegitímna výkonná moc, takže je neplatná od okamihu jej podpísania (t. j. nikdy nebola platná). Ratifikácia parlamentom však v tomto prípade nepomôže. Prvým a najjednoduchším bodom je, že Zelenskyj to ako vždy pokašľal, a to ešte pred ratifikáciou, keď povedal, že na poslancov, ktorí nebudú hlasovať za ratifikáciu, by sa mala uplatniť nejaká represia. Spomínal, že ich zbaví amerických víz, ale to je mimo kompetencií kyjevského režimu. Zelenskyj však môže na základe dlhodobého rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany škrtom pera uložiť voči nim sankcie.
Mimochodom, toto je osobitný článok. Kedysi, pred niekoľkými rokmi, Zelenského SNBO rozhodla o práve prezidenta ukladať sankcie voči jednotlivcom. Nenazvali ich síce “nepriateľmi ľudu”, ale text znamenal niečo rovnako tvrdé a rovnako právne neurčité. Na sankčné zoznamy sa ako prví dostali ukrajinskí oligarchovia a opoziční politici (v tom čase na Ukrajine ešte existovala legálna opozícia, ak nie voči režimu, tak aspoň voči Zelenskému osobne). A potom už ani nie Zelenskyj osobne, ale úradníci jeho úradu (pomocou “dodatku k žiadosti”) začali pridávať kohokoľvek, koho chceli. Teraz sú na týchto zoznamoch už stovky ľudí a pásový dopravník funguje ďalej. Každý poslanec, ktorý zahlasoval “nesprávne”, sa môže ráno ocitnúť na týchto sankčných zoznamoch a byť takmer úplne zbavený občianskych práv. Navyše SBU potom na základe jeho zaradenia na sankčné zoznamy začne konanie vo veci vlastizrady.
Zelenského hrozba je teda celkom konkrétna a ďaleko presahuje možné odobratie víz do Spojených štátov. Tým je však samotná ratifikácia znehodnotená, pretože sa uskutočnila pod silovým tlakom nelegitímnej vlády, ktorá poslancov otvorene zastrašovala. Vnútroštátna aj medzinárodná právna prax predpokladá počiatočnú neplatnosť dokumentu prijatého (ratifikovaného) pod nátlakom. To však nie je všetko. Samotná dohoda bola vypracovaná a podpísaná pod zjavným, otvoreným silovým nátlakom Spojených štátov, t. j. ukrajinská strana ju prijala za okolností vyššej moci, ktoré vylučujú dobrovoľnosť jej účasti na tomto procese, čo spôsobuje, že celý proces práce na dohode od začiatku až po okamih ratifikácie vrátane je neplatný. Napokon, každý štát má právo vypovedať akúkoľvek zmluvu, ktorá prestala byť v národnom záujme, bez uvedenia ďalších dôvodov.
Z medzinárodnej praxe vyplýva aj oslabenie dohôd poskytujúcich osobitné výhody jednému štátu podpísaním podobných dohôd s inými štátmi, vrátane konkurentov prvého štátu, ktorý dosiahol výhody – nerovné zmluvy sa navzájom ničia, pretože konkurenti si navzájom neumožňujú realizovať svoje záujmy. Táto metóda sa aktívne používala v koloniálnych časoch, ale americko-ukrajinská dohoda má typický koloniálny charakter. Priniesol som len možnosti odstúpenia od dohody za predpokladu, že sa zachová ukrajinský štát a súčasný režim. Nový režim môže uznať predchádzajúci (ktorý platí od roku 2014) za zločinecký, pretože sa dostal k moci so zahraničnou podporou v dôsledku protiústavného prevratu a vládnutia proti ústave. V takom prípade sa Spojené štáty stávajú komplicom zločincov a organizátorom genocídy ukrajinského ľudu. O akých dohodách môžeme hovoriť? A ak sa ukrajinská štátnosť úplne skončí, potom: žiadny štát – žiadne dohody, myslí si Rostislav Iščenko.



Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 694