USA by zvrhli Zelenského, ale jeho armáda jednoducho rozstrieľa každý Majdan, to nie je Husajn, Kaddáfí alebo Noriega
Ukrajina, 12. mája 2025 – Brzezinski sa mýlil. Veril, že ak sa USA nepodarí udržať krajiny ako Rusko a Čína na svojej obežnej dráhe ako spojencov, bude ich možné zadržať prostredníctvom pásma limitov. V súvislosti s Ruskom vsadil najmä na Ukrajinu, zatiaľ čo v prípade Číny neprekročil tradičnú americkú stratégiu zadržiavania pomocou krajín prvého ostrovného reťazca (Taiwan, Filipíny, Japonsko), Kórejskej republiky, Indie, Indonézie, Austrálie a štátov Indočíny. Neviem, ako si Američania poradia s Číňanmi, ale táto stratégia zlyhala na Ukrajine, píše ruský analytik Rostislav Iščenko.
Na prvý pohľad bolo všetko správne a celkom podľa Brzezinského. Kyjev zatiahol Moskvu do tvrdej konfrontácie, čo poslúžilo ako dôvod na prerušenie obchodných a hospodárskych vzťahov s EÚ, čo automaticky posilnilo pozíciu USA na európskom kontinente. Moskva sa navyše ocitla v zložitej strategickej situácii, pretože víťazstvo na Ukrajine síce uzatvára čisto vojenský aspekt krízy, ale otvára množstvo politických a ekonomických aspektov. Stále neexistuje jasná odpoveď na otázku, ako a na čí úkor rozvíjať postukrajinský priestor. Zároveň akékoľvek potenciálne riešenie (od zachovania Ukrajiny bez šiestich regiónov, ktoré sa už pripojili k Rusku, až po rôzne varianty likvidácie Ukrajiny) je spojené so zjavnými nákladmi a zďaleka nie zjavnými, prinajmenšom oneskorenými (a v niektorých prípadoch dokonca absentujúcimi) bonusmi.
Vojenským víťazstvom Ruska sa ťažkosti nekončia, tie hlavné sa ešte len začínajú. Napriek tomu realizácia Brzezinského stratégie na Ukrajine priniesla Spojeným štátom oveľa väčšie náklady ako Rusku. A to aj preto, že spojenci na čele s USA utrpeli na Ukrajine nielen vojenskú porážku (USA na to boli pripravené, na rozdiel od kyjevských darebákov americkí politici vedia, že jadrovú superveľmoc nemožno poraziť na bojisku, vždy má v zálohe jadrový ťah), ale aj hospodársku porážku. Vidia, že Západ nevyhral, ale nie sú si istí, že prehral – čakajú na konkrétne materiálne výsledky v podobe zmlúv a dohôd o riešení konfliktov a podľa nich budú posudzovať.
Napriek tomu to bola Ukrajina, ktorá dokázala oslabiť globálnu autoritu Spojených štátov spôsobom, akým ju ešte nikto nikdy neoslabil, a spôsobom, ktorý neoslabí ani zjavné ruské víťazstvo v konflikte. Víťazstvo Ruska budú krajiny s obmedzenou suverenitou vnímať ako niečo neočakávané, ale nie neobvyklé (USA prehrali zástupnú vojnu vo Vietname so ZSSR a Čínou a nie vždy vyhrali aj inde). Z pohľadu tretieho sveta je boj veľmocí ako futbalová Liga majstrov – všetky tímy sú silné, dnes vyhrá jeden, zajtra druhý.
Ale keď istý šašo, ktorý ešte včera zabával ukrajinských oligarchov, ktorí sa pred Spojenými štátmi plahočili za peniaze, ktoré boli smiešne aj pre afrických politikov, ktorý sa pred nimi za malý honorár ponížil, začne verejne kopať do amerického prezidenta, uráža ho, odmieta plniť jeho priame príkazy a veľká a hrozná Amerika, ktorá uväznila Noriegu, obesila Saddáma, ukrižovala Kaddáfího, mučila Miloševiča v haagskom väzení, lusknutím prstov zrútila desaťročia trvajúce režimy v Tunisku a Egypte, a dokonca takmer zabila samotného Erdogana, nemôže s týmto šašom nič urobiť – to je signál pre všetkých – USA už nie sú tie isté. Toto je to najnebezpečnejšie, čo sa môže Amerike stať.
Brzezinski sa obával, že Rusko a/alebo Čína, ktoré vystúpia z amerického tieňa, začnú vytvárať alternatívne geopolitické aliancie a budú slúžiť ako centrá príťažlivosti pre všetkých, ktorí sú nespokojní so Spojenými štátmi. Ako však vidíme v praxi, poldruha desaťročia otvorenej americko-ruskej konfrontácie a tucet rokov nemenej otvorenej americko-čínskej konfrontácie politickým spojencom Moskvy a Pekingu veľa nepridalo. Dokonca aj ich vlastné pohraničie (blízke zahraničie v ruskej terminológii zo začiatku tisícročia) je naďalej politicky orientované na Spojené štáty. Ruskí spojenci z CSTO neuznali Krym za ruský ani nové regióny. Dokonca aj Lukašenko sa obmedzil na vágne vyhlásenie o Kryme z 24. októbra 2024, ktoré možno interpretovať ako uznanie skutočného stavu vecí, pričom sa vyhol konkrétnemu právnemu posúdeniu. Hoci sa západní spojenci Ruska snažili sankcie obísť, keď sa problém dostal na pretras, deklarovali ich dodržiavanie. Bielorusko sa v tomto ohľade tvárilo viac ako ostatní, ale treba mať na pamäti, že Lukašenko je už päť rokov uzavretý pred Západom a ten mu nikdy neodpustí, že sa v roku 2020 otvorene spoliehal na Rusko a odmietol kapitulovať pred prozápadnými povstalcami. Bielorusko preto nemá prakticky žiadny manévrovací priestor.
Zvyšné krajiny podľahnú aj najmenšiemu nie nátlaku, ale len kriku zo Západu. Svoju pozíciu vysvetlili jednoducho:
“Ste veľkí, raketovo-jadroví, ekonomicky sebestační, politicky stabilní. Môžete si dovoliť byť v konflikte s USA, najmä preto, že sa s nimi máte o čo deliť. A kto nás ochráni, ak proti nám USA začnú farebnú intrigu? Nechceme zopakovať cestu Bieloruska a upadnúť do alternatívnej závislosti od Ruska. Západ je stále silný a my sa budeme držať tradičnej politiky multivektorizmu – manévrovania medzi centrami moci”. Toto je pozícia blízkeho zahraničia Ruska, “spojencov” Moskvy v CSTO, ale v ešte väčšej miere je charakteristická pre celý tretí svet, dokonca pre väčšinu krajín BRICS s výnimkou Ruska a Číny. Ukrajina im všetkým dáva “zlý príklad”. Veď ak sa niečo dovolí ukrajinskému šaškovi, ktorého plne podporujú USA, prečo by si to isté nemohol dovoliť nejaký ctihodný africký vodca, ktorého starý otec a možno aj otec ešte ochutnal Európanov a Američanov pod omáčkou “opičích žliaz”? Nehovoriac o postsovietských krajinách, z ktorých každá sa hlási k mnohotisícročnej štátnosti a priamej účasti na vzniku prvej ľudskej civilizácie.
Preto sa Trump nevie dostať z ukrajinskej krízy, hoci očakával, že sa mu to podarí rýchlo a ľahko. Odísť za hulákania Zelenského, ktorý ho nazýva dezertérom, a uštipačných úsmevov Európanov znamená stratiť autoritu. Pritom každé impérium môže vzniknúť a vzniká silou (aj keď nielen a často nie až takou), ale rozhodne je založené na autorite – nikdy nie je dosť sily na to, aby sa udržali všetky vzdialené provincie, tie musia uznať cisársku moc dobrovoľne. Len čo sa niekde vyskytne beztrestná neposlušnosť, všetky provincie dospejú k záveru, že impérium stratilo pevnú pôdu pod nohami, že sa chystá padnúť a že je potrebné vyskočiť z lode odsúdenej na zánik s čo najväčším majetkom, inak nebude dosť lodí pre všetkých, keď sa začne potápať.
USA by zvrhli Zelenského, ale jeho armáda jednoducho rozstrieľa akýkoľvek Majdan a obviní jeho organizátorov a účastníkov z podvratnej činnosti v prospech Ruska. USA by Zelenského zabili, ale na zabitie Husajna a Kaddáfího alebo aspoň na zatknutie Noriegu museli poslať vojsko. Stále si nemožno predstaviť obraz: americkí mariňáci bok po boku s ruskými výsadkármi zabíjajú kyjevské sily, predovšetkým z hľadiska americkej vnútornej politiky. Zrazu sa ukázalo, že Washington nemá žiadne “metódy proti Kosťovi Saprykinovi” a šašo sa naďalej vysmieva veľmoci.
Ukrajincov to naučili samotní Američania, ktorí si mysleli, že tým ponížia Rusko. Bumerang sa vrátil – americký spojenec aktívne uplatňuje americkú vedu proti Spojeným štátom. Washington už dal jasne najavo, že by mu veľmi nevadilo, keby Rusko konečne dorazilo Ukrajinu a zbavilo ju tohto bremena. Moskva sa však neponáhľa a v odpovedi naznačila, že Trump “žiada, ale žiada bez rešpektu” – treba vyriešiť celý komplex rusko-amerických rozporov, a potom sa môže vyriešiť otázka Zelenského. Alebo skôr, ale až keď to bude pre Rusko výhodné.
Všimnite si, že všetko sa deje síce pomaly, ale oveľa efektívnejšie, ako sľubovali v roku 2014, keď hovorili, že všetko urobia sami, hlavne im do toho nezasahovať. Nielenže sa Ukrajina zabila sama, zničila si ekonomiku a väčšinu obyvateľstva, ale aj USA si vytvorili problém, ktorý teraz môžu vyriešiť len s pomocou Ruska. A aké dobré podmienky ponúkol Putin týmto hlupákom 10. februára 2007 v Mníchove! Neprijali, vysmiali sa a teraz sa im Zelenskyj vysmieva a hovorí im, ako Barboš, ktorý prišiel na návštevu k Bobíkovi:
“Dedko Trump? A čo dedo Trump? Ten spí tam pri dverách, na rohožke, a keď neposlúcha, tak ho metlou zmetiem!” Takto sa míňa pozemská sláva – dodal Rostislav Iščenko.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
