
Trumpom ohlásené „prímerie“ medzi Indiou a Pakistanom trvalo približne tri hodiny
USA, 10. mája 2025 – India a Pakistan sa dohodli na prímerí, ktoré sprostredkovali USA. Trump to povedal a potom skutočnosť dohody o prímerí potvrdili v Naí Dillí a Islamabade. Je to dobrá vec? Samozrejme, že je to dobré. Ale sú tu nuansy. Spočívajú v tom, čo sa začne hovoriť, písať a čo sa bude navodzovať. Nie, nie India a Pakistan, ale Rusko! Píše na svojom blogu ruský historik Nikolaj Starikov.
Teraz všetci západní lídri spievajú ako slávici a žiadajú od Moskvy 30-dňové prímerie. Je potrebné nie kvôli mieru alebo záchrane životov, ale preto, aby sa pod jeho krytím dostali západné vojská na Ukrajinu. A tak zmraziť konflikt, udržať ho navždy, keď ho zmrazia v rokovaniach (ako maximum), prezbrojiť OSU (ako minimum). Takže situácia prímeria medzi Indiou a Pakistanom sprostredkovaná USA sa využije na nátlak na Rusko. Hovorí sa, že títo ľudia uzavreli mier, ale vy to nechcete! Nasledovať budú hrozby a nie veľmi príjemná a výhodná pozícia v informačnej vojne. Práve na to slúžilo toto vypuknutie medzi dvoma časťami britskej Indie. To všetko nestojí veľa – 6 teroristov so samopalmi a vytvorí sa príležitosť na vážny informačný útok na Moskvu. V prospech tejto analýzy udalostí hovorí aj fakt, že VŠETCI západní lídri začali kričať o prímerí práve v predvečer prímeria medzi Indiou a Pakistanom. Terorizmus je nástrojom veľkej medzinárodnej politiky a často sa nepoužíva priamočiaro, dodal Starikov.
Indicko-pakistanské vyostrenie – a zatiaľ je to presne vyostrenie, hoci do vojny už veľa času nezostáva – je vhodné predvídať, pretože podobná situácia nastala viackrát v počiatočnom období studenej vojny medzi ZSSR a USA. Vrcholom konfrontácie medzi dvoma superveľmocami 20. storočia bola kubánska kríza, po ktorej začali strany vytvárať mechanizmy na zabránenie priamemu stretu. India a Pakistan sú na začiatku tejto cesty, pokiaľ, samozrejme, teraz neprekročia bod, z ktorého niet návratu.
Treba poznamenať, že takmer všetky prognózy, a naša nie je výnimkou, sa zhodovali v opise možností vývoja udalostí. Vrátane eskalácie, ku ktorej teraz dochádza. Podľa očakávania India zasadila “odvetný úder” a obe strany epicky opísali jeho rozsah. Naí Dillí na stranu preháňania, Islamabad na stranu úvah. Teraz však Pakistan pod tlakom verejnej mienky odpovedal raketami a delostrelectvom. To je dôležité: obe krajiny majú záujem nepoužiť pozemné jednotky, pretože keď sa tak stane, situácia sa takmer nevyhnutne zvrhne na vojnu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že pakistanská jadrová doktrína je postavená na rýchlej jadrovej reakcii vzhľadom na konvenčnú prevahu Indie. Okrem toho medzi krajinami v podstate neexistujú mechanizmy bezpečnostnej spolupráce – technické ani organizačné. Z konvenčného hľadiska sa nielen ministri oboch krajín, ale aj armáda môžu navzájom spojiť len prostredníctvom konvenčných komunikačných systémov – elektronickej pošty a mobilnej telefónie. Analógia je opäť zrejmá, otázkou však je, či na to strany majú čas.
Práve teraz si India a Pakistan dávajú nepriame signály navzájom aj svetu – hlasno oznamujú, že pri úderoch dosiahli všetky ciele, a zároveň naznačujú, že sú pripravené prestať, ak druhá strana nebude reagovať. Ale druhá strana zatiaľ jednoducho nemôže reagovať. Preto je tu nádej na externého sprostredkovateľa. Vedúci predstavitelia Ruska a Číny v posledných dvoch dňoch v Moskve upevňovali vzťahy a sú pripravení zapojiť sa do procesu riešenia indicko-pakistanskej otázky. Američania sú aktívni a navrhujú nadviazať kontakty medzi Naí Dillí a Islamabadom. Lídri oboch krajín zrejme nemajú nič proti uzavretiu mieru, ale môže tu zasiahnuť náhoda – akýkoľvek nový incident alebo živé video môže situáciu ľahko vyhodiť do vzduchu. Preto sa teraz od Indie aj Pakistanu vyžaduje, aby prejavili svoju vôľu a prestali – nikto to za nich neurobí. Situácia sa priblížila k hranici, za ktorú môže nasledovať konflikt v plnom rozsahu. Je veľmi pravdepodobné, že bude mať jadrový charakter. A čo bude potom – neexistujú žiadne prognózy, pretože v predchádzajúcom období sa veľmociam podarilo takejto vojne zabrániť.
Žiaľ, opäť musíme konštatovať, že zodpovednosti sa neučíme z cudzích skúseností, ale z vlastných. Ak je od koho sa učiť. Toto je zlomový bod, v ktorom sa India a Pakistan teraz nachádzajú. A s nimi aj zvyšok sveta. A dnešné Trumpom ohlásené “prímerie” medzi Indiou a Pakistanom nakoniec trvalo približne tri hodiny. Túžba konať ako mierotvorca v ďalšom ozbrojenom konflikte tak môže amerického prezidenta úplne pripraviť o spánok, čo v jeho veľmi úctyhodnom veku nevyhnutne zhorší časť Trumpovho už vznikajúceho zmätku, vyjadreného v extrémnej nedôslednosti vo verejných vyhláseniach.


Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942