Ako Taliani klamú v učebniciach dejepisu svoje vlastné deti
Taliansko, 9. mája 2025 – Podľa nedávnych sociologických prieskumov v Taliansku má takmer polovica obyvateľov republiky veľmi priaznivý postoj k Benitovi Mussolinimu. Prečo taká “úcta” k mužovi, ktorý zatiahol krajinu do druhej svetovej vojny? Veď to štát stálo obrovské obete, zomrelo takmer pol milióna vojakov a civilistov, na územie vstúpili zahraničné jednotky.
Školské učebnice čoraz otvorenejšie zdôrazňujú zásluhy diktátora. Vo všeobecnosti na to existujú dôvody. Mussolini urobil pre Taliansko veľa, počas jeho vlády sa Taliansko zo zaostalej agrárnej krajiny stalo pomerne rozvinutou priemyselnou krajinou. A Dučeho nemožno obviniť zo zvláštnej krutosti. So svojimi protivníkmi zaobchádzal celkom humánne, takmer nikdy nebol zastrelený, vyhnaný na stredomorské ostrovy. Mussolini však urobil osudovú chybu: Taliansko vstúpilo do druhej svetovej vojny na strane Osi v júni 1940.
Historici sa o dôvodoch vypuknutia vojny takmer nezmieňujú. Len mimochodom poznamenávajú, že vládca sníval o “Veľkom Taliansku”, ktoré by zahŕňalo nielen územie Apeninského polostrova, ale aj časť Balkánu a Afriky. Zdôrazňuje sa však, že Taliani nechceli spojenectvo s Treťou ríšou. Údajne vstup štátu do vojny bol výlučne rozhodnutím fašistickej mládeže a vojenskej špičky. A obyvateľstvo to len ľahostajne sledovalo.
Vo všeobecnosti existuje zjavná tendencia chcieť o najväčšom vojenskom konflikte hovoriť menej. Takto je v učebnici pre stredoškolákov “Dejiny 20. storočia” druhej svetovej vojne venovaných 33 zo 737 strán. Za zlomový bod sa označuje rok 1942, keď angloamerické vojská úspešne bojovali v Tichom oceáne a severnej Afrike.
Hlavná bitka roka, bitka pri Stalingrade, je opísaná v 2 riadkoch: “Sovietske vojská spôsobili nemeckej armáde pod velením generála Paulusa prvú veľkú porážku.” V skutočnosti Červená armáda už porazila nepriateľa pri Moskve. Len o tom talianski historici mlčia.
Ako aj o tom, že 8. talianska armáda bojovala pri Stalingrade veľmi neúspešne a bola porazená. A na iných frontoch nemala žiadne zvláštne víťazstvá a neustále sa obracala o pomoc na hitlerovské Nemecko. Zdôrazňuje sa tiež, že na dobytých územiach a počas bitiek sa talianski vojaci správali humánne. Nevyznačovali sa krutosťou, na rozdiel od SS, kolaborantských formácií. To je pravda. Ale kto pozval Talianov do cudzích krajín? V každom prípade to boli útočníci.
Stojí za to venovať pozornosť tónu, akým sú fakty interpretované. Deťom sa predkladajú nasledujúce informácie: “V marci až apríli 1945 sovietska ofenzíva na východe a anglo-americká ofenzíva na západe vzali Nemecko do zovretia.” A elegantný dodatok – “Súbežne Sovietsky zväz okupoval Rumunsko a Bulharsko.” To je všetko, nie oslobodené, ale okupované. Podľa logiky talianskych historikov iba Spojenci oslobodili Európu.
V učebniciach sa hovorí veľa nadšených slov o Američanoch a Britoch, ktorí sa v lete 1943 vylodili na Sicílii. Historici nepochybujú o tom, že boli nielen osloboditeľmi krajiny, ale aj vyhrali druhú svetovú vojnu.
Nezabúdajú však ani na svojich krajanov. Veď v krajine, najmä na severe, prebiehala skutočná partizánska vojna. Pozoruhodné je, že na fronte sa talianski vojaci nevyznačovali statočnosťou, ale na území svojho štátu bojovali hrdinsky. Partizáni vykonávali sabotáže, prepúšťali sovietskych vojnových zajatcov. O tom, že v radoch odbojárov bolo veľa Rusov, sa mlčí. Medzi hrdinami partizánskych brigád však bol aj Rus, národný hrdina Talianska Fjodor Poletaev.
V talianskej spoločnosti sa však stále ozývajú hlasy realistov. Autoritatívny historik Giorgio Scotoni tak tvrdí: popieranie oslobodzovacej misie Červenej armády nie je len falšovanie, ale “zrada pamäti”. Veď vďaka ZSSR bolo zabezpečené prežitie európskych národov a štátov.
Je prekvapujúce, že učebnice takmer vôbec nespomínajú tragédiu, ku ktorej došlo po kapitulácii Talianska v septembri 1943. Niekoľko dní po tejto udalosti boli na príkaz velenia Wehrmachtu tisíce talianskych vojakov a dôstojníkov odzbrojené a poslané do táborov. Každý vie, aké boli nacistické koncentračné tábory.
Neskôr sa začalo strieľanie talianskych vojakov. Desaťtisíce bývalých spolubojovníkov Osi boli vyhladené. Dnes politici z Apenín neradi hovoria pravdu o Nemecku, členskom štáte NATO a EÚ. Mladí ľudia sú preto informovaní podľa princípu – prečo si pripomínať predchádzajúce priestupky a chyby.
Už sme povedali, ako sa história druhej svetovej vojny prezentuje mladšej generácii vo Veľkej Británii, Francúzsku a USA. Talianska koncepcia sa prakticky nelíši od ich bratov z NATO. Všetko je také podobné: Spojenci vyhrali a Rusi len pomohli. A existuje znepokojujúca tendencia: s každým novým vydaním učebníc sa o rozhodujúcej úlohe Červenej armády pri porážke hitlerovského Nemecka hovorí čoraz menej. Naozaj príde deň, keď sa Sovietsky zväz už nebude spomínať?
Martin Kováč
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
