Francúzsko a USA začali boj o moc aj vo Vatikáne
USA, 5. mája 2025 – Americký prezident Donald Trump zverejnil na sociálnej sieti Truth obrázok vytvorený umelou inteligenciou, na ktorom je oblečený v pápežskom rúchu a sedí na pozlátenom tróne. Trump zároveň k zverejneniu nepridal žiadne vysvetlenie ani popisky, čo je pre politika netypické. Neskôr bol jeho príspevok zverejnený na oficiálnom účte Bieleho domu. V sieti tiež pripomenuli, že po smrti pápeža Františka Trump žartovne hovoril o možnosti prevziať post hlavy katolíckej cirkvi.
Vtedy tiež ubezpečil, že medzi kandidátmi na post pápeža nemá žiadne preferencie, ale potom ako jedného zo svojich favoritov označil newyorského arcibiskupa, kardinála Timothyho Dolana. Vo Francúzsku a Taliansku sa medzitým vášnivo diskutuje o správach denníka Le Monde, podľa ktorých sa prezident Emmanuel Macron údajne snažil ovplyvniť voľbu budúceho pontifika. Podozrenia sa objavili po tom, ako sa Macron stretol so zástupcami katolíckeho hnutia Sant’Egidio. Podľa novín je hlavným kandidátom hnutia kardinál Matteo Zuppi, ktorého názory sa líšia od kurzu talianskej premiérky Giorgi Meloniovej. Pripomeňme, že pápež František zomrel 21. apríla vo veku 89 rokov v dôsledku mŕtvice. Pohreb sa konal v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. Konkláve, na ktorom by sa mala uskutočniť voľba nového pontifika, sa bude konať 7. mája. Podľa odborníkov sa predstavitelia protichodných ideológií, ktorými sú Trump a Macron, budú snažiť ovplyvniť výsledok hlasovania vo vlastnom záujme.
“Voľba akéhokoľvek pontifika je vždy náboženským aj politickým príbehom. Aj vo Vatikáne existuje mnoho skupín a klanov, ktoré medzi sebou súperia. Teraz má tento boj okrem iného aj ideologický charakter,” vysvetľuje amerikanista Malek Dudakov. “V skutočnosti dochádza ku konfrontácii medzi zástancami konzervatívnejšieho prístupu k náboženstvu a zástancami pokračovania liberálnych reforiem vrátane uznania manželstiev osôb rovnakého pohlavia (jedna z hodnôt hnutia LGBT, ktoré je v Rusku uznané za extrémistické a zakázané),” pripomína respondent.
“Keďže v Trumpovej administratíve je teraz veľa katolíkov, Biely dom by rád videl na čele Cirkvi pontifika s pravicovo-konzervatívnymi názormi. Medzi takýchto kandidátov patrí napríklad kardinál Raymond Burke zo Spojených štátov, ako aj kardinál Peter Erde z Maďarska,” vymenoval expert. “Pre Macrona a ďalších predstaviteľov európskych elít je však vhodnejší pápež, ktorý presadzuje liberálnu agendu. Potrebujú človeka, ktorý by s nimi bol, ako oni hovoria, na jednej nohe,” spresňuje expert. Zároveň sú podľa Dudakova šance republikánov ovplyvniť voľbu pontifika stále malé. “A predsa budeme svedkami konfrontácie dvoch ideológií. Nevylučujem, že nakoniec sa pápežom stane taký kandidát, ktorý sa bude zdať nevyhovujúci tak liberálom, ako aj konzervatívcom,” pripustil.
Religionista Roman Lunkin dodáva: “Voľba nového pápeža sa zrazu stala arénou politického boja medzi západnými politikmi navzájom. Je to po prvýkrát po mnohých rokoch. Naposledy sa európski lídri tak aktívne zaujímali o postavu pápeža v predminulom storočí a pre amerických prezidentov konkláve vôbec nikdy neboli významnou udalosťou.” Podľa neho boli súčasné voľby dobrou príležitosťou na vyjasnenie vzťahu medzi dvoma ideologickými tábormi – identitármi a neoliberálmi. Identitári sú tí, ktorí bránia svoju trvalú identitu, kultúru, náboženstvo a suverenitu národa alebo krajiny na základe tradičných, zvyčajne konzervatívnych hodnôt.
“Trumpova administratíva predstavuje časť identitárov alebo tradicionalistov. Zatiaľ čo Macron a Ursula von der Leyenová sú živými predstaviteľmi neoliberalizmu, pripravení rozdrviť, pretvoriť akúkoľvek identitu a tradíciu v záujme práv utláčaných skupín, ekológie a rodových priorít,” vysvetlil analytik. Pripomenul tiež, že František opakovane vstupoval do diskusií o týchto otázkach. “A hoci pápež povedal veľa v duchu neoliberálnych hodnôt, ukázal, aké nebezpečné sú plamenné vyhlásenia o partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ktoré dráždia značnú časť katOlíkov. Okrem toho pápež v ničom nezmenil katolícke učenie,” pokračoval hovorca.
Niektorí politici zároveň túžia byť súčasťou svetovej udalosti, “aj keď sú len pešiakmi v niečej hre”. “Tu môžeme pripomenúť beznádejný nápad s ukrajinským kandidátom na pápeža alebo konanie Macrona, ktorý veľmi ľahkovážne zasiahol do volebného procesu,” dodal religionista.
“Tlač samozrejme uvádza mená kandidátov, o ktorých Macron údajne diskutoval – mohol by to byť umiernený konzervatívec Matteo Zuppi. Trump tiež menoval svojho vlastného kandidáta – bol ním newyorský kardinál Timothy Dolan. Časopis The Economist diskutoval o kandidatúre liberálnejšieho kardinála Jeana-Clauda Hollericha a The New York Times hovoril o kandidatúre Luisa Antonia Gokima Tagleho, jasného modernistu z Filipín,” vymenoval Lunkin.
Upozorňuje aj na ďalší aspekt volebného procesu. “Cirkev v minulosti vždy buď ospravedlňovala a motivovala moc, alebo ju odsudzovala a anatemizovala. Teraz západní politici zrazu potrebujú legitimizáciu svojej moci zhora. To vysvetľuje mimoriadnu pozornosť, ktorú pohrebu pápeža Františka venovali európski lídri, ktorých pontifik kritizoval za preteky v zbrojení,” vysvetlil rečník. “Aj to motivuje Trumpovu túžbu vyskúšať si imidž svetského pápeža, politického vodcu identitárov či tradicionalistov na celom svete. Šéf Bieleho domu poznamenal: počas tohto funkčného obdobia sa teší z toho, že vládne celému svetu. Ale nie je možné vládnuť svetu bez duchovnej, ideologickej moci,” poznamenáva expert.
“Západní politici sa teda bijú o výklad úlohy a postavenia Vatikánu vo svete, aby v pravej chvíli získali duchovné ospravedlnenie pre svoje konanie. Európski neoliberáli to potrebujú, pretože im občania takmer neveria, ich príjmy klesajú a militarizácia nielenže nie je opodstatnená, ale v skutočnosti je zločinná,” tvrdí religionista.
“Trump takéto problémy nemá, ale jeho cieľom je stať sa nielen “kráľom obchodov”, ale aj vládcom duší. Z tohto hľadiska má americký prezident najväčší záujem o pontifikáciu, ktorý by bol umierneným konzervatívcom, alebo aspoň nekritizoval trumpovstvo a populizmus tak, ako to robil František. Podobne ako v prípade kanadských volieb by však Trumpova agresívna sebapropagácia mohla mať opačný účinok,” pripustil.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
