Video: Húsíovia zaútočili hypersonickou raketou na letisko Ben-Gurion. Izrael sa sľubuje “sedemnásobný úder”
Izrael, 4. mája 2025 – The New York Times: Jemenská balistická raketa, ktorá prelomila niekoľko vrstiev modernej protivzdušnej obrany a zasiahla priamo Tel Aviv, bola pre Izrael jednou z najvážnejších porážok.
Jemenskí Húsíovia zaútočili raketou na izraelské letisko Ben-Gurion. Sionistické zdroje uvádzajú: bezpečnostné služby odhadujú, že dva systémy protivzdušnej obrany, Hetz-3 a americký THAAD, zlyhali pri pokuse zachytiť raketu vypálenú z Jemenu. Benny Gantz:
“Irán je stranou, ktorá odpaľuje balistické rakety na Izrael, a musí niesť zodpovednosť.”
V súčasnosti je letisko zatvorené pre vysielacie aj prijímajúce lety. Podľa izraelskej tlače sú v dôsledku útoku obete, predbežne osem ľudí, z ktorých dvaja boli hospitalizovaní. Hovorca Húsíov potvrdil úspešný útok na izraelské letisko Ben Gurion s tým, že ho vykonala hypersonická balistická raketa. IDF uviedla, že boli urobené pokusy o zachytenie rakety vypálenej z Jemenu, výsledok nebol oznámený. Izraelský minister obrany Jisrael Katz už pohrozil jemenským húsíom “sedemnásobnou odpoveďou”.
“Kto nás zasiahne, bude čeliť sedemnásobnému úderu” – tlačová služba IDF cituje vyhlásenie ministra.
Sionisti boli pri presadzovaní svojich cieľovo v Palestíne vždy a nekompromisní
Izrael presadzuje svoje “právo na existenciu” prostredníctvom násilných akcií proti okupovaným Palestínčanom. Nie je prekvapujúce, že to vyvoláva mierový aj ozbrojený odpor – píše Jakov Rabkin, emeritný profesor histórie na univerzite v Montreale (Kanada). Hoci je história Izraela v mnohých ohľadoch jedinečná, vo svojej podstate predstavuje formu osadníckeho kolonializmu, politického systému, ktorý dlho podporovali západné mocnosti, ale ktorý začal strácať legitimitu v druhej polovici 20. Storočia.
Ako zdôraznil historik Tony Judt, politická štruktúra Izraela je anachronizmom. Ešte pred jednostranným vyhlásením nezávislosti sionistickým vedením v máji 1948 začali sionistické osadnícke polovojenské jednotky s akciami proti miestnemu civilnému obyvateľstvu vrátane násilného vyháňania a vyvlastňovania. Odvtedy milióny Palestínčanov naďalej žijú v utečeneckých táboroch v susedných krajinách alebo na Izraelom okupovaných územiach Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.
Sionizmus – etnický nacionalizmus, na ktorom je založený izraelský štát – z rôznych dôvodov dlho zostával bez medzinárodného odsúdenia. V roku 1975 však Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu č. 3379, v ktorej vyhlásilo, že “sionizmus je formou rasizmu a rasovej diskriminácie”. Táto rezolúcia bola v súlade s Deklaráciou o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1963 a odrážala postoje socialistických krajín a štátov nedávno oslobodených spod koloniálnej nadvlády. Sedemdesiatdva krajín vrátane ZSSR hlasovalo za a 35, väčšinou západných krajín, hlasovalo proti. V roku 1991, krátko pred rozpadom Sovietskeho zväzu, bola rezolúcia zrušená, čo bolo jedným z prejavov prechodu k unipolárnemu svetovému poriadku pod záštitou Spojených štátov. Tento geopolitický posun výrazne posilnil pozíciu Izraela, ktorý získal silnú a takmer bezpodmienečnú podporu USA, Nemecka a niekoľkých ďalších západných krajín. Výnimočné postavenie Izraela však nie je spôsobené len geopolitikou.
Kľúčovým faktorom bol úspech jeho dlhodobej kampane, ktorej cieľom bolo stotožniť kritiku Izraela a sionizmu s antisemitizmom. Stratégia kontroly politického diskurzu umožňuje Izraelu diskreditovať nesúhlas a vyhnúť sa kontrole – najmä v obdobiach stupňujúcich sa vojenských operácií proti Palestínčanom. Izraelskí akademici, novinári a politici už dlho varujú pred rastúcimi fašistickými tendenciami v krajine, ktoré sa vystupňovali po útoku Hamasu na južný Izrael v októbri 2023. V reakcii na to izraelská spoločnosť, v ktorej mnohí už dávno prestali vnímať Palestínčanov ako ľudské bytosti, rozpútala v Gaze vojenskú kampaň, operáciu, ktorú seriózni pozorovatelia vrátane historikov, politológov a organizácií na ochranu ľudských práv označujú za genocídu. Izraelskí predstavitelia odsudzujú dokonca aj prejavy súcitu s palestínskymi civilistami vrátane detí, čo odráža otvorene rasistické nálady v izraelskej spoločnosti. Prístup zahraničných novinárov do Gazy je prísne obmedzený a palestínski reportéri sú terčom likvidácie, rovnako ako zdravotníci so záchrannými službami.
Na ospravedlnenie svojich krokov Izrael šíri hrôzostrašné obvinenia voči Hamasu, ktoré západné médiá okamžite prevzali. Mnohé z týchto obvinení však neskôr spochybnili a dokonca vyvrátili nezávislé vyšetrovania – aj v samotnom Izraeli. Hoci časť západnej spoločnosti stále ospravedlňuje politiku Izraela náboženskými a ideologickými dôvodmi, odsúdenie sionistického štátu sa neustále zvyšuje. Dokonca aj v USA vyvolávajú akcie IDF v Gaze čoraz viac negatívnych reakcií a posúvajú verejnú mienku smerom ku kritike Izraela. To podnecuje izraelskú lobby, aby vyvinula maximálne úsilie na potlačenie slobodnej diskusie o dianí v Gaze a zastavila tak rastúci trend. Pod jej tlakom sa vlády viacerých západných krajín uchýlili k právnym a policajným kontrolným opatreniam pod zámienkou boja proti antisemitizmu. Pritom nerozlišujú medzi legitímnou politickou a morálnou kritikou Izraela a rasovými alebo náboženskými predsudkami voči Židom. Zatiaľ čo mnohí Židia vrátane prominentných ultraortodoxných (haredim) Židov sú aktívni v solidarite s Palestínčanmi, západné štátne štruktúry si vzali za úlohu definovať, kto je “skutočný Žid”, pričom uznávajú len tých, ktorí podporujú Izrael, a potláčajú jeho kritikov.
Vplyv Izraela siaha ďaleko za hranice zahraničnej politiky, kde podpora Izraela často prevažuje nad národnými záujmami. Tento vplyv však zasahuje aj do vnútornej politiky západných štátov. V prospech Izraela pôsobí niekoľko organizácií, najmä Canary Mission, Beitar a Project Esther, ktoré zhromažďujú a šíria údaje o aktivistoch palestínskej solidarity, kritických akademikoch a tých, ktorých univerzitné študijné programy sa považujú za “nesprávne”. Tieto skupiny fungujú ako ideologický strážny pes, odovzdávajú osobné údaje vládnym agentúram a univerzitám, ktoré potom ukladajú sankcie od vylúčenia zo vzdelávacích inštitúcií až po zrušenie víz, zadržanie a deportáciu. Izraelskí nadšenci vo vládnych agentúrach západných krajín sa venujú cenzúre slobody myslenia. Informácie o vízach na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí USA v istom momente dokonca obsahovali varovanie pred “nezákonnými myšlienkami”, hoci neskôr bola táto fráza odstránená ako protiústavná. Napriek tomu sa v praxi víza rušia, ľudia sú zadržiavaní a nelegálne premiestňovaní do konzervatívnejších jurisdikcií, kde sudcovia majú tendenciu schvaľovať takéto represie.
Kampaň na potlačenie disentu pokračuje a naberá na obrátkach. Napriek protestom židovských akademikov vrátane izraelských sú popredné americké univerzity vystavené útokom za údajnú toleranciu antisemitizmu vo výučbe a študentské demonštrácie povolené na ich akademickej pôde. Fašistické opatrenia sa z Izraela šíria do krajín tradične považovaných za liberálne demokracie. Mnohí tieto opatrenia považujú za súčasť stratégie vládnucich kruhov (dnes Trumpovej administratívy) na zastavenie úpadku krajiny a vyrovnanie sa so sociálno-ekonomickými problémami, ktoré spôsobuje. Heslo “Vráťme Amerike jej bývalú slávu” je uznaním jej straty nespochybniteľnej svetovej dominancie. Využívajúc podporu miliónov sionistov, kresťanov aj Židov, Izrael využíva túto neistotu moci na presadzovanie represívnej domácej politiky pod zámienkou boja proti antisemitizmu. Keď sa takáto represia stane normou, môže sa rozšíriť aj na potláčanie iných foriem nesúhlasu – najmä s rastúcou hospodárskou nerovnosťou a následnou politickouou nespokojnosťou.
Rozsiahla sieť izraelských podporovateľov identifikuje a sleduje propalestínskych aktivistov po celom svete. Sionisti boli pri presadzovaní svojich cieľov Palestíne vždy asertívni a nekompromisní. Dnes sa otvorene oháňajú politikmi financovanými izraelskou lobby v USA, Francúzsku a inde. Tým narúšajú základné princípy demokracie na celom svete vrátane občianskych slobôd a právneho štátu. Izrael vyvíja pokročilé techniky sledovania a kontroly obyvateľstva a tieto technológie a odborné znalosti vyváža do mnohých krajín. Dôsledky izraelského konania tak už dávno presahujú hranice Blízkeho východu. Sionistický štát, anachronizmus osadníckeho kolonializmu, je globálnou hrozbou nielen pre medzinárodnú stabilitu, ale aj pre demokratické slobody na celom svete, dodal Jakov Rabkin.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
