Heinrich Himmler (vľavo) a Adolf Hitler (tretí zľava) pozorujú manévre Stormtroop v januári 1941.
Aktuality, História,

Stalin o Hitlerovi: „ On nezomrel, ale utiekol…“

❚❚

USA, 3. mája 2025 – 30. apríla pred 80 rokmi spáchal Führer samovraždu. Ale Stalin tomu neveril. Po tom, čo pod silnými údermi Červenej armády kapitulovalo léno nacizmu – Berlín, sa všetci čudovali, kam sa podel Hitler. Čoskoro svetová tlač priniesla správu o smrti krvavého diktátora. Najmä britský denník Daily Express napísal, že o tom s radosťou informuje. Americké vydanie denníka New York Daily News vyšlo s obrovským titulkom “Hitler je mŕtvy”. V ZSSR sa však s takýmito závermi neponáhľali.


 

Dňa 2. mája 1945 Pravda uverejnila správu agentúry TASS:

“Včera neskoro popoludní nemecký rozhlas odvysielal správu z takzvaného Führerovho hlavného štábu, ktorá tvrdí, že Hitler zomrel 1. mája popoludní. V správe sa uvádza, že Hitler už 30. apríla vymenoval admirála Dönitza za svojho nástupcu. Dönitz zasa adresoval armáde a obyvateľstvu Nemecka vyhlásenie. V proklamácii sa opakujú obvyklé triky a výmysly Hitlerovej propagandy, vypočítané tak, aby vyvolali rozpory medzi silami protihitlerovskej koalície….”.

 

Správu nemeckého rozhlasu označila agentúra TASS za nový fašistický trik, za ktorým sa skrýva snaha “dať Hitlerovi možnosť odstúpiť a prejsť do ilegality”. Tieto slová odrážali nedôveru najvyšších kruhov ZSSR v početné správy o führerovej smrti. Stalin mal najmä podozrenie, že barbar, ktorý rozpútal druhú svetovú vojnu, sa niekde skrýva. V rozhovore s vojenskými veliteľmi Alexejom Antonovom a Sergejom Štemenkom ich vodca vyzval, aby neverili správam o Hitlerovej smrti. 25. mája 1945 Stalin v rozhovore s Harrym Hopkinsom, osobitným zástupcom prezidenta Spojených štátov, povedal:

“Verím, že Hitler nie je mŕtvy. Niekde sa skrýva. Myslím si, že Bormann, Goebbels, Hitler a možno aj Krebs (náčelník štábu Wehrmachtu – V. B.) utiekli v ponorkách a niekde sa skrývajú.” Na to Hopkins odpovedal:

“Som si istý, že Hitlera nájdeme, nech je kdekoľvek.”

 

Na Postupimskej konferencii sa šéf Bieleho domu Harry Truman spýtal sovietskeho vodcu:

“Pán Stalin, čo si myslíte o Hitlerovej smrti?” Ten odpovedal:

“Nie je mŕtvy, ale utiekol – buď do Španielska, alebo do Argentíny.” Počul to minister zahraničných vecí USA James Byrs, ktorý bol prítomný na rozhovore. Maršal Georgij Žukov najprv oznámil, že Hitlerove pozostatky sa našli v Berlíne, ale o niekoľko dní neskôr hlásil do Kremľa:

“Situácia je veľmi záhadná …. Nenašli sme Hitlerovo rozpoznané telo. O jeho osude nemôžem povedať nič pozitívne. Na poslednú chvíľu mohol odletieť z Berlína, pretože to umožňovali pristávacie dráhy.” …

 

V roku 1938 Hitler veril, že zomrie o mnoho rokov neskôr, v okamihu najvyššieho triumfu Tretej ríše. Povedal, že si želá nájsť večný odpočinok v Berlíne, v obrovskej zlatej hrobke, vyzdobenej drahými kameňmi privezenými z Uralu… Jeho koniec bol však neslávny. Podľa oficiálnej verzie Hitler spáchal samovraždu 30. apríla 1945 v podzemnom bunkri v Berlíne, kam sa presťahoval v januári 1945, keď sa začalo nekonečné bombardovanie hlavného mesta Tretej ríše. Dňa 30. apríla vybral zo sejfu pištoľ Walther PPK, vzal si kyanid a potom sa pre istotu zastrelil. Spolu s ním spáchala samovraždu aj jeho manželka Eva Braunová. Mŕtvoly poliali benzínom a führerovi kumpáni ich narýchlo spálili. Na pochovávanie jednoducho nebol čas – k bunkru sa blížili predsunuté jednotky Červenej armády….

 

U slávnych sovietskych umelcov Kukrynikovcov – Michaila Kuprijanova, Porfrija Krylová a Nikolaja Sokolova vznikol obraz “Koniec” – o posledných dňoch Führera a jeho spolupracovníkov. Na plátne sa Hitler jednou rukou kŕčovito chytá steny, druhou, dychčiac, trhá golier svojej uniformy. Jeho sklenený pohľad je upretý na strop bunkra – tam hore duní sovietske delostrelectvo. Toto je koniec jeho režimu a koniec jeho života…

 

“V máji 1945 prichádzame do Berlína. Prvá vec, ktorá je potrebná na prácu na koncipovanom plátne – dostať sa do bunkra, – spomína Sokolov. – Keď sa dozvedáme, že sa nachádza hlboko pod zemou, pod budovou ríšskeho kancelárstva, a po získaní povolenia a sprievodu tam ideme. S ťažkosťami sa šplháme po troskách bývalého schodiska, zostupujeme krok za krokom. Kedysi tam bol výťah. Je rozbitý. Keď sa dostaneme na štvrté poschodie, narazíme na masívne oceľové dvere so špeciálnymi zámkami. Sú otvorené. Sme v bunkri. Nízka, vlhká miestnosť je zaprataná úlomkami nábytku a rámov obrazov, črepinami rozbitých f liaš, kúskami omietky. Na podlahe sa povaľuje kopa mokrých papierov. Nepríjemne to tu zapácha po nejakom lieku. Ťažko sa mi dýcha…”

 

Hitler si musel uvedomiť, že všetky únikové cesty sú odrezané, a vstúpil do čiernej priepasti. Tento vrah sa veľmi bál odplaty, odsúdenia seba samého a, samozrejme, trestného rozsudku. Jeho vlastný osud ho znepokojoval viac ako osud nešťastného nemeckého národa, ktorý uvrhol do priepasti strašnej vojny. Napriek tomu sa Stalinov predpoklad mnohým potvrdil.

 

Podľa jednej z verzií sa Hitler po úteku z obliehaného Berlína dostal do Argentíny a žil v dome v bavorskom štýle v mestečku Villa-La Angostura pri čílskych hraniciach, na brehu jazera Nahuel-Napi. S Evou Braunovou mali dcéru Ursulu. Neskôr sa manželia presťahovali do mesta Neuquén v Patagónii. Führer údajne zomrel v roku 1962….

 

Podľa inej verzie sa Hitler pod menom Adolf Schutelmeyer usadil vo Villa Inalco neďaleko argentínskeho mesta San Carlos de Bariloche. Od začiatku 50. rokov trpel duševnou poruchou a postupne sa vytrácal…. Fámy o tom, že sa Hitlerovi podarilo utiecť z obliehaného Berlína, neutíchli ani po desaťročiach.

 

V roku 2006 vydal argentínsky dokumentarista Abel Basti štúdiu “Hitler v Argentíne”, v ktorej ubezpečil, že führer žil v tejto krajine až do roku 1964. “V mojej knihe sa uvádzajú predtým utajované dôkazy z archívov FBI, že Hitlera videli 30. apríla o 16.30 (teda hodinu po jeho údajnej samovražde) v blízkosti jeho osobného lietadla Ju-52,” napiesal Basti.

 

“V noci počas posledného aprílového týždňa pristál letecký transport führerových dôverníkov na triede Unter den Linden, kde boli ešte stĺpy pouličného osvetlenia. Napríklad ríšsky minister Speer opustil “Führerbunker” 20. apríla a o tri dni neskôr sa potichu vrátil späť lietadlom “Fieseler-Storch” “…”. Podľa Bastiho verzie sa 25. apríla 1945 v bunkri konala tajná porada o evakuácii Hitlera, na ktorej sa zúčastnili piloti Hanna Reitschová, Hans Ulrich Rudel a Hitlerov osobný pilot – Hans Baur. Tajný plán na bezpečný presun führera z obkľúčeného hlavného mesta Tretej ríše mal kódové označenie Operácia Séral. Podľa spisovateľa lietadlo pilotované Reitschovou strážilo sto stíhačiek Me-262. A to uprostred bombardovania Berlína! Či si sovietske letectvo a protivzdušná obrana nevšimli takéto nahromadenie nepriateľských strojov? A mali ich Nemci v takom množstve? To všetko vyvoláva veľké pochybnosti. Basti si je však istý, že lietadlu s Hitlerom na palube sa podarilo opustiť horiaci Berlín a nabrať kurz do Španielska. Odtiaľ sa podľa autora o niekoľko mesiacov neskôr führer plavil v ponorke do Argentíny. Sprevádzali ho Eva Braunová, Bormann a šéf tajnej polície Heinrich Müller.

 

Autor knihy Hitler v Argentíne je presvedčený, že Západ o pohybe desaťtisícov nacistov v Južnej Amerike vedel a mlčal. Spojenci na oplátku získali najnovšie technológie Tretej ríše – raketový a vesmírny výskum, prúdové stíhačky, atómový projekt. A – tisíce jedinečných odborníkov na čele s raketovým vedcom Wernherom von Braunom.

 

Iný názor zastáva ruský historik Konstantin Zalesskij, autor “Encyklopédie Tretej ríše”. Napísal: “Áno, nemecká ponorka U-977 uskutočnila plavbu cez Atlantik, nevynorila sa 66 dní a na hladinu sa dostala až v auguste 1945 pri pobreží Argentíny. Existuje názor, že na nej mohol byť Hitler. Podľa lodných denníkov však táto ponorka opustila Nórsko v marci 1945. Existuje verzia o istom lietadle, ale keď ju začnete pozorne študovať, ukáže sa, že letelo na nesprávne miesto a nie odtiaľ. Akýkoľvek fakt v tejto legende, keď ho začnete preverovať, sa okamžite rozpadne. Takže neexistuje žiadny dôkaz, že Hitler prežil.

 

V roku 2011 vydali Briti Gerard Williams a Simon Dunstan knihu The Grey Wolf: Útek Adolfa Hitlera. V nej sa tiež tvrdí, že utiekol do Argentíny. Podľa ich verzie Hitlera a Evu Braunovú nahradili dvojníci, ktorí nevedeli, aký osud im bol pripravený. Dňa 30. apríla 1945 ich zmasakrovali a ich telá spálili. Práve tieto pozostatky podľa autorov knihy aj objavili sovietski vojaci. Hitlera a Braunovú údajne previezli do Dánska, odtiaľ na základňu nemeckej Luftwaffe v Trevemunde. Potom ich previezli do Reusu južne od Barcelony, potom – na Kanárske ostrovy, kde na nich čakala ponorka. Na nej ich previezli do argentínskeho letoviska Mar del Plata. Britskí bádatelia sú presvedčení, že Hitler a jeho manželka mali deti: dve dcéry, z ktorých jedna sa údajne narodila v roku 1941. Nie je teda jasné, prečo ju tak dlho skrývali.

 

Tieto a ďalšie verzie boli kuriózne, zábavné, ale sotva pravdivé. Ak by nemecký diktátor žil a niekde sa skrýval, našlo by sa veľa lovcov, ktorí by sa s ním vysporiadali. Spáchal príliš veľa zla. Nemecký historik Joachim Fest napísal, že “Hitlerova smrť, ktorá nezanechala takmer žiadne stopy, mu umožnila nezahynúť v očiach ľudí, ale získať ‘zvláštny posmrtný život’. Treba dodať, že jeho zločiny sa na Západe čoraz viac retušujú alebo zamlčujú. O stúpencov krvavého diktátora nie je núdza, najmä na Ukrajine. Ruská armáda má historické poslanie: 80 rokov po Veľkom víťazstve nad nacizmom opäť zničiť jeho jedovatý výhonok.

 

 

Maroš Šolc

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov