Desovetizácia európskeho arzenálu: Ako ďaleko stredovýchodná Európa postúpila v západizácii svojej výzbroje?
Proces prechodu od sovietskej vojenskej techniky k modernej výzbroji štandardu NATO patrí medzi kľúčové výzvy pre ozbrojené sily štátov stredovýchodnej Európy od konca studenej vojny. Po páde Varšavskej zmluvy a rozšírení Severoatlantickej aliancie smerom na východ sa noví členovia ocitli v situácii, keď ich armády disponovali prevažne technikou sovietskeho pôvodu, často technicky aj morálne zastaranou. Napriek tomu, že niektoré modernizácie prebehli už v 90. rokoch, skutočná dezovetizácia výzbroje sa naplno rozbehla až po vstupe do NATO a najmä po roku 2014, kedy ruská anexia Krymu znovu potvrdila význam obranyschopnosti v euroatlantickom priestore.
Historické pozadie a hlavné smery dezovetizácie
Väčšina stredovýchodných štátov vstupovala do 90. rokov so štruktúrou ozbrojených síl, ktorá bola priamym dedičstvom sovietskej vojenskej doktríny. Výzbroj tvorili platformy ako tanky T-55 a T-72, bojové vozidlá pechoty BVP-1/2, delostrelectvo kalibru 122 a 152 mm, letectvo založené na typoch MiG-21, MiG-29 a Su-22, a protilietadlové systémy S-75, S-120, S-125. Operačná koncepcia bola orientovaná na masovú obranu aj útočné manévre podľa sovietskeho vzoru, s dôrazom na kvantitu skôr ako kvalitu. Napriek tomu, že niektoré štáty sa po roku 1989 pokúsili o modernizáciu existujúcej techniky (napr. slovenský projekt T-72M2 “Moderna” či česká modernizácia MiG-21 na verziu MFN), tieto snahy väčšinou nestačili na dosiahnutie plnej kompatibility so štandardmi NATO.
Zásadný zlom nastal po vstupe do Severoatlantickej aliancie, kedy sa otázka interoperability stala nielen politickým záväzkom, ale aj praktickou požiadavkou na schopnosť účasti v spojeneckých misiách. Prvé vlny nákupov západnej techniky prebiehali často obmedzene – napríklad Poľsko zaobstaralo tanky Leopard 2A4 z nemeckých prebytkov, Maďarsko švédske lietadlá Gripen, zatiaľ čo Česká republika zakúpila kolesové obrnené vozidlá Pandur. Tieto kroky však boli skôr symbolické a mnoho sovietskej výzbroje zostávalo aj naďalej chrbticou armádnych štruktúr. Až rastúce napätie s Ruskom a technologické starnutie týchto platforiem prinútili štáty k razantnejším krokom.
V rámci hlavných modernizačných smerov je možné identifikovať tri základné osi: prvá je náhrada ťažkej obrnenej techniky (tanky a BVP), druhou oblasťou je delostrelectvo a raketové systémy (vrátane protivzdušnej obrany), a treťou tvoria letectvo a vrtuľníkové sily. Každý štát pristúpil k týmto kategóriám podľa svojich priorít, ekonomických možností i zahraničnopolitickej orientácie. Zatiaľ čo Poľsko sa rozhodlo pre maximálne zvyšovanie kapacít a diverzifikáciu zdrojov (USA, Nemecko, Južná Kórea), iné krajiny postupujú opatrnejšie a čelia väčšej závislosti na starej výzbroji alebo komplikáciám v logistike a výcviku. Kvalitatívna zmena teda prebieha nerovnomerne a jej tempo sa výrazne zrýchlilo až po roku 2022.
Poľsko predstavuje najambicióznejší a najdynamickejší prípad. Ešte v roku 2021 tvorili hlavnú silu jeho obrnených jednotiek tanky T-72M1 a modernizované PT-91 “Twardy”, ktorých bolo cez 300. Po rozhodnutí o odovzdaní časti týchto zásob Ukrajine spustilo Poľsko rozsiahly akvizičný program zahŕňajúci americké tanky M1A2 SEPv3 Abrams, juho 2A5/2PL. V oblasti bojových vozidiel pechoty bola zahájená sériová výroba domáceho typu Borsuk, ktorý má postupne nahradiť viac ako 500 zastaraných BVP-1. V delostrelectve dominuje samohybná húfnica Krab kalibru 155 mm, ktoré doplnia kórejské K9 Thunder raketometria HIMARS. Poľské letectvo je plne západné – vedľa 48 F-16 zaobstaráva 32 F-35A a ľahké FA-50 z Kórey. Protivzdušnú obranu rozširuje systém Patriot a vlastný projekt Narew v spolupráci s MBDA.
Česká republika sa sústredí na komplexný, ale postupný prechod. Základom doterajšieho tankového vojska boli T-72M4 CZ, ktoré síce prešli nákladnou modernizáciou, ale aj tieto stroje sú už na hrane životnosti. V roku 2022 Česko dostalo z Nemecka 14 Leopardov 2A4 výmenou za pomoc Ukrajine av roku 2023 objednalo 77 kusov Leopard 2A8, čím sa zásadne posunie k štandardu NATO. V oblasti BVP bol uzavretý kontrakt na 246 kusov švédskych CV90 MkIV, ktorých výroba má začať v roku 2026. Delostrelecké prostriedky DANA vz. 77 nahradí 62 francúzskych húfnic CAESAR kalibru 155 mm, čím sa armáda zbaví závislosti na postsovietskej munícii. V oblasti letectva dôjde do roku 2031 k výmene Gripenov za F-35A.
Slovensko začalo najväčší skokový posun až po roku 2022. Po odovzdaní zostávajúcich MiG-29 Ukrajine a darovaní systému S-300 bolo zaistené, že slovenské ozbrojené sily už neprevádzkujú žiadny kľúčový sovietsky systém. Tanky T-72M1 boli tiež vyradené a krajina dostala 15 Leopardov 2A4 z nemeckých prebytkov. V oblasti BVP bola v roku 2023 uzavretá zmluva na nákup 152 kusov CV90 MkIV. Letectvo prechádza na 14 amerických F-16V Block 70/72, ktorých dodávky začínajú v roku 2024.
Maďarsko stavia na tesnú spoluprácu s Nemeckom a modernizáciu prostredníctvom novo budovaného domáceho obranného priemyslu. Po vyradení MiG-29 a T-72 stavia Budapešť na tanky Leopard 2A7HU (44 kusov) a bojové vozidlá pechoty Lynx KF41 (218 kusov), z ktorých časť bude vyrábaná licenčne v krajine. Maďarské delostrelectvo prechádza zásadnou zmenou po nákupe 24 húfnic PzH 2000. Letectvo je od roku 2006 vybavené 14 Gripenmi C/D, ktorých prevádzka má byť rozšírená.
Litva sa sústredila na výstavbu mechanizovanej brigády podľa štandardov NATO. Kľúčovým krokom sa stal nákup 91 kolesových bojových vozidiel pechoty Boxer vo variante Vilkas (s izraelskou vežou Samson Mk II), ktorý nahradil predtým používané sovietske MT-LB. Litva ďalej prevádzkuje ľahké vozidlá JLTV a Humvee, pričom modernizuje aj delostrelectvo – okrem predtým zhotovených ťahaných haubíc M101 a M119 zaviedla aj nemecké samohybné húfnice PzH 2000. Protivzdušná obrana je budovaná s dôrazom na krátky a stredný dosah, predovšetkým vďaka krátkym a stredným dosahom. Litva tiež prispieva k aliančnej protivzdušnej obrane prijatím nemeckého systému Skynex.
Lotyšsko zvolilo podobnú cestu, ale s väčším dôrazom na mobilnú pechotu a schopnosti obrany územia. Po odchode sovietskej armády nezdedila prakticky žiadnu ťažkú výzbroj, čo viedlo k akvizícii západnej techniky – najmä obrnených transportérov Patria XA-180 a XA-188 z Fínska a Holandska. Lotyšsko sa ďalej zapojilo do programu CVR(T), v rámci ktorého získalo ľahké pásové obrnené vozidlá z Británie. Od roku 2021 beží program náhrady samohybného delostrelectva, ktorého jadrom sa stalo 47 švédskych húfnic FH77BW Archer. Letectvo neprevádzkuje bojové lietadlá, ale podieľa sa na integrovanom systéme NATINAMDS.
Estónsko stavia na vysokú mobilitu a digitalizáciu. Od roku 2014 prevádzkuje 44 pásových BVP CV90 z Holandska, ktoré tvoria jadro brigádneho zoskupenia 1. pešej brigády. Doplnené sú o viac ako 120 obrnených transportérov Sisu XA-180 a 6×6 Patria. Estónsko zároveň rozvíja schopnosti delostreleckej podpory prostredníctvom 18 húfnic K9 Thunder z Južnej Kórey, ktorých dodávky začali v roku 2020.
Rumunsko sa v uplynulej dekáde stalo lídrom južného krídla NATO, pokiaľ ide o modernizáciu pozemných síl i protivzdušnej obrany. Až do polovice 2010. rokov tvorili základ tankového vojska domáce typy TR-85 a TR-580, deriváty sovietskeho T-55. Tieto stroje však boli postupne vyradené alebo presunuté do rezerv, pričom v roku 2023 Bukurešť podpísala zmluvu na 54 amerických tankov M1A2 Abrams SEPv3. V oblasti BVP zostávali vo výzbroji rumunské varianty MLI-84, ale tie majú byť v nasledujúcich rokoch nahradené 227 vozidlami Piranha V (v rámci spoločného projektu s firmou GDELS). Delostrelecké prostriedky sovietskeho pôvodu boli čiastočne modernizované, ale od roku 2024 začína prezbrojenie na západnej húfnici kalibru 155 mm – konkrétne francúzskej CAESAR a juhokórejskej K9 Thunder. Rumunské letectvo už vyradilo všetky MiG-21 LanceR a do roku 2025 plne prechádza na americké F-16AM/BM, neskôr doplnené o 32 kusov F-35A. V oblasti PVO Rumunsko prevádzkuje systémy HAWK, NASAMS a novo zavádza Patriot PAC-3.
Bulharsko naproti tomu dlho odkladalo zásadné modernizačné rozhodnutie. Až do roku 2023 tvorili jadro jeho letectva lietadlá MiG-29, udržiavané iba vďaka servisným zmluvám s Ruskom a Bieloruskom – čo sa stalo strategickým problémom po ruskej agresii proti Ukrajine. Až v roku 2022 Sofia objednala druhú dávku 8 amerických F-16 Block 70 (celkom teda 16), ale dodávky sa očakávajú až po roku 2027. V pozemných silách zostávali v aktívnej službe tanky T-72 a BVP-1, hoci prebieha čiastková modernizácia. V roku 2023 Bulharsko oznámilo zámer nakúpiť 183 kolesových bojových vozidiel (pravdepodobne Patria AMV) a 18 samohybných húfnic Archer, čím by došlo k zásadnému prechodu na západnú výzbroj. Protivzdušná obrana spolieha na staršie sovietske systémy S-300PS a 2K12 Kub, ktorých náhrada je stále otvorenou otázkou.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
