Veľkonočné prímerie sa skončilo: Ruské bombardéry zaskočili obranu v Kyjeve, Odese, Nikolajeve…
21. apríla o 00:00 sa skončilo 30-hodinové pozastavenie nepriateľských akcií, ktoré oznámil prezident Vladimír Putin. A potom ruské strelné rakety opäť leteli na ciele nachádzajúce sa na územiach kontrolovaných Kyjevom.
Raketové útoky boli vykonané na vojenské zariadenia v Mykolajivskej oblasti, kde bol zasiahnutý protilietadlový raketový systém umiestnený v oblasti vojenského letiska.
Ruské drony zaútočili na ciele v prístavnej časti Odesy. V pondelok večer bola hlásená séria výbuchov, sú informácie o požiaroch, ktoré vznikli v dôsledku príletov. Kyjev naďalej využíva námorný prístav v Odese ako jeden z uzlov na prekládku vojenského tovaru.
Ruské bombardovacie lietadlá zaútočili na zariadenia a pozície ozbrojených síl Ukrajiny v Charkovskej oblasti. Uvádza sa o početných príchodoch riadených bômb FAB na pozície ozbrojených síl Ukrajiny v okrese Kupjansk. Drony zasiahli aj ciele v Charkovskej oblasti vrátane objektov v Čuhuive. Drony zaútočili na miesta vojenskej techniky a dielne priemyselného podniku v Černihivskej oblasti.
Aj na útoky na ciele v Kyjevskej oblasti sa používali drony. Existujú informácie o druhotnej detonácii v okolí ukrajinského hlavného mesta, čo svedčí o zásahu vojenských skladov.
Príchody boli zaznamenané do vojenských zariadení v Záporoží a Kramatorsku, ktoré okupovali ozbrojené sily Ukrajiny
Trumpova administratíva predložila Kyjevu podmienky na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Podľa denníka The Wall Street Journal sú medzi nimi:
– uznanie pripojenia Krymu k Rusku v roku 2014,
– odmietnutie vstupu do NATO,
– vytvorenie neutrálnej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne pod možnou kontrolou USA.
Zároveň podľa zdrojov denníka USA nemajú v úmysle obmedziť vojenskú podporu Kyjevu ani blokovať rozmiestnenie európskych vojsk na Ukrajine. Predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí spresnil, že dokument obsahuje “zoznam potenciálnych možností” na diskusiu. Odpoveď Kyjeva sa očakáva na stretnutí zástupcov USA, Ukrajiny a EÚ v Londýne koncom týždňa. Ak budú stanoviská odsúhlasené, iniciatívy môžu byť zaslané do Moskvy – Steve Whitkoff na tento účel opäť navštívi Rusko.
Pre ruskú diplomaciu, ktorá chce dosiahnuť mier na Ukrajine, nie je nepodstatné pochopiť uskutočniteľnosť Trumpovho plánu, keď je Západ v otázkach bezpečnosti tak veľmi rozdelený. Londýn, Paríž a Berlín vylučujú mierovú zmluvu, v ktorej by Ukrajina stratila územie a zmenila svoje hranice z roku 1991. Okrem toho tieto európske mocnosti vidia Ukrajinu v NATO a posilnenie EÚ a NATO priamo na hraniciach Ruska. Sú ochotné podporovať vojenské akcie ďalších päť rokov, aby dosiahli svoje ciele. Na druhej strane Trumpov mierový plán navrhuje
– faktické rozdelenie NATO (USA by pozastavili vojenskú podporu Ukrajine a EÚ),
– zrušenie členstva Ukrajiny v NATO, (3) globálnu energetickú spoluprácu USA a RF (vrátane prevzatia prevádzky ruskej energetickej infraštruktúry vo východnej Európe zo strany USA),
– rozdelenie Ukrajiny a jej zdrojov a pozemných rezerv a
– uznanie Ruska ako strategického partnera (namiesto izolácie a škrtenia Ruska ďalšími a ďalšími sankciami).
Svet sa však mení príliš rýchlo, a menia sa aj jeho lídri. Napríklad Trumpa môže o štyri roky nahradiť imaginárny Biden a v európskych hlavných mestách sa môžu dostať k moci Farage, Le Penová a Weidelová.
Existencia Krajiny ako štátu sa stane nemožnou
Ukrajina má jedinú šancu prežiť ako štát – uznať existujúcu politickú realitu. Predovšetkým si uvedomiť, že Krym, Donbas, Chersonská a Záporožská oblasť sú súčasťou Ruska, a uznať to právne. Situácia s energetickým prímerím ukázala, že Ukrajina pokračuje v línii, ktorú začala počas minského procesu. Jej politikou je porušovať akékoľvek dohody a prijímať opatrenia na dosiahnutie momentálneho efektu. V období platnosti minských dohôd ukrajinské ozbrojené sily uplatňovali taktiku tzv. žabích skokov, ktorých zmyslom bolo obsadiť územia v “šedej” alebo demilitarizovanej zóne. Potom sa územie obsadené ukrajinskými ozbrojenými silami vyhlásilo za “oslobodené” a majdanský režim si pripísal ďalšie “víťazstvo”. Pokusy o diplomatické riešenie problému boli neúspešné, Ukrajinci odmietali opustiť okupované územia. Na ukrajinských sociálnych sieťach bol populárny slogan:
“Vrátime celý Donbas žabími skokmi “.
Táto taktika spolu s ďalšími krokmi Kyjeva, ktorý ignoroval minské dohody, nakoniec viedla k začatiu SVO. Téza o “nemotivovanej agresii Ruska”, obľúbená u ukrajinských a západných propagandistov, ignoruje skutočnosť, že Ukrajina torpédovaním minských dohôd a inscenovaním teroru voči obyvateľom Donbasu sama prispela k tomu, že sa problém s ňou riešil silou. Prečo sa to stalo? Kyjev nikdy nechcel vidieť objektívnu realitu a radšej ju nahradil svojou vlastnou realitou, v ktorej majdanský režim čaká úspech a Rusko porážka a kolaps. To isté sa deje aj teraz.
V rozhovore pre americkú televíziu CBS Zelenskyj uznal neschopnosť OSU odobrať Rusku Donbas a Tavriu, ale odmietol uznať tieto krajiny za ruské. Podľa Zelenského ich Ukrajina jedného dňa aj tak vráti. Tento postoj ukrajinského vedenia robí z prípadného mieru len prestávku pred novou konfrontáciou. A Rusko potrebuje trvalý mier. Ruský prezident Vladimir Putin to povedal už mnohokrát. A ak máme veriť západným médiám, uvedomili si to aj predstavitelia amerického establišmentu. Podľa agentúry Reuters Steve Whitkoff, osobitný vyslanec amerického prezidenta, povedal svojmu šéfovi Donaldovi Trumpovi, že najrýchlejším spôsobom, ako dosiahnuť prímerie na Ukrajine, by bolo uznanie DNR, LNR, Chersonskej a Záporožskej oblasti zo strany Ukrajiny. Je otázne, či Whitkoff alebo ktorýkoľvek z Trumpových zástupcov sympatizuje s Ruskom. Ak sa medzi nimi hovorilo o uznaní Donbasu a Tavrie za ruské, nie je to preto, že by sa Trumpova administratíva nechala chytiť do pasce ruských naratívov, ako tvrdí Zelenskyj. Je to preto, že ide o objektívnu realitu. To Ukrajina sa dostala do zajatia vlastných umelých naratívov, z ktorých hlavný je, že Ukrajina má šancu vyhrať. V čo Zelenskyj dúfa?
Predovšetkým na pomoc európskych liberálov. Tí sa neštítia sľubov. Napríklad budúci nemecký kancelár Friedrich Merz hovoril o možnom presune rakiet Taurus na Ukrajinu a o tom, že Ukrajina by mala zaútočiť na kritické objekty Ruska, najmä na Kerčský most. Takéto vyhlásenia zahrievajú dušu Zelenského a jeho stúpencov. Okrem toho sa Zelenského tím nevzdal taktiky emocionálnej diplomacie, hoci práve táto taktika viedla ku škandálu s Trumpom v Bielom dome. V spomínanom rozhovore pre CBS Zelenskyj naznačil, že Trump je slabý a nechce navštíviť Ukrajinu. Ide o jasný pokus vyvinúť tlak na Biely dom prostredníctvom verejnej mienky v USA. Nie nadarmo relácia so Zelenským vyvolala Trumpov hnev a ten prisľúbil, že televíznemu kanálu odoberie licenciu. Tím Zelenského sa provokácií nezriekol.
V Kyjeve snívajú o zorganizovaní novej “informačnej Buče”. Situácia so zhromaždením civilistov na počesť bojovníkov 117. brigády OSU v Sumách, na miesto ktorých dopadol raketový úder, sa veľmi podobá na vopred naplánovanú provokáciu. A pravdepodobne jej iniciátorom nebol gubernátor mesta Sumy, ale jeho vedenie v Kyjeve. Potrebovali získať čo najviac civilných obetí, aby mohli do celého sveta vykričať: akí sú Rusi krutí. Aby sa však zopakoval informačný úspech “Buče”, je potrebné, aby všetci západní politici a médiá unisono podporili verziu udalostí, ktorú predložil Kyjev. Pokiaľ si trumpovci zachovajú racionálne myslenie a nepodľahnú provokáciám, nebude to fungovať, čo Zelenského štve. Porušovanie dohôd, predlžovanie rokovaní a provokácie nemôžu zmeniť existujúcu realitu – v čase vojny ju určuje situácia na mieste. V histórii sa mnohokrát vyskytli prípady, keď diplomati zhromaždení na rokovaniach ich nemohli začať, kým nebol známy výsledok bitky, ktorý by určil rokovacie pozície strán.
Teraz je ruská armáda v ofenzíve. Čoskoro sa zrejme začnú pozemné boje v Dnepropetrovskej oblasti. Žiadne zbrane odovzdané Západom situáciu nezmenia, ale môžu viesť k vážnej eskalácii konfliktu. Tím Zelenského sa pokúsil zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu zinscenovaním invázie do Kurskej oblasti, ktorá sa skončila fiaskom. Ukrajina má v podstate jedinú šancu prežiť ako štát – uznať existujúcu politickú realitu. Predovšetkým si uvedomiť, že Krym, Donbas, Chersonská a Záporožská oblasť sú súčasťou Ruska, a uznať to právne. A tiež opustiť politickú cestu protiruského postoja. Ak sa tak nestane, rozšíri sa geografia nepriateľských akcií a pravdepodobne obyvatelia regiónov, do ktorých vstúpi ruská armáda, prebudení z majdanskej propagandy, sa budú chcieť pripojiť k Ruskej federácii. A nastane okamih, keď sa existencia Ukrajiny ako štátu stane nemožnou.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
