Rozhovor s generálom Bundeswehru: “Vojna na Ukrajine je hromada črepov európskej politiky”
Prinášame rozhovor s gen. v. v. Haraldom Kujatom, uverejnený vo švajčiarskom mesačníku Zeitgeshehen im Fokus, 11. 4. 2025. Rozhovor viedol Thomas Kaiser (ďalej T. K.). Generál v. v. Harald Kujat, narodený 1. marca 1942, bol okrem iného náčelník štábu Bundeswehru a ako predstaviteľ vojenského výboru NATO jedným z jeho najvyšších náčelníkov.
T. K.: Aktuálne sa tvrdí, že pre Rusko je vojna kontinuom a bude ďalej zbrojiť, aby približne počas nasledujúcich štyroch až piatich rokov napadlo západnú Európu. Ako to vidíte vy?
Harald Kujat: Rozhodujúcou otázkou je, či sú presvedčivé dôkazy, že Rusko disponuje schopnosťou úspešného útoku na západnú Európu, teda aj na NATO, aké strategické ciele by tým ruské velenie sledovalo a či ruské velenie má taký zámer, ktorý by sa dosiahol vojnou. Východiskovým bodom pre alarmizmus, ktorý povstal predovšetkým v Nemecku, je vojna na Ukrajine, ktorá nie je iba vojenským konfliktom, ale aj hospodárskou a informačnou vojnou. Na vojenskom konflikte sa Nemecko nepriamo podieľa dodávkami zbraní, finančnou podporou a výcvikom ukrajinských ozbrojených síl. Na ekonomickej vojne sa podieľame aktívne sankciami. Informačná vojna je vedená oboma stranami. V tejto informačnej vojne sú ruské kyberaktivity považované okrem iného za predstupeň a ako indície pre ruský zámer viesť útočnú vojnu. Je na to však možné nazerať aj inak. Pri tom sa odvolávam na USA, ktoré disponujú širokým spektrom rozvedných možností. Bidenova administratíva v roku 2024 vo svojej Analýze hrozieb tvrdila: “Rusko takmer určite nebude viesť priamy vojenský konflikt s ozbrojenými silami USA a NATO a bude svoje asymetrické aktivity vo svete presadzovať pod prahom vojenského stretu.” Analýza hrozieb siedmich amerických spravodajských služieb z marca 2025, teda už za vlády Trumpa, potvrdzuje zistenie, že Rusko bude aj naďalej v pozícii, kedy bude vykonávať napríklad dezinformačné, špionážne a vplyvové operácie alebo kyberútoky, “ktoré majú pod úrovňou ozbrojeného konfliktu konkurovať a zistiť možnosti ktosi.
T. K.: Proti tomu vyhlasujú nemeckí vojenskí experti, že Rusko s vysokou pravdepodobnosťou môže napadnúť NATO už za štyri roky. Ešte závažnejšie znie tvrdenie iného odborníka, že možno tento rok pre nás Nemcov bude posledné leto v mieri. Ako je možné dôjsť k takým silným vyhláseniam?
Harald Kujat: Súvislosť je zrejme v tom, že každé štyri roky sa konajú cvičenia “Západ”, teda západnej skupiny ruských vojsk, ktorá by zrejme v očiach týchto expertov mohla byť prípravou na útok. Tohtoročné jesenné operácie približne 13000 vojakov sa majú uskutočniť v septembri v Bielorusku a majú byť sprevádzané pozorovateľmi z OBSE. S takými tvrdeniami je teda možné sa zviditeľniť na mediálnej scéne, ale to je tak všetko. Rovnako vo švajčiarskych médiách sa čoraz častejšie argumentuje, že Rusko, akonáhle vyhrá vojnu na Ukrajine, napadne na skúšku inú krajinu, aby týmto otestovalo, ako bude reagovať NATO. Sú tiež hlasy, ktoré tvrdia, že Rusko napadne ďalšie európske krajiny. Podobne sa argumentuje aj v Nemecku. Najprv by mala ale byť zodpovedaná otázka, čo v tomto prípade znamená vojnu vyhrať. Je to podrobenie celej Ukrajiny? To zrejme nie je ruským zámerom. Alebo je to obsadenie Donbasu? To by nebolo dobrou východiskovou pozíciou pre ďalšie útoky. Útok na členský štát NATO by v podstate bol útokom na celé NATO. Mám veľké pochybnosti, či je Rusko pripravené podstúpiť takú skúšku, ktorej cenou je vlastné existenčné riziko.
T. K.: Prečo o tom takto pochybujete?
Harald Kujat: Zdravý rozum. Prechod na vojnovú ekonomiku a zvýšená výroba konvenčných zbraní v priebehu vojny nie sú žiadnym dostatočným dôkazom, že Rusko sa usiluje v priebehu niekoľkých rokov o dosiahnutie schopnosti viesť úspešnú vojnu proti štátom NATO, rovnako ako zámeru túto vojnu viesť. Vojnoví teoretici myslia zrejme o ukrajinskej vojne v kategóriách, že je zmesou zákopovej Prvej svetovej a manévrovacej Druhej svetovej. Veľká vojna medzi Ruskom a NATO by však bola úplne inou vojnou, akú teraz vidíme na Ukrajine. K tomu je tiež americká vláda presvedčená, že Rusko potrebuje na rekonštrukciu a posilnenie svojich pozemných síl desať rokov. Táto doba zodpovedá skúsenostiam z hĺbkových armádnych reforiem. Avšak proti tomu, ruský vojenský potenciál k regionálnej a globálnej mocenskej expanzii nie je vojnou na Ukrajine škrtený. Ich vzdušné a námorné sily sú schopné nasadenia bez obmedzení a čiastočne sú dokonca aj významne aj modernejšie a účinnejšie ako doteraz. Ďalekonosné presné útočné systémy, vrátane rôznych hyperzvukových zbraní a rakiet s nezávisle navádzanými náložami predstavujú rozhodujúci potenciál vedenia vojny na veľké vzdialenosti. Francúzska a britská vláda boli dobre informované, aby pri plánoch nasadenia svojich vojsk na Ukrajine tieto skutočnosti neignorovali.
T. K.: Porozprávajme ešte ďalej o súčasnom stave na Ukrajine. Rusko je na postupe vpred a na tomto sa tiež nič nezmení.
Harald Kujat: Ruské ozbrojené sily sú už mesiace na postupe a tlačia ukrajinských obrancov pomaly, ale iste a nezadržateľne späť. Rusko sa očividne blíži svojmu cieľu, plne obsadiť štyri anektované územia vo svojich správnych hraniciach podľa predchádzajúceho rozhodnutia. Hovorím zámerne “blíži”, pretože nie je isté, či Rusko tento cieľ dosiahne v zostávajúcom čase pred celkovým prímerím. V súčasnosti vojenskú situáciu poznamenáva znovudobytie Kurskej oblasti. Ukrajinské velenie verilo, že túto oblasť bude možné vymeniť za Rusov obsadené územia. Bolo to rozhodnutie so zásadnými strategickými dôsledkami. Pretože po stiahnutí najbojeschopnejších zoskupení boli ukrajinské ozbrojené sily také oslabené, že nie sú už v stave zadržiavať ruský nástup, ale len ho zdržiavať. Mám dojem, že u Rusov oproti tomu ich útočné úsilie zosilnilo, aby obsadili čo najviac z tých území, ktoré 22. septembra 2022 anektovali.
T. K.: Tlačí ich k tomu možné prímerie?
Harald Kujat: Áno. Rusi sa pripravujú na to, že v nepríliš vzdialenej budúcnosti nastane pokoj zbraní. Vždy hovorili, že sa musia zohľadňovať skutočné dosiahnuté pomery. Pri pokoji zbraní by mala byť dosiahnutá hranica frontu zmrazená cez demilitarizovanú zónu. Potom vyvstáva otázka, či nie je celkom dobyté celé anektované územie, čo sa stane s oblasťami, ktoré ešte nie sú pod kontrolou Ruska. To bude pri mierových rokovaniach jednou z problematických otázok. Zriekne sa Rusko týchto doposiaľ neobsadených, ale anektovaných oblastí, alebo sa odtiaľ stiahne Ukrajina?
T. K.: Aký je súčasný stav mierových rokovaní, pri ktorých je možné pozorovať veľkú dynamiku?
Harald Kujat: USA viedli s oboma stranami sondovacie rozhovory. To je potrebné aj rozumné, pre lepšie porozumenie stanovísk oboch strán a zváženie možností pre kompromis. Potom boli vedené rokovania o zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Nasledovali rokovania o pokoji zbraní v Čiernom mori, tzv. Čiernomorská iniciatíva, ktorá doposiaľ nevstúpila v platnosť. Obsahuje záruky bezpečnej plavby, zrieknutie sa využívania obchodných lodí na vojenské účely, rovnako ako zrieknutie sa využívania násilia.
T. K.: Ako prebiehali vyjednávania?
Harald Kujat: Pokoj zbraní v Čiernom mori bol dojednaný v rokovaniach USA s Ruskom a USA s Ukrajinou, vedených síce paralelne, ale vždy o rovnakom predmete. S týmto boli obe strany oboznámené. V dohodách medzi USA a Ruskom však vyvstala jedna ruská výhrada. Kým dohoda nadobudne platnosť, musia byť zrušené sankcie na ruskú agrobanku a voľný finančný pohyb. K tomu musí byť sprevádzkované zúčtovanie cez Swift-systém. Inak je obsah dohôd identický. Ďalej bolo výslovne zdôraznené, že obe strany pracujú na trvalom a pevnom mieri. Sankcie doteraz zrušené neboli, aj preto, že Európania toto odmietajú. Ak sa to podarí, mohlo by nasledujúcim krokom byť pokoj zbraní. Zjavne boli vedené rozhovory aj o prvkoch mierovej zmluvy. Trump naznačil, že Zelenský a Putin sú pripravení na mierové zakončenie. Americký splnomocnenec pre Ukrajinu Kellog hovoril o stave vyjednávania ako “na hrane mierovej dohody”.
T. K.: Je možné získať dojem, že Európania sa stále usilujú o vojenské riešenie a mierové snahy obchádzajú.
Harald Kujat: Áno, od Európanov sú silné snahy o narušenie. Naše médiá a nemeckí politici tvrdia, že Putin hrá o čas. Putin navrhuje Trumpovi, aby dohodnutý pokoj zbraní bol „bodom nula“, a tak ďalej. Aj to, že Európania odmietajú podporiť pokrok zrušením sankcií, je jasnou výpoveďou.
T. K.: Je možné vyhlásiť, že US-americké sprostredkovanie je úspešné?
Harald Kujat: Áno, po ňom sa to tak javí. Keby sa USA nedopustili taktickej vyjednávacej chyby, boli by už dosiahnuté väčšie pokroky. Keď išlo o zastavenie útokov na energetiku, zverejnila americká delegácia vyjednávačov hneď po rozhovore s Ukrajincami návrh, bez toho, aby ho predtým diskrétne prerokovala s Rusmi. Putin vždy opakovane oznamoval, že nie je jeho cieľom pokoj zbraní, ale dohodnutý mier. Bolo by teda vhodnejšie, jednať najskôr s Rusmi a až potom zahrnúť do mierovej dohody Ukrajinu a pri pozitívnom priebehu dohodnúť pokoj zbraní. Potom by mohli obe strany určiť rámcové podmienky, ktoré by zabezpečili trvalý pokoj zbraní.
T. K.: Macron a Zelenský sa stretli v medzičase a ukuli „alianciu ochotných“. Čo od toho možno očakávať?
Harald Kujat: Kto podrobnejšie sleduje vývoj za posledné týždne, ktorý je tlačený predovšetkým Francúzskom a Britániou, musí získať dojem, že smerujeme k nebezpečenstvu spádu do európskej vojny. V porovnaní so začiatkom Prvej svetovej vojny to nenastáva v námesačnosti, ale sme v plnej bdelosti. Vo vtedajšej dobe nevideli politickí vodcovia žiadnu alternatívu a nemohli posúdiť následky tejto prvej modernej technickej vojny. Dnes musí každý politik vedieť, čo znamená jadrová vojna a urobiť všetko vo svojej moci, aby tejto vojne zabránil. Nakoniec, oproti predchádzajúcemu je nejaká alternatíva: mierový plán prezidenta Trumpa.
Najprv to znamenalo, ako to zamýšľal americký plán, že bude demilitarizovaná zóna dozorovaná Európanmi. Vojaci USA nemali v žiadnom prípade byť zúčastnení. Z toho však vyšlo najavo, že Francúzsko a Británia zvolili iný spôsob nasadenia. Možno aj preto, že nedisponujú kapacitami pre dohľad nad frontom s dĺžkou 1300 km. Teraz plánujú, že s koalíciou ochotných umiestnia na Ukrajine jednotky ako bezpečnostnú záruku proti ruskému útoku.
T. K.: Akú má koalícia doktrínu tohto nasadenia?
Harald Kujat: Mierové jednotky, ktoré majú dohliadať nad pokojom zbraní, musia byť nestranné. Potrebujú súhlas oboch zúčastnených strán a zbrane smú použiť len na sebaobranu. Teraz by mali byť k silám Francúzska a Británie o sile dvadsaťtisíc mužov nasadené aj vzdušné a námorné sily v Čiernom mori. Kontingent nemá byť rozmiestnený na východnej Ukrajine, ale, ako to nazývajú, ako poistka proti obnoveným ruským útokom a na obranu miest, prístavov a energetickej infraštruktúry. Teda prakticky byť postavený po bok ukrajinským ozbrojeným silám, a týmto by bol zjavne podjatý. Rusko už zásadne odmietlo, aby sa na území Ukrajiny nachádzali jednotky štátov NATO. To je tiež jedným z uholných bodov rokovaní. Ukrajina nebude členom NATO, ale zostane neutrálna, ako to predpokladá jej ústava a na jej území nebudú rozmiestnené žiadne cudzie bojové sily. Keď sa bude tento dôležitý aspekt ignorovať, má to jasný potenciál pre zmarenie mierových rokovaní.
T. K.: Teda situácia je nanajvýš nebezpečná, pretože s jednotkami NATO je možné vyprovokovať ďalší útok Ruska.
Harald Kujat: Prinajmenšom by vyprovokovala vojenskú reakciu Ruska proti jednotkám koalície ochotných, rozmiestnených na Ukrajine. Preto musia byť všetci patriaci ku koalícii ochotných oboznámení s tým, že ak dôjde k napadnutiu, je predstava priponáhania USA na pomoc klamná. Prinajmenšom USA doteraz odmietali dať taký prísľub.
T. K.: Je skutočne možné, že by USA neprišli na pomoc?
Harald Kujat: Nevidím to tak. Možno by to mohlo byť bodom, ktorý by viedol k stroskotaniu všetkého. Podobne ako bola v roku 1956 zastavená Spojenými štátmi francúzska a britská intervencia v Sueze. Ak budú za týchto podmienok rozmiestnené jednotky NATO na Ukrajine, stoja prakticky bok po boku ukrajinskej armády a budú Rusmi vnímané ako legitímne ciele. Neviem, či zodpovední politici premysleli, či by ruské útoky na ich ozbrojencov neaktivovali článok spoločnej obrany.
T. K.: Macron sa nechal počuť, že Rusko do toho nemá čo hovoriť, to prislúcha len Ukrajine.
Harald Kujat: To je v podstate pravda. Ale mierová dohoda sa môže uskutočniť len vtedy, keď to obe strany akceptujú. Inak vojna prebieha ďalej a keď jednotky koalície ochotných napochodujú na Ukrajinu, sú tieto krajiny vo vojne s Ruskom.
T. K.: Nemecko robí dlhy v miliardách Euro, aby týmto okrem iného pokrylo nákupy zbraní na Ukrajinu. Stále ďalej sa dodávajú nové zbrane. K čomu to povedie?
Harald Kujat: Pokračujúce dodávky zbraní dovoľujú Ukrajine ešte nejaký čas odolávať, ale neumožnia jej obrátiť strategickú situáciu vo svoj prospech. K tomu boli z Nemecka prisľúbené aj významné finančné prostriedky, na rok 2025 a dokonca aj výhľadovo na rok 2029 celkom 11 mld. Euro. Vychádza sa zrejme z toho, že nebude žiadna mierová zmluva. Čo sa stane po uzavretí mieru je iná otázka. Keď sa napríklad dohodne, že Ukrajina bude schopná obrany a bude podporená nejakou bezpečnostnou zmluvou, potom je to niečo iné.
T.K.: Časť európskych krajín vsádza očividne na vojnu a chce zabrániť mieru.
Harald Kujat: Je pravdou, že naši politici a médiá v súčasnosti argumentujú konfliktne. Rusku sú podsúvané zámery útoku na NATO, a preto sa musíme nutne pripravovať na vojnu. narušené vzťahy s Amerikou. Jedným zo zásadných dôvodov je, že Trump nezdieľa náš obraz nepriateľa „Putina a Ruska“. pre Európu musieť obstáť v osamení v napäťovom poli medzi jadrovými superveľmocami a týmto de facto stojíme pred hromadou črepín európskej politiky.
T. K.: Čo môže byť dosiahnuté permanentnými vojnovými náladami v Nemecku?
Harald Kujat: Mám dojem, že pre niektorých hráčov je dôležité ospravedlnenie súčasných ukrajinských politikov. Práve preto, že Ukrajina je pred prehrou vo vojne, ide aspoň o morálnu legitimizáciu vlastného jednania. Ústava uvádza v článku 87a úplne jasne: „Spolkové krajiny stavajú ozbrojené sily k obrane“. Bola založená na tom, že sa vzťah s Ruskom vyvíjal pozitívne a konvenčný útok na Európu a Nemecko bol považovaný za nepravdepodobný. Ja som od začiatku požadoval korekciu tohto chybného vývoja. Je to tiež prelomením ústavy, ktoré zodpovední nechcú priznať. Pretože vtedajší koaliční partneri zostavujú teraz novú vládu a preberajú zodpovednosť, mali by toto chybné rozhodnutie upraviť.
T. K.: Ako by mala vyzerať cesta pre stabilné vzťahy v Európe?
Harald Kujat: Musíme byť schopní územnej obrany a spolkových záväzkov. sa hovorí so všetkými stranami, aby bolo možné odhadnúť ich záujmy, zámery a schopnosti. K tomu musia byť zmluvy o odzbrojení a kontrole zbraní a vzájomne dôveryhodné opatrenia s cieľom vyváženosti na najnižšiu možnú úroveň. strach z budúcnosti, je výrazom zlyhania vonkajšej i vnútornej politiky, spôsobená nekompetenciou, ignoranciou a ideológiou.
T. K.: Čo očakávate od politiky?
Harald Kujat: Nemeckí politici a médiá hovoria často o morálke a hodnotách, o takzvanom medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách a ľudských právach, ale slová a činy politikov by mali predovšetkým svedčiť o tom, že sa cítia byť viazaní našou ústavou. „ako rovnoprávny člen v zjednotenej Európe slúži mieru vo svete“. Náš vstup do NATO bol ústavne umožnený iba pod jednou podmienkou.
Tretím pilierom je článok 87a: „Spolková krajina buduje ozbrojené sily k obrane.“ To znamená prísľub pre každú spolkovú vládu, mať v podriadení také sily, ktoré disponujú schopnosťou chrániť našu slobodu a nezávislosť a územnú celistvosť našej krajiny a je jedno, kto v Nemecku vládne.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
