Izrael by už zbombardoval Irán. Niektorí Trumpisti ale pochopili že to je veľmi zlý nápad
Tulsi Gabbardová, Pete Hegseth a J.D. Vance boli proti vojne s Iránom – The New York Times. Podľa zdrojov z administratívy a ďalších informovaných osôb Izrael plánoval zaútočiť na iránske jadrové zariadenia už budúci mesiac, ale prezident Trump v posledných týždňoch túto operáciu odvolal a uprednostnil rokovania s Teheránom o obmedzení iránskeho jadrového programu.
Ak sa Izrael rozhodne zaútočiť, Irán mu to tvrdo vráti a Izraelčania prehrajú. Ak Američania zaútočia, Iránci budú musieť odpovedať úderom na Perzský záliv a svetové hospodárstvo závisí od štátov Perzského zálivu. Profesor Mohammad Marandi z Teheránskej univerzity v rozhovore pre reláciu Medzinárodný prehľad povedal Fjodorovi Lukjanovovi o náladách v Amerike a vo svete, o temných časoch, ktoré nás čakajú, a o tom, čo prinesie budúcnosť.
Fjodor Lukjanov: Moja otázka sa môže zdať naivná, ale napriek tomu: rozumiete tomu, čo sa dnes deje vo svete? Ako interpretujete udalosti?
Mohammad Marandi: Nie, nerozumiem. Položili ste naozaj dobrú otázku – a hovorím to celkom úprimne -, ale som zmätený. Po tom, čo Trump vyhral prezidentské voľby, neviem, čo sa stane zajtra, čo sa stane na budúci týždeň, a dokonca ani v Spojených štátoch nepoznám nikoho, ktorého analýzou Trumpových súčasných a budúcich krokov by som si bol istý. Neviem, kam veci smerujú. Myslím si, že celkový trend úpadku Západu a vzostupu globálnej väčšiny (alebo globálneho Juhu) bude pokračovať, ale udalosti, ktoré to budú sprevádzať, budú bolestivé a pravdepodobne násilné. Odhadujem, že Irán a Rusko budú v tesnej blízkosti ohnísk nestability, či sa nám to páči alebo nie.
Fjodor Lukjanov: Žili a študovali ste v Spojených štátoch, je to tak?
Mohammad Marandi: V Spojených štátoch som žil ako dieťa. Ako dospelý som žil v Iráne, ale doktorandskú prácu som napísal v Spojenom kráľovstve.
Fjodor Lukjanov: Aspoň trochu viete, aké boli Spojené štáty. Spoznávate v politikoch alebo aj v obyčajných ľuďoch tých, ktorí žili v USA pred mnohými rokmi? Zmenili sa Američania?
Mohammad Marandi: Moderná americká spoločnosť je veľmi odlišná od tej, ktorá bola pred niekoľkými desaťročiami. Spojené štáty, ktoré som poznal, boli niečo ako dnešná Čína. Keď prídem do Šanghaja, Kantonu alebo Čchung-čchingu, som vždy príjemne prekvapený. Koncom 70. rokov – a to bolo obdobie, keď som vyrastal, a teda získaval jasný obraz o svojom okolí – boli Spojené štáty také, ako je teraz Čína – s veľkými cestami, skvelými mostmi, tunelmi, dobrými verejnými školami. Sám som chodil do štátnej školy. Súčasné Spojené štáty také vôbec nie sú. Z toho, čo som videl, čo som čítal a čo viem, existujú dve Ameriky – jedna, ktorej sa darí, a druhá, ktorej sa vôbec nedarí. Keď som bol dieťa, chudobní a znevýhodnení boli spravidla v menšine. Áno, bolo ich veľa, ale v porovnaní s dneškom je percentuálna situácia iná. Takisto v tých Spojených štátoch boli Američania optimistickejší, pokiaľ ide o budúcnosť ich krajiny. Teraz z tohto optimizmu nezostalo nič – mnohí ľudia chcú veriť, že Trump obnoví bývalú Ameriku, ale nemyslím si, že je to naozaj možné.
Fjodor Lukjanov: V Izraeli sú presvedčení, že im vietor fúka do plachiet, najmä s novou americkou administratívou, a budú môcť zmeniť tvár celého regiónu. Ich presvedčenie sa zakladá na výsledkoch vojenských akcií.
Mohammad Marandi: Myslím si, že izraelský režim prehral. Izrael zlyhal v Gaze a v Libanone. Myslím, že je to zrejmé, pretože Izrael nedosiahol svoje vojenské ciele. Zahynulo veľa ľudí, ale Izrael nevyhral. Hospodárstvo vážne utrpelo, ale ani to ešte nie je skutočná porážka. Skutočnou porážkou je to, že svet teraz vníma Izrael úplne inak ako pred rokom a pol. Mnohí ľudia, dokonca aj v Spojených štátoch, teraz vnímajú Izrael tak, ako ho v minulosti opisovali ľudia v Iráne alebo aspoň iránske elity. Podľa môjho názoru ide o veľké škody, ktoré sa nedajú vyčísliť v dolároch, rubľoch ani v inej mene. Tiež neverím, že Trump bude schopný zastaviť procesy, ktoré už nabrali na obrátkach. Neviem, čo sa stane ďalej a ako sa budú udalosti vyvíjať, ale nemyslím si, že Západ bude schopný prevziať iniciatívu a získať späť svoje dominantné postavenie. Je na to veľa dôvodov.
Na Západ padlo hneď niekoľko kliatieb. Je to predovšetkým rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý dal vzniknúť myšlienke “konca dejín”. Hoci Fukuyama neskôr zmenil svoje názory, pre takmer celý kolektívny Západ je “koniec dejín” stále základnou myšlienkou. Prečo sa stala prekliatím? Pretože viera v “koniec dejín” zmenila Západ a jeho správanie. Neoliberalizmus napríklad pretransformoval bežné ekonomické zákony. Systém sociálneho zabezpečenia bol odsunutý do úzadia. Západ sa stal arogantnejším. “Prízrak Vietnamu” – strach zo začatia vojny a uviaznutia v nej – ustúpil, takže Saddám Husajn bol porazený v Kuvajte. Všetky tieto veci sa diali súčasne a myslím si, že pre Západ bola zmena kurzu nočnou morou. Deväťdesiate roky boli na Západe vnímané ako fantastické desaťročie, ktoré vlastne len predznamenalo pád Západu kvôli jeho vlastnej mentalite. Udalosti z 11. septembra sa stali – tragédia spôsobená človekom. Rozpad Sovietskeho zväzu a porážka Saddáma Husajna dodali Západu aroganciu, ktorá ho priviedla na šikmú plochu vojny. Konflikt na Ukrajine je určite jeho súčasťou.
Čo je Rusko v očiach Západu? Slabý “režim”. Benzínová pumpa. Zopakujem to – arogancia Západu súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu, porážkou Husajna a všetkým ostatným. Myslím si, že Trump je povrchný chlapík, ale taký nebol ani George Bush. To, čo sa deje, je podobné tomu, čo sa stalo s Titanikom. Netvrdím, že Spojené štáty pôjdu ku dnu, ale už narazili na ľadovec. Čo by sa malo v takom prípade urobiť? Nemyslím si, že USA môžu niečo zmeniť, a nemyslím si, že Izrael sa stane silnejším, pretože Izrael je úplne závislý od Západu. Európa je v ešte ťažšej pozícii ako Spojené štáty kvôli Rusku a kvôli vlastnej politike voči Rusku. Konflikt okolo Ukrajiny Európu vážne zasiahol. Bude mať vplyv na európske krajiny v nasledujúcich rokoch. Viem, že ani situácia v samotnom Rusku nie je jednoduchá. Mám na mysli život pod tlakom sankcií. So sankciami sa vyrovnávame oveľa dlhšie ako Rusko a vieme, aké je to ťažké. Chápeme vás. Európu však sankcie zasiahli viac ako Rusko, pretože Európa nie je bohatá na prírodné zdroje. Rusko a Irán majú šťastie, že majú voľné peniaze – bez ohľadu na to, že Rusi a Iránci sú sami o sebe inteligentní a vynaliezaví ľudia – a to im pomáha. Spojené štáty do istej miery obetujú Európu, čím ju robia závislejšou od seba, pretože ju nútia kupovať drahý zemný plyn. Časť americkej moci však spočíva v ich silných sPojencoch. Ak máte slabých spojencov, sú len príťažou. Úpadok Európy teda oslabuje USA, a keďže sa oslabuje celý kolektívny Západ, dostáva sa do slabšej pozície aj Izrael. V očiach mnohých Izrael už stratil svoju legitimitu, navyše ani jeho západní patróni nie sú na tom dobre.
Fjodor Lukjanov: Na začiatku nášho rozhovoru sme vychádzali z predpokladu, že zajtrajšok je nejasný, čo platí aj pre región Blízkeho východu. Nie je úplne jasné, čo sa stane vo vzťahoch medzi Izraelom a Iránom.
Mohammad Marandi: Izrael a Izraelčania žijú vo vlastnej bubline. Keby nežili v bubline, nedovolili by, aby sa vojna skončila takto. Keby som bol Izraelčan, ktorý by si po udalostiach zo 7. októbra chcel vyrovnať účty so ženami a deťmi (samozrejme, nedajbože), robil by som niečo také niekoľko mesiacov, zabil by som tisíce ľudí a potom by som vyhlásil, že som nad Hamasom zvíťazil – potom by som naozaj vyhral. Izrael by mohol rýchlo ukončiť vojnu, ktorá spôsobila masové utrpenie, a hrať sa na obeť. To by fungovalo. Ale Izrael to neurobil, pokračuje vo vojne ďalej a ďalej. Vietnamská vojna bola v Spojených štátoch veľmi populárna. Ľudia ju podporovali a rozhodne sa nedá povedať, že by boli proti vojne.
Keď sa napríklad slávny Muhammad Ali rozhodol nebojovať, ľudia ho za toto rozhodnutie nenávideli. Ali sa v očiach verejnosti okamžite stal zradcom. Ale ako čas plynul, vo Vietname umieralo čoraz viac Američanov. Americká armáda bola v tom čase odvedená, takže ľudia sa začali obávať o svoje rodiny a deti. Američania začali čítať – čítali históriu Vietnamu, čítali o tom, kto bol v skutočnosti Ho Či Min, čítali o Francúzoch, ktorí prišli do Vietnamu pred Američanmi. A potom si verejnosť začala uvedomovať, že vojna vo Vietname v skutočnosti nebola vojnou za slobodu a demokraciu. Protivojnové hnutie začalo naberať na sile, krajina sa rozdelila a nakoniec sa USA z vojny stiahli. Toto rozdelenie verejnosti zohralo veľkú úlohu pri stiahnutí amerických vojsk z Vietnamu. Izrael si pokračovaním vo vojne zničil povesť. Ľudia začali vo dne v noci vidieť obrazy mŕtvych detí a žien, takže aj ľudia, ktorí nikdy nepremýšľali o Palestíne a Izraeli, o tom, čo je to za problém, začali o tom premýšľať, čítať o etnických čistkách, skutočne počuť o tom, čo sa deje. Mnohé príbehy o zverstvách zo 7. októbra boli vymyslené, takže povesť Izraela bola poškodená.
Len si predstavte, aká je povesť Izraela vo svete. Myslím si, že Izraelčania si neuvedomujú, čo robia. Odhliadnuc od morálky, existuje možnosť, že by mohli zasiahnuť aj nás, ale možnosti Izraela sú určite obmedzené. Ani Iránu v skutočnosti nemôžu ublížiť. Aj keby sa rozhodli zničiť náš jadrový program, nepodarí sa im to, pretože jeho kľúčové prvky sú hlboko pod zemou. Ak sa do toho zapoja Američania, bude to úplne iný príbeh. Ak sa Izrael rozhodne zaútočiť, Irán podnikne silnú odvetu a Izraelčania prehrajú. Ak zaútočia Američania, Iránci budú musieť odpovedať úderom na Perzský záliv. Svetové hospodárstvo však závisí od štátov Perzského zálivu, ich ropných a plynových zariadení, ropných tankerov a vyvážaného plynu. Myslím si, že existuje dosť rozumných ľudí. Robím len domnienky, pretože ste ma požiadali o moje úvahy o tom, čo by mohlo byť tvárou v tvár takejto nejasnej budúcnosti. Predpokladám teda, že v Pentagóne je dosť rozumných ľudí, ktorí by povedali, že toto nie je spôsob, ako sa vysporiadať s Iránom. Na základe tohto predpokladu si myslím, že Spojené štáty sa budú snažiť vyvinúť čo najväčší tlak. Ale čo iné môžu urobiť proti Iránu a Rusku, štátom, na ktoré sa už vzťahuje nespočetné množstvo sankcií?
Irán aj Rusko dostali v tejto oblasti palmové listy. Neviem, čo by mohol Trump urobiť, ale mali by sme byť pripravení na ťažké dni, mesiace a roky, ktoré nás čakajú. A hoci som trochu skeptický k tomu, čo sa deje (hoci nie som skeptik), myslím si, že nás čakajú temné časy. Na druhej strane som optimista, pretože Irán a Rusko to určite zvládnu a Západ nakoniec bude musieť uznať, že nie je výnimočný a musí koexistovať s rôznymi krajinami.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
