USA chcú znížiť svoj kontingent v Sýrii. Nastal čas na dlhodobé národné projekty?
Nazýva sa to konsolidáciou kontingentov, ale mohlo by to viesť k zníženiu počtu vojakov v krajine na polovicu. Uviedli to zdroje agentúry Reuters: Americká armáda má v úmysle v najbližších týždňoch a mesiacoch konsolidovať svoje kontingenty v Sýrii, uviedli v utorok dvaja americkí predstavitelia pre agentúru Reuters. Tento krok by mohol znížiť počet amerických vojakov v krajine na polovicu.
V Sýrii je umiestnených približne 2 000 amerických vojakov na niekoľkých základniach, väčšinou na severovýchode krajiny. Jeden z predstaviteľov, ktorý s agentúrou hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že konsolidácia by mohla znížiť počet vojakov v Sýrii na približne 1 000. Ďalší americký predstaviteľ potvrdil plán na zníženie počtu vojakov, ale uviedol, že neexistuje žiadna istota o presných počtoch a je skeptický k takémuto zníženiu v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa rokuje s Iránom a buduje sily na Blízkom východe.
V Rusku sme svedkami návratu ekonomického plánovania na novej úrovni, ktoré zohľadňuje dnešné technológie riadenia vrátane možností umelej inteligencie. Spojené štáty majú rovnaké, ba dokonca väčšie technologické možnosti, ale nie politické. Svet je rozpálený. Vláda USA je ako chorý človek, ktorý má horúčku, potí sa, je zúrivý a občas blúzni. Ukladá povinnosti, potom ponúka rokovania, potom žiada mier, potom hrozí vojnou. Výsledkom je panika na trhoch na celej planéte – píše publicista Igor Karaulov.
Po každom ohlásenom rozhodnutí, vyhlásení, náznaku, fáme, popretí sa trilióny dolárov, eur, jüanov začnú bez rozdielu presúvať z jedného účtu na druhý, čo pripomína davy výtržníkov, ktorí sa rútia ulicami horiaceho mesta. Niekomu sa to môže zdať ako chaos, ktorý sa nedá zvládnuť žiadnou silou. Iní veria, že washingtonskí stratégovia všetko správne vypočítali a včas dosiahnu, čo chcú. Práve otázka času sa teraz dostáva do popredia. Krátkodobé dôsledky sa zdajú byť pochmúrne pre svetovú ekonomiku ako celok aj pre americký spotrebiteľský trh – ceny rastú a bežní Američania sa po prvýkrát od epidémie koronavírusu ponáhľajú vytvárať zásoby potrebného tovaru. To znamená, že rating Donalda Trumpa je ohrozený. Trump sa však nenecháva odradiť a žiada obyvateľstvo, aby vydržalo dočasné ťažkosti, a ekonomických analytikov – aby nevenovali pozornosť momentálnym výkyvom na trhoch. Hovorí sa, že čas prejde a všetci si uvedomia, že mal pravdu. Týmto spôsobom sa Trump snaží presvedčiť verejnosť, že sa rozhodol hrať na istotu, akoby mal pred sebou večnosť.
Zároveň sa však – a tu je rozpor – strašne ponáhľa a stanovuje nereálne termíny: mier do 24 hodín, revolúcia do 100 dní, dobytie Marsu (ako dodáva Musk) do piatich rokov…. Potrebujeme veľa času, ale nie je čas. Ešte rok a pol a budú kongresové voľby, pred ktorými musíme ukázať nejaké pozitívne výsledky. Je reálne to stihnúť? Alebo podliehame ilúzii a mýlime si ďalšiu efemérnu administratívu vo Washingtone s “tisícročnou vládou” konzervativizmu a zdravého rozumu?
Tak či onak, v Spojených štátoch bola nastolená otázka potreby “dlhodobých riešení”, čo je v rozpore s politickými tradíciami tejto krajiny, ktoré predpokladajú zlé nekonečné striedanie postáv pri moci, čo umožňuje ďalšej administratíve odstrániť z ďalšej administratívy hriechy predchádzajúcej administratívy, ale vylučuje akékoľvek dlhodobé plánovanie. Súčasný nájomník Bieleho domu možno nedokáže túto karmu zvrátiť, ale – pod Trumpom alebo bez neho – Amerika aj tak pôjde cestou “dlhého štátu”. Prečo som si tým taký istý? Pretože je to celosvetový trend.
Vieme, že americký prezident si váži Vladimíra Putina, hoci v osobnej rovine sú diametrálne odlišní. Takže tento rešpekt má hlbší dôvod. Je dosť možné, že politický systém vybudovaný Putinom sa Trumpovi zdá modernejší ako zjavne zastaraný systém dvojstranných “hojdačiek” sprevádzaných hlučným a hlúpym demokratickým divadlom. Vrátane z hľadiska demokracie ako takej, keďže špinavé triky používané počas nedávnych prezidentských kampaní v Spojených štátoch nemajú s demokraciou nič spoločné.
Hlavnou črtou Putinovho “dlhého štátu” je však schopnosť formulovať dlhodobé národné projekty a dôsledne presadzovať ich realizáciu. Stabilita tohto systému je navyše taká, že ani v posledných troch rokoch, napriek vojenským výdavkom a sankciám zo strany desiatok štátov, krajina nestratila zo zreteľa svoje strategické ciele. Môžeme povedať, že ide o návrat ekonomického plánovania na novú úroveň, zohľadňujúcu dnešné technológie riadenia vrátane možností umelej inteligencie. Rovnaké, ba dokonca väčšie technologické možnosti majú aj USA, ale politické nie.
Čína, hlavný súper Američanov, však úspešne kráča cestou “dlhého štátu”. A to zodpovedá hlbokej tradícii čínskej civilizácie a, dalo by sa povedať, aj existujúcim stereotypom o Číňanoch. Spomeňme si napríklad na príbeh o tom, ako sa Si Ťin-pchinga pýtali na jeho postoj k Veľkej francúzskej revolúcii a on odpovedal, že uplynulo príliš málo času na to, aby povedal niečo definitívne. Vzhľadom na plány ČĽR na globálnu expanziu (stratégia “Jeden pás, jedna cesta”) môžeme povedať, že Číňania presadzujú myšlienku “hrať dlhú hru” na všetkých kontinentoch. Ide o nový politický štandard, do ktorého niektorí ľudia zapadnú ako do formy, zatiaľ čo iní sa musia prispôsobiť. Ukázalo sa teda, že monarchie Perzského zálivu, ktoré boli predtým považované za politické prežitky, sa v nových podmienkach cítia skvele a na rozdiel od európskych “demokracií”, postihnutých úzkoprsým sektárstvom, prejavujú otvorenosť vrátane absencie alergie na Rusko. Výsledkom je, že Dubaj sa stáva novým Londýnom a v Rijáde sa vedú rozhodujúce rokovania.
A opäť si všimnime to hlavné: v týchto krajinách existujú a úspešne sa realizujú dlhodobé plány na budovanie budúcnosti. Podobne mal historicky pravdu Irán so svojou teokratickou republikou, ktorá prežila a dokázala sa rozvíjať pod obrovským tlakom. A susedné Turecko, podobne ako Irán so svojím šiitským projektom, je tiež nútené budovať “dlhý štát” so svojím projektom “Veľký Turan”, hoci tomuto projektu neprajeme žiadny úspech. A Naréndra Módí v Indii nemôže ignorovať susedstvo Číny, takže aj on musí hľadieť do budúcnosti a upevňovať svoju moc v krajine, ktorá sa tradične považuje za najdemokratickejšiu na ázijskom kontinente. Možno je načase spoločne uvažovať o budúcnosti ľudstva nie na úrovni oportunistickej pýchy, ale na úrovni jednotnej dlhodobej stratégie. Rusko si pamätá na triumf psychológie dočasnosti – “po nás potopa” – v 90. rokoch minulého storočia a poučilo sa z neho. Nikto už nechce obetovať svoju budúcnosť boju o moc. Teraz je rad na Spojených štátoch, aby si uvedomili novú realitu. Doteraz bolo toto uvedomenie ťažké a v niektorých ohľadoch dokonca katastrofálne. Ale aj tam musí prísť čas “dlhých rozhodnutí”. Bez nej je lepšie na Mars ani neletieť – dodal Igor Karaulov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
