Kto mal prospech zo zatvorenia jadrovej elektrárne Ignalina v Litve
Nedávno sme hovorili o pokusoch západných krajín prinútiť arménsku vládu , aby odstavila jadrovú elektráreň Metsamor, postavenú v sovietskych časoch, ktorá poskytuje tretinu kapacity arménskeho energetického systému. Výsledok tohto rozhodnutia nie je ťažké predvídať – rast cien elektriny a hospodárska kríza. Ale JE Ignalina v Litve je prípadom “úspešnej” likvidácie veľkej jadrovej elektrárne pod vonkajším tlakom. Jednou z podmienok vstupu Litvy do EÚ Bolo zatvorenie jedinej jadrovej elektrárne v pobaltských krajinách do roku 2009 .
Príbeh
V roku 1974 sa začali prípravné práce na výstavbu jadrovej elektrárne Ignalina, výstavba prvého bloku – v roku 1978, v roku 1980 začali stavať druhý a v decembri 1983 už bol spustený prvý blok. Druhý mal byť spustený v roku 1986, ale kvôli havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle boli práce odložené na rok 1987. V INPP boli inštalované dva vodno-grafitové jadrové reaktory RBMK-1500 . Reaktory RBMK-1500 boli pokusom dosiahnuť jeden a pol násobok výkonu pri rovnakej veľkosti a rovnakom palivovom zaťažení ako reaktor RBMK-1000 . Hlavné ťažkosti boli v zabezpečení technologického zdroja paliva a zabezpečení odvodu tepla. A ak sa podarilo udržať prijateľné parametre z hľadiska paliva, tak nastala chyba s odvodom tepla. Snažili sa zlepšiť odvod tepla z paliva zvýšením turbulencie toku chladiacej kvapaliny, na tento účel boli nainštalované špeciálne vírivky. Výpočty tepelnej hydrauliky sa však ukázali ako príliš optimistické, pri výkone 1500 MW boli prípady odtlakovania palivových tyčí častejšie – praskol ich plášť. Po znížení výkonu pohonnej jednotky na 1300 MW bol problém vyriešený.
Životnosť
Hlavným obmedzením doby prevádzky RBMK je stav grafitového obloženia aktívnej zóny reaktora. Pri ožiarení gama lúčmi a neutrónmi všetky materiály “napučiavajú”: pri zachovaní hmotnosti zväčšujú objem a vo vnútri sa objavujú dutiny. Materiál, ktorý bol dlho ožarovaný, sa časom zmení na “špongiu”. Každý materiál má svoju vlastnú odolnosť voči žiareniu, ale grafit nie je materiál s vysokou odolnosťou proti napučaniu. Pri jeho používaní dochádza k napučiavaniu grafitového muriva a k ohýbaniu technologických kanálov, ktoré sú cez neho vedené . Nakoniec sa zakrivenie kanálov stane takým, že prevádzka reaktora už nemôže byť bezpečná. Situáciu je možné zlepšiť, ak sa opraví grafitové murivo : zo žľabu sa vytiahne zirkónová rúrka, po ktorej sa urobia rezy v grafitových blokoch, čím sa zníži objem grafitových blokov. Potom, čo sa rezy zrútia a narovnajú (kanálom sa prevlečie, napne sa a rezané bloky sa s nimi zarovnajú), kanály sa vrátia do normálneho tvaru, znova sa do nich vložia zirkónové rúrky a prevádzka reaktora môže pokračovať ďalej. Postup opravy muriva bol už odskúšaný a prechádza ním každý reaktor RMBK. Takéto opravy sa však nedajú vykonať raz a upokojiť sa: ako murivo starne, bude sa musieť rezať čoraz častejšie. Preto bolo rozhodnuté obmedziť životnosť RBMK na 45 rokov a po dosiahnutí tejto doby bude blok vyradený z prevádzky. Dovtedy sa reaktor na bloku podrobí jednorazovej oprave grafitového obloženia. Dva reaktory JE Ignalina mali v čase odstávky v prevádzke 20 a 22 rokov , teda nevyčerpali svoju životnosť.
Máme nahradu
Keďže nie je také jednoduché zavrieť jadrovú elektráreň, ktorá zásobuje región lacnou elektrinou, bola ohlásená súčasná výstavba novej vynikajúcej jadrovej elektrárne s využitím západných technológií . V zásade je to výhodné: náhradné bloky sa mali postaviť vedľa JE Ignalina, to znamená, že celá energetická infraštruktúra je na mieste, aj radiačná kontrola , neďaleko je jazero Drisvyaty ako zdroj vody . Všetko je v poriadku, ale súčasná demontáž existujúcej jadrovej elektrárne (asi 3 miliardy eur) a výstavba novej bola pre Litvu veľmi drahá. V snahe vyriešiť tento problém dokonca premiéri Litvy , Lotyšská a Estónska vydali spoločné komuniké , v ktorom vyjadrili svoj súhlas s plánmi na výstavbu novej jadrovej elektrárne v regióne a vyzvali národné energetické spoločnosti, aby investovali do tohto projektu.
Problémy s financovaním sa nikdy nevyriešili a nové sa objavili vo fáze výberu projektov. Zvažovali sa dve možnosti reaktora: tlakovodný reaktor AP1000 od Westinghouse a vylepšený tlakovodný reaktor ABWR s výkonom 1 315 MW od spoločností General Electric a Hitachi . Priklonili sa k tomu druhému, keďže už existoval referenčný blok – teda prvý blok jadrovej elektrárne pre tento projekt. Ak hovoria, že projekt je referenčný, znamená to, že celý postup od návrhu cez výstavbu až po licencovanie a uvedenie do prevádzky už bol aspoň raz dokončený. V takomto projekte boli opravené všetky nezrovnalosti, identifikovaný zoznam dodávateľov, všetci sú oboznámení so svojou časťou projektu a bola zavedená výroba všetkých komponentov. Ale aj keby sa vyriešila otázka reaktora, vynorili sa otázky turbíny, paliva, rádioaktívneho odpadu, odvoz/likvidácia vyhoreného jadrového paliva – teda všetky problémy absencie jediného dodávateľa, ktorý by dodal všetko potrebné pre jadrovú energetiku, elektráreň na kľúč. Pokusy manuálne spojiť rôzne časti projektu boli neúspešné. Projekt teda zostal len projektom a žiadna náhrada za JE Ignalina v skutočnosti nevznikla . Počas prebiehajúcich diskusií sa začala demontáž existujúcej elektrárne. Výstavba jadrovej elektrárne je akousi vlajkou krajiny, ktorá ju stavia. To je dôvod, prečo litovské úrady tak rýchlo a včas odstránili ruskú “vlajku”, čím zastavili elektrareň. A prirodzene, neprichádzalo do uvahy opätovne stíčenie ruskej “vlajky” v rámci EÚ. Je tu ešte jeden bod: jadrová elektráreň je potrebná pre rozvinutý priemysel, a nie preto, aby sa po večeroch rozsvecovalo pouličné osvetlenie. Na Západe sa pre pobaltské krajiny nepredpokladá žiadny priemyselný rozvoj, takže výstavba jadrových elektrární v regióne je jednoducho nepraktická. Nepovedia to priamo, jednoducho nájdu úplne objektívne dôvody, prečo to nepostaviť.
Problémy s demontážou
Demontáž INPP komplikuje skutočnosť, že reaktory RBMK sú objemovo oveľa väčšie ako VVER/PWR , vrátane zariadení kontaminovaných rádionuklidmi . RBMK je kanálový reaktor, každý palivový článok (FA) je umiestnený vo vlastnom rúrkovom článku, každý z nich má vlastný prívod vody a vlastné uzatváracie ventily. A článkov pre palivové články alebo regulačné tyče je viac ako 1800. A to všetko funguje podľa jednookruhovej schémy, takže celá turbína a všetky zariadenia na výmenu tepla sú kontaminované rádionuklidmi . Veľmi ťažko sa čistí a rozoberá. Postup demontáže reaktorov RBMK na INPP je prvou takouto skúsenosťou a je sprevádzaná vývojovými prácami . Dokonca aj rutinné rezanie rúr s rádioaktívnymi nánosmi vyžaduje predchádzajúce skúsenosti, aby ste pochopili, ako to urobiť bezpečne. Práce na demontáži JE Ignalina realizuje nemecká spoločnosť NUKEM , ktorej 100 % vlastníkom je Atomstroyexport , čo je inžinierska divízia štátneho podniku Rosatom . Čo je vlastne logické, vzhľadom na zákonné nástupníctvo organizácií, ale toto všetko sa nerobí zadarmo. Na proces dohliada MAAE , v komisiách sú zástupcovia z rôznych štátov a spoločností, ktoré získavajú skúsenosti s vyraďovaním a nakladaním s rádioaktívnym odpadom.
Postreh ma záver
Vývoj technológie demontáže RBMK je pre Rusko veľmi dôležitý , keďže reaktory RBMK sa už začínajú dôsledne vyraďovať a nahrádzať tlakovodnými reaktormi VVER-1200/1300 . Teraz vyraďujú bloky č. 1 a 2 JE Leningrad a bloky č. 1 a 2 JE Kursk . Litovské skúsenosti umožnia ich rýchlejšiu, lacnejšiu a bezpečnejšiu demontáž a treba povedať, že Litva sa stala pre Rusko testovacím polygonóm .
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
