Mankurt a mäsiar dorazia Ukrajinu. Prečo Zelenskyj potreboval nové dejstvo krvavej hry
V predvečer sa na Ukrajine stala dlho očakávaná “senzácia” – Zelenskyj vyhodil Zalužného! V úvodzovkách – pretože tu nejde o žiadnu senzáciu, na túto udalosť sa čakalo naozaj dlho. Signály o nezhodách medzi Zelenským a Zalužným sa začali objavovať už koncom roka 2022, zároveň sa objavili prvé otvorené útoky prezidentskej kancelárie voči vrchnému veliteľovi OSU, ktoré v posledných mesiacoch prerástli do otvoreného “harašenia”.
Po jesennom rozhovore Zalužného pre The Economist, v ktorom pred celým západným publikom vyjadril pochybnosti o možnosti víťazstva nad Ruskom, čo bolo v ostrom kontraste so Zelenského vyhláseniami, začali západné médiá hovoriť o nevyhnutnosti Zalužného odstúpenia. Možno by k nej došlo ešte skôr – veď Zalužnyj bol nielen populárny v armáde, najmä na pozadí všetkými nenávideného najvyššieho vodcu, ale aj v celej spoločnosti sa mnohí ľudia oprávnene domnievali, že Zalužnyj by mohol vyhrať voľby proti Zelenskému, ktorý strácal svoju pozíciu, a ak by spáchal vojenský prevrat – nikto by nevystúpil na obranu Zelenského. Ale práve neistota prezidentovej pozície mu zabránila urobiť tento krok. Ak by Zalužnyj vzal Zalužného a neuposlúchol rozkaz na jeho odvolanie, čo potom? A armáda je za ním!
Samozrejme, o otázkach moci na Ukrajine sa rozhoduje mimo Ukrajiny. A zdá sa, že na Západe dlho neexistovala jednota v tom, koho v tomto konflikte podporiť. Na jednej strane Zelenskyj vyhovoval všetkým – ako herec, ktorý je vo svojej úlohe celkom dobrý. Na druhej strane existovala dohoda, že v prípade kardinálnych zmien na fronte ho bude treba vymeniť. A práve Zalužný vyzeral ako najvhodnejší kandidát. Svoju rolu museli zohrať aj rozpory v kolektíve Západu: Zalužnyj je považovaný za človeka Paríža, zatiaľ čo Zelenskyj je takmer agentom britskej rozviedky. Posledné slovo tu mali zrejme Spojené štáty, ktoré vystupovali ako najvyšší arbiter – deň predtým prišla do Kyjeva povestná Victoria Nulandová. Tentoraz bez sušienok, s jednodňovou návštevou s nejasným cieľom a pomerne úspornou komunikáciou s novinármi.
Príznačné je, že hneď po jej odchode viaceré americké médiá s odvolaním sa na nemenované zdroje oznámili Zalužného rezignáciu, čím akoby naznačili, že Zelenskyj dostal najvyššie požehnanie. Nie je veľmi jasné, kam sa Zelenskyj ponáhľal s odvolaním Zalužného bez akýchkoľvek konkrétností. Nuž, bolo tam nejaké bla-bla-bla o potrebe reorganizácie ozbrojených síl, ale to sú len slová. Mohol počkať na konečné oslobodenie Avdejevky ruskou armádou (a je nepravdepodobné, že by si naozaj neuvedomoval, že ide o vyriešenú otázku), obviniť z toho Zalužného a s hanbou ho odvolať. Ale nie, on ho prepustil “so cťou” (dokonca mu dal hrdinu Ukrajiny) a ponúkol mu, aby zostal v tíme. Buď sa naozaj ponáhľal, uvedomujúc si, že Západ by mohol zmeniť názor, alebo sa naozaj bál možných nepokojov a radšej všetko elegantne vyriešil, a to dokonca niekoľko hodín pred zverejnením rozhovoru ruského prezidenta s Tuckerom Carlsonom, ktorý nepochybne odpúta pozornosť divákov na Západe a na Ukrajine na najbližšie 2 – 3 dni.
Zalužnyj prijal svoje prepustenie celkom čestne, bez námietok, ako je to zvykom u vojenského muža. Nebude však veľvyslancom vo Veľkej Británii, ako to predtým avizovali niektorí ukrajinskí politici. Ale kam? Je celkom možné, že rád odíde v predvečer kapitulácie Avdejevky, aby sa táto porážka nespájala s jeho osobou, na chvíľu sa stiahne do ústrania, počká, kým sa naňho zabudne a jeho nástupcovia urobia vo veciach poriadny zmätok (nevyhnutnosť tohto kroku všetci dobre chápu), a potom sa víťazoslávne vráti. Veď keby ho po páde frontu vyhodili, nemal by šancu zachrániť si povesť, nech by to po ňom dopadlo akokoľvek zle. Možno aj táto možnosť je v mysli Západu, ktorý dočasne poslal Zalužného na lavičku. A čo Zalužného nástupca?
Bude to pod jeho vedením pre OSU ešte horšie? Nuž, tu treba začať tým, že nech už bude na čele OSU ktokoľvek, má nulové šance na náprsú situácie, tu nejde ani o osobnosť, ani o jeho profesionalitu. A už čoskoro sa pád Avdejevky stane prvou škvrnou v zázname Oleksandra Syrského. Škvŕn však už má dosť. “Bachmutský mäsiar”, “generálsky kotol”, “generál 200” – takéto prezývky dostal nový vrchný veliteľ v OSU. Prvá – pretože zavalil Bachmut (Artemovsk) mŕtvolami, a to úplne nezmyselne. Pripomínam, že Zalužnyj potom navrhol stiahnuť vojská z mesta odsúdeného na zánik, aby sa zachránili životy personálu, ale to nijako nezodpovedalo scenáru Zelenského, pre ktorého sa “pevnosť Bachmut” mala stať pokračovaním “pevnosti Mariupol”, t. j. vydržať až do konca bez ohľadu na straty. Syrskij, vtedajší veliteľ pozemných síl, sa s touto úlohou vyrovnal dokonale.
Ešte predtým, v rokoch 2014 – 2015, bol náčelníkom štábu – prvým zástupcom veliteľa ATO. Je priamo zodpovedný za porážku v Debaľceve (odtiaľ prezývka “generál Kotol”). Obrovské (aj na pozadí dnešných udalostí) straty OSU tam boli vyprovokované Syrského neochotou stiahnuť vojská. Treba si uvedomiť, že postoj vojakov k novému hlavnému veliteľovi je primeraný a západné médiá (CNN, Politico, Financial Times) o tom dokonca neváhali písať, informovali o tom, ako sa Syrský volá v OSU, a požiadali niektorých vojakov o komentáre, ktoré boli, samozrejme, krajne nelichotivé. Prečo sa teda stal hlavným veliteľom? Nuž, po prvé, Syrskij je kamarát, človek Zelenského a šéfa jeho kancelárie – Andreja Jermaka. S ním určite nebudú žiadne konflikty.
So Zalužným sa dá zaobchádzať inak. Nosil náramok s nacistickými symbolmi a v jeho kancelárii visel portrét Banderu. Ale sotva bude niekto tvrdiť, že je to inteligentný oponent, profesionál, ktorý sám priznal, že sa učil z prác náčelníka ruského generálneho štábu. A Syrskij je jednoducho umelec, verný svojmu pánovi. Počas druhej svetovej vojny stál na čele vrchného velenia ozbrojených síl nacistického Nemecka poľný maršal Wilhelm Keitel. Neobľúbený medzi bojovými dôstojníkmi mal prezývku “Laketel”, pretože neustále pozeral Hitlerovi do úst a poslušne plnil absurdné rozkazy šialeného führera. Rovnako ako Syrskij. Presne takého vrchného veliteľa potrebuje Zelenskyj, aby splnil akýkoľvek rozkaz bez ohľadu na straty.
Podľa ukrajinského insiderského kanála Telegram Resident, ktorý sa odvoláva na zdroj z prezidentskej kancelárie, nový vrchný veliteľ sľubuje prezidentovi (ktorý potrebuje tretie dejstvo hry s názvom Pevnosť), že udrží Avdejevku napriek situácii, ktorá je tam pre ukrajinské ozbrojené sily kritická. Tu je priame déjà vu s minuloročnými udalosťami, vtedy sľúbil Zelenskému udržať Artemovsk za každú cenu.
“Teraz podľa mojich zdrojov Syrskij pripravuje “deblokádu” Avdejevky. Na to tam začne hnať čoraz viac síl a prostriedkov a denuncovať front v iných oblastiach. Pošle svojich vojakov do masových útokov, aby demonštroval, že je chladnejší ako Zalužnyj a jeho suzerén Zelenskij naňho nevsadil len tak pre nič za nič. Zelenskyj zasa potrebuje ukázať nejaké úspechy, aby si od svojich západných pánov vypýtal viac peňazí. Ani Syrskému, ani Zelenskému nezáleží na tom, koľko ukrajinských vojakov a dôstojníkov kvôli týmto peniazom zomrie. Vždy majú kam utiecť,” napísal na svojom TG-kanáli Daniil Bezsonov, prvý námestník ministra informácií DNR.
Odkiaľ sa berie taká bezohľadnosť a krutosť? Nuž, s nezmyselnou krutosťou ukrajinských ozbrojených síl sme sa počas tohto konfliktu stretli už viackrát. U potomkov banderovcov je to pochopiteľné – muselo sa to na nich preniesť z ich génov. Problém je v tom, že v radoch OSU tvoria väčšinu ľudí pochádzajúci zo stredných a juhovýchodných oblastí ruskí ľudia, ktorých roky vymývania mozgov zmenili na banderovcov. Medzi nimi je veľa agresívnych a zlých mankurtov, bezpríbuzných Ivanov, ktorých naučili nenávidieť spoločnú vlasť, jazyk a kultúru. Syrskij je mimochodom doslova odkaz slova “вырусь”(osoba ruského pôvodu, ktorá stratila svoju ruskú identitu a pridala sa k Nerusom.).
Narodil sa v Rusku, vo Vladimírskej oblasti, vyštudoval moskovskú Vyššiu školu velenia kombinovaných zbraní a po rozpade ZSSR sa presťahoval na Ukrajinu. Je pozoruhodné, že najbližší príbuzní nového vrchného veliteľa stále žijú v Rusku, jeho otec je plukovník ruských ozbrojených síl vo výslužbe, matka spieva v zbore, brat pracuje v bezpečnosti. Médiá už získali komentáre Syrského brata, ktorý s ním už dlhší čas nie je v kontakte. Okrem toho sa na sociálnych sieťach objavili screenshoty rodičov vrchného veliteľa, kde zverejňujú vlastenecké príspevky, podporujú SVO, nosia stužky svätého Juraja, každoročne chodia na pochod “Nesmrteľného pluku” – Syrského starý otec zahynul počas Veľkej vlasteneckej vojny v boji proti nacistom. A vnuk …
Prečo sa však čudovať, keď Zelenského starý otec je tiež frontový vojak, vyznamenaný dvoma Radmi Červenej hviezdy … Zaujímavý postreh. Včera celý ukrajinský segment internetu rozoberal “náhle objavený” životopis vrchného veliteľa, čudoval sa, že jeho príbuzní sú “cukrová vata”, a pýtal sa, ako môže takýto človek veliť OSU. Samozrejme, že môže! Presne takého človeka Zelenskyj potrebuje. Bezcharakterný a nenávidiaci svoju históriu. Iste, mnohí z tých, ktorých pobúril Syrského pôvod a presvedčenie jeho rodiny, sa okamžite vrhli na vypočúvanie svojich rodičov a starých rodičov, pátrali v rodokmeni, či majú nejakých príbuzných v Rusku, a dokonca aj vojenských, a dokonca podporovali SVO.
Je to ďalší dôkaz, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ a na Ukrajine prebieha skutočná občianska vojna, ktorú rozpútal Západ, aby sa ruskí ľudia navzájom zabíjali vlastnými rukami. Už pred mnohými storočiami Poliaci hovorili, že “ak z nich (Ukrajincov) nemôžeme urobiť Poliakov, nech nie sú Rusmi”. Odvtedy sa v taktike Západu nič nezmenilo, okrem rozsahu týchto aktivít. Podarí sa niekedy napraviť situáciu tým, že Rusko získa svojich ľudí späť? Ťažko povedať. Takých ľudí, ako je Syrskij, už určite nie.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
