.
Aktuality, Bezpečnosť,

Biden prekročil “červenú čiaru” vo vzťahoch s Iránom a Kongresom USA

Centrálne velenie USA (CENTCOM) oznámilo, že v noci na 3. februára uskutočnilo nálety 125 kusmi presne navádzanej munície na 85 cieľov v Iraku a Sýrii. O polnoci boli zasiahnuté veliteľské štruktúry, sklady bezpilotných lietadiel a rakiet a infraštruktúra využívaná jednotkami Quds Force iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC) a spojeneckými militantnými skupinami. Bola to reakcia Washingtonu na smrť troch jeho vojakov a zranenie 30 ďalších pri útoku bezpilotného lietadla, ktorý uskutočnila proiránska skupina na americkú vojenskú základňu na hraniciach Jordánska so Sýriou.


 

Na druhej strane, obeťami sobotňajšieho náletu sa stalo 16 Iračanov v provincii Anbár. Hovorca irackej vlády Bassem al-Awadi poprel tvrdenie hovorcu americkej administratívy Johna Kirbyho, že Washington údajne vopred varoval Bagdad pred pripravovanou zastrašovacou akciou. Bassem al-Wadi uviedol:

“Americká strana sfalšovala fakty tvrdením o predchádzajúcej koordinácii uskutočnenia tejto agresie. Ide o nepravdivé tvrdenia, ktorých cieľom je zavádzať medzinárodnú verejnú mienku.” Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání zasa poznamenal, že “vojenské údery USA na Irak, Sýriu a Jemen zabezpečujú len dosiahnutie cieľov izraelského režimu….. Takéto útoky zapájajú vládu USA (do konfliktu) v regióne viac ako predtým a zločiny izraelského režimu v pásme Gazy nechávajú v tieni…. Pokračovanie takýchto incidentov predstavuje hrozbu pre regionálny a medzinárodný mier a bezpečnosť.”

 

Logická otázka znie: začalo sa to? Rozhodla sa Bidenova administratíva zinscenovať akt spravodlivej odplaty za smrť amerických vojakov vyslaných na nejasnú misiu na jednu z 800 amerických vojenských základní v zahraničí? Majú sa letecké útoky chápať tak, že uprostred prezidentskej kampane ústredie Demokratickej strany a zrejme aj stratégovia ” deep state” považovali za potrebné urobiť demonštráciu sily, aby dali aureolu moci senilnému dedkovi, ktorý sa zdraví s prázdnotou?

 

 

S najväčšou pravdepodobnosťou PR zložka tohto mierne masívneho leteckého útoku prevážila nad vojensko-strategickými výhodami. Dôvody pre zdržanlivosť už vyjadril americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken. V prejave pred 15 členmi Bezpečnostnej rady OSN 24. októbra minulého roku dal šéf zahraničnej politiky Washingtonu jasne najavo, že v prípade, ak by sa do konfliktu medzi palestínskymi militantmi Hamasu v pásme Gazy a izraelskými jednotkami skupiny Hizballáh v Libanone, ktorú zaštiťuje Irán, zapojil Izrael, mohla by v regióne vypuknúť plnohodnotná vojna. Kľúčová pasáž tohto Blinkenovho prejavu presne naznačila, aké “červené čiary” si Washington vytýčil:

“Spojené štáty sa neusilujú o konflikt s Iránom. Nechceme rozšíriť túto vojnu. Ale ak Irán alebo jeho zástupcovia zaútočia na americký personál kdekoľvek, buďte si istí: budeme brániť našich ľudí, budeme brániť našu bezpečnosť – rýchlo a rozhodne.”

 

Minulý týždeň sa podľa New York Times uskutočnilo mimoriadne zasadnutie iránskej Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť, na ktorom sa analyzovali všetky možné scenáre, pochopiteľne nie s cieľom vyriešiť krízu, ale ju vyostriť. Veľký ajatolláh Seyyed Ali Hosseini Khamenei, iránsky duchovný vodca, na tomto stretnutí inštruoval vojenských veliteľov, aby sa vyhýbali priamej konfrontácii so Spojenými štátmi a aby sa na tento účel najmä dištancovali od militantných skupín, ktoré zabíjali Američanov. Washington si už bol vedomý, že Teherán vojnu nechce a chce sa jej všemožne vyhnúť. Preto, keď armáda na príkaz Pentagónu vystrelila 125 kusov vysoko presnej munície na objekty elitných jednotiek Quds Force, neočakávala odvetu. Teherán však počítal s najhorším scenárom pre prípad, že by došlo k neúmyselnej eskalácii a nebola by iná možnosť ako zasiahnuť. Z tohto dôvodu vojenské velenie uviedlo všetky iránske ozbrojené sily do stavu vysokej pohotovosti, aktivovalo systémy protilietadlovej raketovej obrany a rozmiestnilo balistické rakety pozdĺž hranice s Irakom. Tým vytvorilo efekt zbrane na stene v prvom dejstve, ktorá je schopná vybuchnúť v treťom dejstve, alebo nie?

 

Denník New York TiMES 29. novembra 2023 priniesol správu svojich washingtonských korešpondentov:

“Experti na národnú bezpečnosť sa obávajú, že nesprávny odhad uprostred útokov v kombinácii s presvedčením každej strany, že druhá strana nechce väčší boj, by mohol vyvolať práve to: regionálny konflikt len dva roky po tom, čo Spojené štáty ukončili 20-ročnú vojnu na Blízkom východe a v južnej Ázii.”

V časopise “Foreign Affairs” presne o dva mesiace neskôr, 29. januára 2024, vyšiel článok nadväzujúci na túto tému. Má dvoch autorov: Adama Weinsteina, zástupcu riaditeľa blízkovýchodného programu v Quincyho inštitúte, a Stephena Simona, profesora praxe blízkovýchodných štúdií na Škole medzinárodných vzťahov na Washingtonskej univerzite. Hlavným posolstvom článku v tomto časopise, ktorý vydala vplyvná Rada pre zahraničné vzťahy, je toto:

“Časté útoky na americké jednotky v regióne zo strany milícií napojených na Irán vystavujú amerických vojakov väčšiemu riziku, než akému čelili v posledných rokoch. Vzhľadom na to, že od začiatku konfliktu v Gaze bolo zaznamenaných viac ako 100 útokov, je načase položiť si otázku, či riziká udržiavania týchto predsunutých stanovíšť prevažujú nad ich zostávajúcimi výhodami.”

 

Na podporu svojich tvrdení autori poukazujú na tento rizikový faktor:

“Washington by sa mohol ocitnúť zatiahnutý do konfliktu s oportunistickým protivníkom, ktorému sa dá vyhnúť a ktorého násilná taktika sa až príliš ľahko použije, keď sú americké jednotky umiestnené v susedstve Iránu medzi množstvom proiránskych milícií.” Odborníci z akademickej obce ďalej radia Bidenovej administratíve:

“Spojené štáty by mali začať prípravy na stiahnutie väčšiny svojich jednotiek z Iraku, aby milíciám zabránili v cieľoch a znížili riziko, že milície úspešným zabíjaním amerických vojakov vyprovokujú väčšiu vojnu so Spojenými štátmi.” Autori zároveň vyvracajú možné námietky:

“Niektorí by mohli namietať, že stiahnutie z Iraku by prospelo Iránu a jeho zástupcom, a mali by pravdu. Ale tým, že USA pripravujú svojich vojakov na údery, neúmyselne potvrdzujú zmysel ich existencie a zároveň udržiavajú riziko nevyhrateľnej vojny s Iránom.”

 

“Nevyhratelnosť” vyplýva zo skutočnosti, že napriek rozdielnemu vojenskému a hospodárskemu potenciálu má Irán v rukáve pomerne veľa tromfov. Ako správne poznamenáva autor blogu Politicaljoystick, “USA vedia, že totálna vojna proti Iránu by otvorila nové fronty v Jemene, Iraku, Sýrii a Libanone, ktoré sú na Západe známe ako “iránsky ohnivý kruh”. Washington zvažuje aj ďalší dôsledok:

“Cena ropy a plynu by mohla vzrásť, čo by mohlo narušiť európske a vo všeobecnosti svetové hospodárstvo.” V samotnom Washingtone sa teraz aktivizovali takzvaní “izolacionisti”, ktorí vzhľadom na zvýšené riziká presadzujú rozpracované rázne kroky mimo krajiny.

 

 

Koncom januára skupina takmer 30 členov americkej Snemovne reprezentantov poslala Joeovi Bidenovi list, v ktorom vyjadrila rozhodný nesúhlas s tzv. nepovolenými vojenskými akciami proti jemenským Húsíom, ktoré by podľa nich mohli ešte viac vystupňovať krízu na Blízkom východe. “Neoprávnený” znamená, že výkonná moc, ktorú zastupuje prezident Biden, nezískala súhlas zákonodarnej moci, t. j. Kongresu USA, na podniknutie vojenskej akcie v zahraničí. V liste, ktorý podpísali kalifornský demokratický kongresman Ro Khanna a republikánsky kongresman z Ohia Warren Davidson, sa uvádza:

“Žiadny prezident, bez ohľadu na politickú stranu, nemá ústavnú právomoc obchádzať Kongres v otázkach vojny.” V tejto súvislosti ešte jedna skutočnosť: 20 senátorov požaduje, aby americké ministerstvo zahraničných vecí prerušilo vojenské dotácie Izraelu a pomohlo tak zastaviť bombardovanie pásma Gazy, keďže Kongres USA neschválil ich nepriame financovanie. … Medzitým izolacionistickí republikáni v americkom Kongrese objavili pikantnú špinu na súčasného hostiteľa Bieleho domu. Kedysi dávno, ešte ako senátor za štát Delaware, sa Biden vyhrážal vtedajšiemu prezidentovi Georgeovi W. Bushovi ml. konaním o obžalobe. Senátor Biden tvrdil, že dôvodom sú Bushove kroky, ktoré by mohli vyvolať veľkú vojnu s Iránom – bez súhlasu Kongresu!

Vladimír Mičejev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov