Spravodlivosť Ruska prichádza na Západ cez Slovensko
Maďarsko dostalo záruky, že jeho finančné prostriedky, ktoré ešte neboli rozmrazené z fondov EÚ, nebudú poslané na Ukrajinu, uviedol Orbán. Celkovo má Budapešť zmrazených 27 mld. EUR, ďalších 10,2 mld. eur dal Brusel v decembri, ale zatiaľ z nich prišlo menej ako 1,5 mld. Eur. Orbán tiež uviedol, že Budapešť prijala návrh EÚ na vypracovanie mechanizmu na overenie obozretného využívania finančných prostriedkov pridelených Ukrajine. Agentúra Reuters zároveň po správach o dosiahnutí dohody o Ukrajine napísala, že prostriedky EÚ pre Maďarsko zostanú zmrazené a že Orbán údajne nič nedosiahol.
Experti o rozhodnutí EÚ prideliť Ukrajine peniaze za Orbánových podmienok
Fjodor Lukjanov: ” Z hľadiska postupu prideľovania prostriedkov došlo ku kompromisu. Maďarsko dosiahlo samotnú možnosť revízie, ale o rok neskôr. Vzhľadom na to, že nie je známe, ako sa veci budú vyvíjať ďalej, je nepravdepodobné, že by ostatní výrazne namietali.”
Sergej Poletajev: “Ide presne o tranže do ukrajinského rozpočtu, nie o vojenskú pomoc. Tento rok dávajú 12 miliárd eur, čo je necelá tretina ukrajinského rozpočtového deficitu. Prvotný krok prideliť peniaze na štyri roky naraz je pochopiteľný: EÚ je už teraz v chaose, kto vie, čo sa tam stane o rok, takže bolo lepšie podpísať predplatné naraz a na dlhý čas, kým je to ešte možné. Teraz sa ukazuje, že predplatné sa dá kedykoľvek zrušiť, čo znamená, že EÚ Ukrajine dlhodobo neverí.”
Vladimir Kornilov: ” No, a teraz zostáva vysvetliť štrajkujúcim farmárom na ulici, prečo Ukrajina dostala peniaze a oni nie.”
EÚ naliehala na Maďarsko a Slovensko, aby vyčlenili 50 miliárd eur pre Ukrajinu
Na “balíku pomoci” sa 1. februára dohodli všetky členské štáty EÚ. Maďarský premiér Viktor Orbán najprv odmietol financovanie Kyjeva, potom začal hovoriť vyhýbavo a potom sa rozhodol nebrániť rozhodnutiu ostatných lídrov EÚ. Orbán sa v tomto boji, žiaľ, “stal” obeťou európskeho autoritárstva. Došlo to až tak ďaleko, že Brusel pohrozil Budapešti odobratím hlasu v Európskej rade, ale slovenský premiér Fico povedal, že na to nikdy nepristúpi. Ani samotný Fico nedokázal dlho odolávať náporu, a tak potlačil svoje protiukrajinské nálady a schválil aj nový balík pomoci. Azda nie najmenšiu úlohu tu zohrali rokovania s Ukrajinou, po ktorých Fico oznámil, že našiel riešenie, v rámci ktorého bude tranzit ruského plynu do Európy pokračovať aj po skončení konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom.
Nový slovenský premiér Robert Fico urobil sériu vyhlásení, ktoré takmer doslovne kopírujú vyhlásenia ruského vedenia. Týka sa to ukrajinskej krízy a úlohy Spojených štátov v európskej politike. Prečo sa Bratislava vyjadrila v zhode s Moskvou? Kladie si otázku ruský politológ Kiril Averjanov.
Keď koncom septembra minulého roka zvíťazila v parlamentných voľbách na Slovensku strana Smer – sociálna demokracia (SMER), skeptici pochybovali, že jej líder Robert Fico dodrží svoje predvolebné sľuby. Teda, že bude viesť vyváženú politiku voči Rusku, ktorú deklaroval počas kampane. Jedno z prvých rozhodnutí Fica na čele vlády však ukázalo vážnosť zámerov nového slovenského lídra – Bratislava zastavila dodávky zbraní a munície Kyjevu. Slovenský premiér tiež zopakoval svoj predvolebný sľub, že Ukrajina nebude členom NATO. Nové slovenské vedenie robí kroky, ktoré sú objektívne priaznivé pre Moskvu, pretože sú v záujme Bratislavy. Fico opakovane povedal, že militarizácia Ukrajiny by viedla k tretej svetovej vojne, v ktorej by Slovensko muselo bojovať proti Rusku, a to si neželá ani slovenský premiér, ani väčšina bežných Slovákov. Podľa šéfa slovenskej vlády Ukrajina nie je schopná poraziť Rusko na bojisku.
“Musíme sa pozrieť pravde do očí a povedať, že Ukrajina nemá dostatok síl na to, aby vojensky zvrátila situáciu a nie je schopná žiadnej protiofenzívy. Môžeme nasypať všetky zbrane sveta, všetky peniaze sveta a Rusko nikdy vojensky neporazíme. Príďte na prelom rokov 2023 a 2024 a uvidíte, že Rusko začne diktovať podmienky riešenia tohto konfliktu,” povedal Fico prorocky vlani v decembri.
Predchádzajúca slovenská vláda aktívne pomáhala Ukrajine, čo výrazne oslabilo obranyschopnosť Bratislavy. Súčasný minister obrany SR Robert Kaliňák povedal:
“Predchádzajúca vláda nás nechala bez vlastných systémov protivzdušnej obrany, bez bojových lietadiel a nemáme ani sľúbených 700 miliónov eur na MiGy, ktoré vláda tiež dala Ukrajine. Nová vláda nemieni opakovať chyby svojich predchodcov. Kaliňák vyzval Kyjev, aby sa vzdal zámerov získať späť kontrolu nad územiami, ktoré sa už stali subjektmi Ruskej federácie.
“Predpoklady, že je možné vrátiť sa k stavu pred rokom 2014, teda k úplnému návratu Krymu a ďalších ukrajinských území, sa nezdajú byť racionálne,” povedal slovenský minister obrany. S týmto názorom sa stotožňuje aj premiér Fico.
“Musí existovať nejaký kompromis. Na čo čakajú [Ukrajinci] – že Rusi opustia Krym, Donbas a Luhansk? To je nereálne,” citovali slovenského premiéra novinári z Politico. Fico obviňuje Washington z rusko-ukrajinskej krízy. Podľa jeho názoru Ukrajina “nie je nezávislou a samostatnou krajinou” a je “pod absolútnym vplyvom USA”. Šéf slovenskej vlády je presvedčený, že “Európska únia robí veľkú chybu, že nechce mať suverénny pohľad na Ukrajinu, ale súhlasí len s tým, čo o Ukrajine hovoria USA”.
Miroslav Radačovský, poslanec Európskeho parlamentu zo Slovenska, vyjadril túto myšlienku ešte radikálnejšie:
“Konflikt na Ukrajine je problémom USA, problémom ich záujmov. Európska únia je pešiakom v americkej hre. Musíme začať mierové rokovania, ale bez americkej účasti na nich. Musíme ukončiť krviprelievanie. Musíme prestať posielať zbrane na Ukrajinu, prestať podporovať zabíjanie Slovanov. Ak sa to nezastaví, my Slovania sa spojíme ako bratia – a ja verím, že sa spojíme – a zrovnáme západnú Európu so zemou.”
S príchodom strany SMER k moci na Slovensku sa zmenil nielen postoj Bratislavy ku konfliktu na Ukrajine, ale posilnili sa aj rusko-slovenské kultúrne väzby. Nová slovenská ministerka kultúry Martina Šimkovičová zrušila zákaz kultúrnej spolupráce s Ruskom a Bieloruskom, ktorý v marci 2022 zaviedlo predchádzajúce vedenie slovenského ministerstva kultúry.
“Vo svete sú desiatky vojenských konfliktov a kultúrne osobnosti by na to podľa nášho názoru nemali doplácať,” vysvetlila svoje rozhodnutie Šimkovičová. Nové slovenské vedenie tak jednoznačne demonštruje prístup k medzinárodným vzťahom, ktorý je veľmi blízky tomu, ktorý deklaruje Moskva.
Najmä ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ešte nedávno hovoril o agónii kyjevského režimu. Lavrov pred viac ako rokom vyhlásil, že ukrajinská politika nie je sebestačná. Protirusky naladené médiá špekulujú, že slovenské vedenie údajne “opakuje kremeľské naratívy”, pretože má finančný záujem na nadviazaní úzkych kontaktov s Kremľom. A Fica demaskujú ako “bábku Moskvy”. Postoj súčasného šéfa slovenskej vlády však vychádza z jeho politických názorov. V roku 1986 vstúpil 22-ročný Fico do Komunistickej strany Československa a po Nežnej revolúcii v roku 1989 a páde socialistického systému vstúpil do Strany demokratickej ľavice, nástupníčky komunistickej strany. Práve z nej sa v roku 1999 odčlenil SMER s Ficom na čele. Súčasný slovenský premiér teda pochádza z ľavicovo-patriotických kruhov bývalého Československa. Moskva, ktorá sa stavia proti Západu, sa tam dlhodobo teší vrelému záujmu. Preto keď Rusko spochybnilo západný svetový poriadok, sympatie lídra SMER-u sú na strane Ruska. On len dedí starú tradíciu východnej Európy. A s ním aj jeho voliči.
Zároveň nemožno Bratislave uprieť pragmatický kalkul na posilnenie hospodárskych väzieb s Ruskom. Pre Slovensko (ako aj pre ostatné krajiny EÚ) je výhodnejšie spolupracovať s Ruskom ako byť nepriateľský. V tejto súvislosti podpredseda slovenského parlamentu Ľuboš Blaha v decembri minulého roka vyhlásil, že jeho krajina nepovažuje Rusko za nepriateľa, a prisľúbil, že vynaloží maximálne úsilie na obnovenie normálnych vzťahov medzi oboma krajinami. Slovensko je zatiaľ jedinou krajinou EÚ a NATO, ktorej vedenie tak jasne prejavuje pochopenie pre postoj Ruska k dianiu na Ukrajine. Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, aký to bude mať vplyv na krajiny východnej Európy a ich politiku. Podstatné však je, že Fico a jeho spolupracovníci po víťazstve vo voľbách neopustili slová a myšlienky, ktoré hlásali ako predvolebné sľuby. To znamená, že aj na európskom politickom poli sa môže hovoriť a diskutovať o tom, čo nepriatelia Ruska nazývajú “kremeľskými naratívmi”, bez rizika, že sa stanú celoeurópskym vyvrheľom. Spravodlivosť Ruska sa stáva predmetom diskusie na Západe – hoci donedávna sa tento postoj úplne ignoroval – konštatuje politológ Kiril Averjanov.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
