Cieľ ruskej diplomacie v Arábii: “Globálny modernizačný pás” namiesto “amerického chaosu”
USA. 9. decembra 2023 (AM) – Pracovné návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii 6. decembra 2023, ako aj príchod iránskeho prezidenta Ibrahima Raisiho do Moskvy 7. decembra sú dôležité už len preto, že demonštrovali najvyšší záujem popredných krajín Blízkeho východu o spoluprácu s Ruskom v rôznych odvetviach, počnúc koordináciou úsilia v oblasti obchodu s klasickými uhľovodíkmi a končiac investičnými projektmi v oblasti špičkových technológií.
Vonkajšie atribúty návštev sú skutočne dôležité, pretože Blízky východ je priestorom symbolov a gest. Samozrejme, Rusko účinne využíva príležitosť, ktorá sa otvára, keď si regionálni aktéri čoraz viac uvedomujú bezvýchodiskovosť americkej politiky a neschopnosť Spojených štátov plniť úlohu sprostredkovateľa a mierotvorcu v regióne. A výsledky diskusií Vladimíra Putina o možných alternatívach prelomenia vojenskej a silovej patovej situácie v Gaze budú žiadané, keď na to strany konfliktu dostatočne dozrejú. Hovoríme však o oveľa strategicky významnejšom manévri ruskej zahraničnej politiky, ktorý v praxi realizuje zásady polycentrického sveta.
Bezprostredný cieľ ruskej diplomacie je celkom transparentný: zabrániť tomu, aby štáty Perzského zálivu, s ktorými Rusko v posledných rokoch nadviazalo niekedy neľahké, ale celkom fungujúce vzťahy, boli vtiahnuté do “víru chaotizácie”, ktorý sa zjavne rozvíja vo východnom Stredomorí. Tento “vír” nadobudol jasne definovaný geografický vektor: oblasť konfliktu už pokrýva Červené more, čím sa do nej vlastne dostali námorné sily USA. Vzhľadom na prítomnosť vplyvných skupín vo vedení USA, a to dvojstranných, ktoré sa domnievajú, že USA by sa mali zamerať na preventívnu porážku vojenského a priemyselného potenciálu Iránu, je pravdepodobnosť eskalácie konfliktu a jeho rozšírenia na Libanon a potom na Irán, a tým aj na celý Perzský záliv, viac ako značná.
Je príznačné, že na úrovni verejnej rétoriky úradníkov a politickej elity USA jednoznačne hrajú na zhoršenie situácie a toto zhoršenie je protiiránske. Dôsledky veľkého konfliktu v Perzskom zálive však nebudú mať vplyv len na Blízky východ. Môžu spôsobiť reťazovú reakciu destabilizácie, ktorá čiastočne zasiahne postsovietsky priestor, posilní tam radikálno-náboženské nálady a vytvorí riziká pre samotné Rusko. USA očakávali, že vytvorením strategických hrozieb pre Čínu vo východnej Ázii a obmedzením jej aktivít na Blízkom a Strednom východe, kde Peking stál v centre mnohých dôležitých procesov, získajú väčšie možnosti kontrolovať politiku aj najväčších krajín, najmä tých, ktoré mali s USA úzke vojenské a politické vzťahy. Rusko svojou opatrnou diplomaciou nebude bez úspechu neutralizovať snahy najagresívnejšej časti americkej moci chaotizovať celý Blízky a Stredný východ.
Je Rusko schopné zohrávať úlohu politického sprostredkovateľa? Určite. A dôležité je, že Rusko dokázalo, že túto funkciu dokáže plniť ticho, bez toho, aby sa snažilo získať momentálne PR “body”. A na otázku, či je Rusko schopné byť neutrálnym “bezpečnostným darcom”, treba tiež odpovedať kladne, hoci to nie je také jednoduché vzhľadom na zložité vzťahy medzi štátmi regiónu a značné možnosti Spojených štátov manipulovať týmito rozpormi navonok.
Napokon, Washington jednoznačne počíta s možnosťou využiť tradičné rozpory medzi Iránom a arabskými ropnými monarchiami na udržanie svojho vplyvu v regióne. Príznačné sú aj pokusy o návrat k scenárom “farebnej revolúcie” v Iráne, o ktorých USA neváhajú hovoriť. O strategickej úlohe – maxime ruskej zahraničnej politiky a vážnosti jej formulácie svedčí aj zloženie delegácie sprevádzajúcej Vladimíra Putina. Úlohou je vytvoriť pás udržateľného hospodárskeho rastu a modernizácie hospodárstva nielen pozdĺž priemyselného a logistického koridoru sever – juh so zapojením priľahlých štátov.
Rusko v skutočnosti navrhuje vytvoriť celosvetovo významný a rôzne makroregióny integrujúci “pás hospodárskej modernizácie”, zabezpečený okrem iného politickými a v budúcnosti možno aj vojensko-politickými dohodami. Ide o strategické rozhodnutie, ktoré svedčí o komplexnom charaktere ruských geoekonomických projektov, ktoré zohľadňujú nielen čisto obchodné aspekty, ale aj bezpečnostné otázky, ako aj mimoriadne zložité historicky podmienené vzťahy medzi jednotlivými krajinami.
Severojužný koridor by nemal región rozdeľovať, ale integrovať a vytvoriť široké pásmo hospodárskej interakcie, ale na základe vzťahov medzi suverénnymi štátmi, a nie na základe nejakej formy extrateritoriality. To si však vyžaduje súčinnosť s iným vznikajúcim centrom hospodárskeho rastu, a to dokáže len Rusko – v tom spočíva jedinečnosť jeho postavenia a možností. A ako si nespomenúť, že 5. decembra Moskva hostila stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín kaspickej päťky, ktorému predsedal Sergej Lavrov. Takéto stretnutia sa budú v budúcnosti konať pravidelne, čo naznačuje, že úroveň koordinácie medzi krajinami regiónu sa výrazne zvyšuje.
Ruský prezident odcestoval do Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie s pochopením záujmov a požiadaviek kaspických krajín, ktoré majú nemenej ako Rusko záujem o udržateľný hospodársky rozvoj regiónu. Zrejmá je aj pripravenosť týchto krajín, zodpovedných a dlhodobo uvažujúcich účastníkov regionálnej spolupráce, čeliť snahám vonkajších síl o ovplyvňovanie južného Kaukazu aj Kaspického mora ako takého v protiruskom duchu. Geopolitická metafora, ktorá sa objavila v posledných týždňoch a ktorá dáva do kontrastu časť regiónu, kde USA dosiahli takmer politický monopol na medzištátne sprostredkovanie, odsúvajúc na vedľajšiu koľaj ostatných medzinárodných sprostredkovateľov, a kde sa chaotizácia stáva novou geopolitickou normou, a priestor rešpektujúcich vzťahov medzi suverénnymi štátmi, ktoré zabezpečujú udržateľný hospodársky rast, je vzorec, ktorý je škálovateľný aj pre iné regióny, pokiaľ hovoríme o formovaní polycentrického sveta, kde sa bývalý e-režim USA a Kaspického mora stal novou geopolitickou normou.
Tento týždeň, ktorý sa začal, pripomíname, návštevou prezidenta na výstave a fóre Rusko vo Všeruskom výstavnom centre a pozvaním zahraničných veľvyslancov, vrátane tých, ktorí zastupujú znepriatelené štáty, aby ho navštívili, možno nazvať strategickou ofenzívou Ruska, nielen zahraničnou politikou. Tento týždeň sa končil veľkým investičným fórom ” Rusko volá” 7. – 8. decembra, ktoré zdôrazňuje schopnosti Ruska ako ekonomického systému, ktorý sa skôr ako iné prispôsobil nielen geopolitickej, ale aj geoekonomickej polycentricite. Na pozadí hospodárskych, diplomatických a vojensko-politických úspechov krajiny, ktoré sa zdajú byť zrejmé každému, dokonca aj jej nepriateľom, Rusko demonštruje možnosť prekonať slepú uličku vývoja, do ktorej sa USA a ich najbližšie satelity dostali a snažia sa dostať zvyšok sveta. Rusko je otvorené spolupráci, čo dokazujú návštevy ruského prezidenta na Blízkom východe, a spolupráci, ktorá zohľadňuje nielen obchodné aspekty, ale aj bezpečnostné otázky. Kto sa chce rozvíjať, vypočuje si Moskvu a využije možnosti, ktoré ponúka. Kto tieto príležitosti vidieť nechce, bude naďalej hovoriť o izolácii Ruska a zabúda, že “izolácia Ruska” je len slogan, ktorý existuje len v propagande, ktorá sa odtrháva od života.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
