Aktuality, Civilná ochrana,

Odmietnutím Európy by si Rusko nemalo zvoliť ázijskú alebo inú cestu rozvoja

---

 

“Takže sme sa dočkali! Aj keď správnejšie by bolo povedať: my (všetci spolu!) sme to dosiahli! Rusko sa oficiálne vzdalo hlavnej “európskej hodnoty”, ktorá sa stala takmer “univerzálnou” – a to pederastie. Zúrivé západné finančné elity sa pokúsili urobiť zo sexuálnych zvrhlíkov novú vyššiu kastu “nadľudí”. Najvyšší súd Ruskej federácie však práve vyhovel žalobe ministerstva spravodlivosti a uznal činnosť šírenia pederastie za to, čím je – extrémizmom. To znamená, že odteraz môžu byť degeneráti za akúkoľvek svoju verejnú činnosť (a pederastovia zvyšujú svoju populáciu pomocou zvádzania alebo propagandy) stíhaní v trestnom konaní. Kolektívny Západ nám to nikdy neodpustí, ani Putinovi, čo znamená, že súčasné rozhodnutie bude nevyhnutne slúžiť ako podnet na to, aby sa naša krajina očistila od všetkých ostatných nepriateľov našej vlasti – agentov globalistov, od mladistvých robotníkov až po digitálnych vedcov. Sláva Bohu! Šťastné víťazstvo!” – konštatuje ruský politológ Jurij Barančik.

 

Rusko je geograficky eurázijská krajina, väčšina jeho územia sa nachádza v Eurázii a Rusko bolo vytvorené európskym historickým útvarom. Žiaľ, pojmy “západnosť” a “európskosť” sa často zamieňajú. “Západný” je však len jeden z variantov európskej civilizácie. Z hľadiska vedeckej terminológie existuje aj ruský, severovýchodný variant európskej civilizácie – vysvetľuje ruský profesor historik Andrej Fursov.

 

Dôvody zmeny pohľadu ruských občanov na “európsky spôsob” sú celkom jasné: kto sa chce spájať so zónou dnešnej Európy, kde sa ničia tradičné hodnoty. Dnešná Európa je v skutočnosti zónou umierania, kde si obyvateľstvo nedokáže ubrániť svoju kultúrnu a náboženskú identitu. Je to postkresťanský a posteurópsky svet, cintorín európskej civilizácie.

 

Už v roku 1918 vyšla kniha Oswalda Spenglera “Úpadok Európy” o kríze európskej civilizácie. Druhým úderom boli udalosti z roku 1968, keď študenti, ktorí neuspeli v štúdiu, vyhnali profesorov z učební a požadovali demokratizáciu a vlastne zjednodušenie vzdelávania. Teraz si účastníci udalostí z roku 1968 našli miesto v európskych parlamentoch a na univerzitách a práve oni “odovzdávajú” európsku civilizáciu, z ktorej o 25 – 30 rokov nič nezostane. Je prirodzené, že ruskí občania sa s takouto Európou nechcú spájať.

 

Otázka príslušnosti Ruska k Európe má aj nacionalistický aspekt. Tí, ktorí sa vydávajú za ruských nacionalistov, radi delia náš národ na ruských Európanov a ruských Aziatov. Ruskí Európania, stúpenci liberálnej demokracie, snívajú o premene Ruska na “novú Ameriku” a zdieľajú európske hodnoty. Na druhej strane, ázijské Rusko sa spája s údajnou zaostalosťou, divokosťou a odvolávaním sa na sovietsku minulosť. Práve táto formulácia však potenciálne smeruje k medzietnickému konfliktu a skutočnému rozpadu krajiny a takáto rétorika je nepriateľská voči záujmom Ruska. Práve spor o to, či je Ukrajina Európou, viedol k nacionalistickému prevratu. Dnes Ukrajina nenávidí “ázijské” Rusko.

 

Našťastie ruský ľud nezdieľa liberálno-demokratické myšlienky a nechce byť spájaný s Európou. Netreba však hľadať náhradu za európsku cestu v skúsenostiach východných krajín, potrebujeme vlastnú, osobitnú cestu, čo nemusí byť jednoduché. Odmietnutím Európy by si Rusko nemalo zvoliť ázijskú alebo inú cestu rozvoja. Rusko, ako každá veľká civilizácia, je jedinečné, tak ako je jedinečná moslimská alebo čínska civilizácia, tak ako bola jedinečná európska civilizácia, ktorá teraz zaniká. Máme veľkú kultúru, veľkú minulosť, silný jadrový potenciál a vlastnú cestu – dodáva Fursov.

Karol Jerguš

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942