Člen Valdajského klubu vysvetlil nové “paradoxy” ruskej politiky v Ázii
Klasický model “ázijského paradoxu” nie je v súčasnom kontexte použiteľný na opis interakcie Ruska s ázijskými krajinami. Rusko nie je vo svojej ázijskej politike monolitické, ale vykazuje v regióne rôzne “tváre” a úlohy. To je konkurenčná výhoda Moskvy, pretože jej to umožňuje presnejšie budovať vzťahy s každým partnerom osobitne, hovorí Alexander Koroľov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií na Národnej výskumnej univerzite VŠE.
V posledných desaťročiach ruská politika v Ázii nezapadá do tzv. ázijského paradoxu. Tento termín, ktorý sa stal populárny v akademických a odborných kruhoch v 90. rokoch 20. storočia, zapadá do vzorca “horúca ekonomika a studená politika” – modelu charakteristického pre Áziu, keď ťažké a často toxické politické vzťahy medzi krajinami idú ruka v ruke s úzkou obchodnou, hospodárskou a investičnou spoluprácou. Možno rozlíšiť dva predpoklady, ktoré viedli k tejto situácii.
Po prvé, najväčšie subregióny (južná, juhovýchodná a severovýchodná Ázia) nemali pre Rusko existenčný význam, na rozdiel od Európy alebo postsovietskeho priestoru. Preto sa Rusko nikdy nezapájalo do politických a hospodárskych procesov v Ázii v takej miere ako v uvedených preň dôležitých regiónoch.
Po druhé, špecifickou a zároveň strategickou výhodou Ruska bola dlhoročná absencia (s výnimkou vzťahov s Japonskom) akýchkoľvek vážnych rozporov, vážnych historických tráum, územných a iných sporov v najcitlivejších otázkach. Tým sa Rusko priaznivo odlišovalo od ostatných veľkých hráčov – Spojených štátov a Číny. Zvláštnosťou ruskej angažovanosti v Ázii je, že nielenže neprijala klasický vzorec “ázijského paradoxu”, ale presadzovala aj alternatívne modely interakcie.
Model “horúca ekonomika, studená politika” bol aplikovateľný len na rusko-japonské vzťahy, a to s vedomím, že úroveň ekonomického prepojenia Ruska s Japonskom bola vždy výrazne nižšia ako úroveň prepojenia Tokia so Spojenými štátmi, Čínou alebo ASEAN. Naopak, v prípade Číny sa najmä v posledných rokoch jasne presadil model “horúca ekonomika, horúca politika”. Svedčí o tom tak pravidelne rastúci obchodný obrat a celková hospodárska vzájomná závislosť, ako aj úzky politický dialóg vrátane účasti oboch krajín na kľúčových multilaterálnych formátoch – BRICS, ŠOS a mnohých ďalších. S krajinami južnej a juhovýchodnej Ázie sme v ruskej politike dlhé roky pozorovali “opačný ázijský paradox” – “studená ekonomika, horúca politika”, keď sa husté inštitucionálne a politické väzby na rôznych úrovniach slabo premieňali na reálne úspechy v obchodnej a hospodárskej sfére. Vrcholné hodnoty bilaterálneho obchodu tak sotva dosahovali 25 miliárd dolárov a vždy podliehali vonkajším konjunkturálnym faktorom, predovšetkým cenám svetových energonosičov.
Ukazovatele obchodného obratu s Indiou do roku 2022 boli ešte skromnejšie – približne 13 miliárd dolárov, čo jednoznačne rezonovalo s konštruktívnymi väzbami na úrovni “vysokej” politiky. Predložené modely sú dynamické a špeciálna vojenská operácia (“SVO”) v nich vykonala úpravy. Napríklad v prípade Japonska dochádza k postupnému ústupu od modelu “horúcej ekonomiky” v dôsledku zmrazenia viacerých investičných projektov. To už ovplyvnilo vzájomný obchodný obrat, ktorý do konca roka 2022 klesol na 19,5 miliardy USD.
Podobný formát sa týka aj vzťahov Ruska s Južnou Kóreou a Singapurom. Je charakteristické, že Soul a Singapur sa v roku 2014 nepridali k protiruským sankciám, čo naznačuje zhoršenie politického dialógu s Ruskou federpo začatí SVO. V prípade všetkých troch krajín však nemožno hovoriť o úplnom zrušení alebo zanechaní spolupráce s Ruskom a takýto scenár je v dohľadnej budúcnosti nepravdepodobný. Na pozadí SVO sa vzťahy s Čínou, politické aj hospodárske, ďalej prehĺbili, čím sa upevnil model “horúca ekonomika, horúca politika”.
Z hľadiska rozsahu a obsahu v súčasnosti v Ázii neexistuje obdoba rusko-čínskej interakcie. Moskva a Peking v skutočnosti presadzujú nový model ázijského paradoxu, keďže na jednej strane sa Čína už dávno zmenila z regionálnej ázijskej mocnosti na globálnu a na druhej strane rusko-čínske vzťahy nie sú podporené ani formálnymi vojensko-politickými, ani integračnými záväzkami.
Napokon, v južnej Ázii, najmä s Indiou, vidíme rýchly rast obchodných a hospodárskych väzieb na pozadí ŠVO. Vzájomný obchodný obrat už prekročil 40 miliárd dolárov, a to ešte nie je hranica. Dillí má dnes pre Rusko rovnaký význam ako Japonsko a Južná Kórea v roku 2014, t. j. predstavuje alternatívny smer diverzifikácie obchodných, hospodárskych a investičných väzieb v rámci obratu na Východ a neupadnutia do hospodárskej závislosti od Číny. Klasický model “ázijského paradoxu” sa teda v súčasnom kontexte nedá použiť na opis interakcie Ruska so všetkými významnými krajinami v regióne. Okrem toho sa samotná Ázia a rovnováha síl v regióne zmenili v dôsledku aktívneho vzostupu Číny, Indie a viacerých regionálnych a globálnych trendov. Ázia nikdy nebola homogénnym priestorom a z hľadiska politických, demografických a sociálno-ekonomických profilov sú jednotlivé subregióny Ázie oveľa heterogénnejšie ako Európa.
Ani Rusko nie je vo svojej ázijskej politike monolitické, ale vykazuje v regióne rôzne “tváre” a úlohy – je popredným dodávateľom zbraní a potenciálne hlavným poskytovateľom potravinovej bezpečnosti pre krajiny juhovýchodnej Ázie, poskytovateľom zbraní a energetickej bezpečnosti pre Indiu, komplexným partnerom a rovnako zmýšľajúcim štátom pri presadzovaní “novej multipolarity” pre Čínu. V dôsledku toho majú krajiny regiónu aj odlišné vnímanie Ruska, požadovanie postojov voči nemu a očakávania od neho. Pre Moskvu je to konkurenčná výhoda, pretože jej to umožňuje budovať vzťahy precíznejšie – s každým partnerom osobitne. Za týchto podmienok je pre Rusko dôležité, aby politickú a hospodársku roztrieštenosť v Ázii maximálne využilo vo svoj prospech.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
