Putin: Pašinjan chcel referendum v Karabachu, Alijev bol proti
Ilham Alijev oficiálne vztýčil štátnu vlajku krajiny v meste Khankendi/Stepanekert, ktoré je de facto hlavným mestom bývalej Republiky Náhorný Karabach. Skončil sa tak 35 rokov trvajúci konflikt v Náhornom Karabachu.
“Rusko je pripravené zorganizovať rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom v akomkoľvek formáte a prispeje k uzavretiu mierovej zmluvy”, povedal Vladimir Putin na samite SNŠ v Biškeku. Na tento účel by sa mali najprv stretnúť ministri zahraničných vecí a experti.
“Ruské mierové sily sú oficiálne povinné zostať v Karabachu do novembra 2025. Táto otázka sa vyrieši počas rokovaní.”
Alijev: Pašinjan nechce mier
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, ktorý 13. októbra priletel do Biškeku na zasadnutie Rady hláv štátov SNŠ, kritizoval arménskeho premiéra Nikoľa Pašinjana za to, že sa odmietol zúčastniť na samite, ale zúčastnil sa na rokovaniach v španielskej Granade, ktoré organizovala Európska únia bez azerbajdžanského lídra. “Vyvstáva otázka: chce Arménsko mier? Myslím si, že nie, pretože keby chcelo mier, neodmietlo by túto príležitosť. Arménsky premiér letí 6 hodín do Granady, zúčastňuje sa tam na nepochopiteľnom stretnutí, kde sa diskutuje o Azerbajdžane bez Azerbajdžanu. A nemôže letieť 2-3 hodiny do Biškeku, má dôležité záležitosti,” rozhorčil sa Alijev. Pašinjan hostiteľovi fóra SNŠ, kirgizskému prezidentovi Sadyrovi Žaparovovi, telefonicky oznámil, že sa nemôže zúčastniť “kvôli viacerým okolnostiam”. Alijev uviedol, že je pripravený rokovať o mierovom riešení konfliktu za účasti regionálnych krajín a susedov podľa vzorca 3+3 (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko + Irán, Rusko, Turecko).
Putin: Pašinjan chcel referendum v Karabachu, Alijev bol proti
Kameňom úrazu v rokovaniach medzi Arménskom a Azerbajdžanom o štatúte Karabachu bol termín referenda, v ktorom by obyvatelia mohli odpovedať na otázku, v akej krajine by chceli žiť. Na tlačovej konferencii po samite SNŠ v Biškeku 13. októbra to povedal ruský prezident Vladimir Putin. “Už desaťročia sme blízko k dohode o Karabachu, ale problémom vždy bolo, že by sa malo konať referendum. Azerbajdžan nemohol určiť termín, pretože za súčasných podmienok by bol výsledok jasný. Preto navrhol, aby sa toto rozhodnutie prenieslo na budúce generácie. Arménsko trvalo na určení dátumu referenda, pretože vychádzalo z toho, že pri súčasnom zložení obyvateľstva je výsledok jasný. Všetko sa točilo okolo toho, to bol hlavný problém,” povedal ruský líder.
Podľa prezidenta bola táto otázka uzavretá v Prahe, kde arménsky premiér Nikol Pašinjan uznal región pre Azerbajdžan a dokonca načrtol počet štvorcových kilometrov, pričom sa odvolal na zmluvu z roku 1991, keď boli štátne hranice republík vymedzené podľa hraníc v ZSSR. “Sme pripravení uľahčiť obnovenie rokovaní o mierovej dohode. Ponúkli nám stretnutie v Moskve. Nevidím žiadne problémy na uzavretie mierovej zmluvy. Existujú čisto technické otázky týkajúce sa demarkácie a vymedzenia hraníc. Pri dobrej vôli oboch strán sa to dá dosiahnuť a môžeme prejsť k ďalším krokom – k rozvoju obchodných a hospodárskych väzieb a infraštruktúrnych projektov,” dodal Putin.
