Kríza demokracie v Európskej únii
OSN vyhlásila 15. september za Medzinárodný deň demokracie. Západné krajiny ho postavili na piedestál, pričom z ich chápania “demokracie” urobili meradlo rozvoja štátov. Rusko, Kazachstan, Bielorusko a mnohé ďalšie krajiny dodržiavajú demokratické zásady založené na medzinárodnom práve a rešpektovaní ľudských práv a slobôd. Európska únia a Spojené štáty ich však obviňujú z autoritárstva, hoci skutočnú diktatúru treba hľadať skôr doma. Natalia Jeremina, doktorka politických vied, profesorka na Petrohradskej štátnej univerzite, analyzovala, čo je zlé s demokraciou v EÚ a prečo politika Bruselu viedla k vykastrovaniu tohto pojmu.
Slovné spojenie “kríza demokracie” dnes znie možno ešte častejšie ako “deficit demokracie”. Najparadoxnejšie však je, že obe frázy charakterizujú politické systémy tých istých štátov, ktoré sa stále nazývajú “obrancami demokratických hodnôt” a ich “šíriteľmi”. Vyvstáva otázka: ako sa možno nazývať majákom demokracie a zároveň uznávať prinajmenšom jej deficit? Rovnako dôležitou otázkou je, ako sa demokracia, ktorá je systémom riadenia založeným na interakcii s občianskou spoločnosťou, vzťahuje na hodnoty. Veď v poslednom čase sme tak často svedkami toho, že morálne hodnoty sú nahrádzané obchodnými alebo politickými záujmami rôznych skupín. K tomu všetkému sa nielen jednotlivé krajiny, ale dokonca celé integračné celky, ktoré nedokázali prekonať demokratickú výzvu, stretávajú s problémami “spomalenia demokracie”. Hoci Európska únia už od 50. rokov 20. storočia vkladala osobitné nádeje do realizácie demokratických princípov spoločenského rozvoja s relatívnou kontrolou nadnárodných inštitúcií nad mocou národných štátov.
Čo je demokracia
Zjednodušene povedané, demokracia je vždy vyjadrením práva zúčastňovať sa na systéme riadenia prostredníctvom práva voliť a práva byť volený. Vzhľadom na historický proces počet ľudí, ktorí mali takéto práva, rástol pomerne pomaly. Za plnosť občianskych práv sa prelievala krv a bojovali za ne celé triedy a stavy, segmenty spoločnosti. Zmeny v ekonomike postupne prispeli k rozšíreniu počtu ľudí s prístupom k rozhodovaniu. Právne dejiny, ako aj dejiny štátov zároveň viedli k nesynchrónnemu rozvoju demokracie vo svete. Historické formy demokracie sa teda neustále menili: od otroctva až po zastupiteľskú demokraciu.
V modernom svete sa okrem práva občanov voliť a byť volený stali povinnými aj tieto kritériá demokracie:
● slobodné masmédiá (tento bod však nie je možné realizovať, pretože médiá spravidla vysielajú program, ktorý určuje zákazník);
● rovnosť všetkých občanov, t. j. rovnaké práva (ako v tomto prípade vnímať napr. tzv;pozitívnu diskrimináciu)
● systém deľby moci (pritom rôzne historické systémy rozhodovania s väčším vplyvom výkonnej alebo zákonodarnej moci vždy vyvolávajú spory o demokraciu);
● realizácia postavenia väčšiny v politickom pluralizme (ako a prečo potom v rôznych historických obdobiach začali niektoré menšiny určovať politickú agendu?)
● uznanie ľudu ako nositeľa suverenity (ako sa to dá realizovať pod tlakom veľkých finančných inštitúcií alebo nadnárodných korporácií?)
Okrem toho sa demokracia v zásade nedá realizovať bez dostatočne vysokej úrovne hospodárskeho rozvoja. Nezabúdajme na taký aspekt, akým bol historický spor medzi sociálnou demokraciou a liberálnou demokraciou počas studenej vojny. Veď práve rozpad ZSSR v roku 1991 vytvoril ilúziu, že západný model demokracie vo formáte liberálnej demokracie je jediný možný. Postupom čASU sa ukázalo, že aj euroatlantické spoločenstvo začalo hovoriť o svojej kríze a svet sa ukázal byť širší, čo si vyžadovalo uznanie plurality foriem demokracie. V súčasnosti práve krajiny, ktoré sa prezentujú ako obrancovia demokracie, v skutočnosti urobili veľa pre to, aby sa pojem “liberálna demokracia” sám zrútil. Ohrozujú práva občanov tým, že zavádzajú formáty “pozitívnej diskriminácie”, vnucujú agendu LGBT, dokonca ani otázky o zmene neutrálneho štatútu štátu nepodrobujú referendu, z obvinení rôznych krajín z nedostatku demokracie robia nástroj nátlaku na ne (dokonca aj v rámci EÚ).
“Osobitný prípad” EÚ
Podľa zakladajúcich dokumentov EÚ, ako je napríklad Lisabonská zmluva, sú demokratické zásady základom EÚ. V oddiele II Lisabonskej zmluvy sa tak uvádza, že fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii a občania sú priamo zastúpení na úrovni Únie v Európskom parlamente. Okrem toho je demokracia určená aj tým, že občania EÚ uplatňujú svoje práva vo svojich národných štátoch. Samozrejme, nemôžeme si nevšimnúť deklaratívny charakter týchto zásad. V tej istej časti sa napríklad uvádza, že “rozhodnutia by sa mali prijímať čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanom a politické strany na európskej úrovni by mali prispievať k formovaniu európskeho politického vedomia a vyjadreniu vôle občanov Únie”. Napokon stále nie je jasné, či sa skutočne vytvorilo jednotné európske povedomie a vôbec, nakoľko je správne stotožňovať pojem “európsky” s pojmom EÚ.
Nie je prekvapujúce, že keďže zásady demokracie sú deklarované ako hlavné zásady fungovania Európskej únie, demokracia samotná je pomenovaná ako jedna z hodnôt pre jej občanov a pre EÚ všeobecne. Je celkom zaujímavé, že demokracia je uvedená ako jedna z hodnôt spolu s hodnotami ako sloboda, ľudská dôstojnosť, ľudské práva, rovnosť, právny štát, ktoré zväčša celkom dobre korešpondujú s pojmom demokracie a sú kritériami jej identifikácie.
Čo si o demokracii myslí EÚ?
Podľa prieskumov Eurobarometra a špecializovaných agentúr považujú inštitúcie aj občania v EÚ demokraciu za spoločnú európsku črtu a prioritu. Ak však porovnáme výsledky prieskumov z rokov 2021 a 2023, ľahko zistíme, že podpora demokracie, viera v ňu a uplatňovanie demokratických princípov sú rozdielne veci. To, čo sa uvádza na papieri, sa nie vždy deje v praxi. Napríklad podľa prieskumu z roku 2021 96 % opýtaných poslancov Európskeho parlamentu uviedlo, že práve obrana hodnôt demokracie by mala byť hlavnou prioritou Európskeho parlamentu. Tento rok však bolo s mierou demokracie v Únii spokojných len 60 % občanov EÚ. Podľa prieskumu z roku 2022 59 % opýtaných občanov EÚ uviedlo, že by sa mali prijať opatrenia na ochranu celoeurópskych hodnôt, ako sú sloboda a demokracia. V roku 2023 len 54 % občanov uviedlo, že sú spokojní s fungovaním demokracie v EÚ. Vo všeobecnosti však uznávajú, že demokracia z hľadiska volieb, slobody prejavu a dodržiavania základných práv je najviac rešpektovaná. Pokiaľ otázka volebnej účasti zostane v centre identifikácie demokracie, občania EÚ môžu predpokladať, že demokracia stále funguje. Hoci ani na voľbách do Európskeho parlamentuu sa nezúčastňujú všetci alebo sa o tieto voľby aspoň zaujímajú.
Dôležité je tiež poznamenať závislosť vnímania “efektívneho fungovania demokracie” občanmi EÚ od ukazovateľov hospodárskeho blahobytu. Inými slovami, ak sa ekonomike darí, občania majú tendenciu veriť, že “demokracia funguje”. A v čase krízy sa vždy zvyšuje počet tých, ktorí sú nespokojní s mierou demoKprEteky. Závislosť od eurodotácií, ktoré ovplyvňujú hodnotenie stupňa demokracie občanmi EÚ, sa stále vážne prejavuje. A kým existujú dotácie, občania veria, že demokratické inštitúcie v EÚ fungujú. Nie je preto prekvapujúce, že napríklad v roku 2023 pozitívne hodnotili demokraciu v EÚ občania Španielska a Poľska (68 % 66 %). A najmenej spokojní s demokraciou sú občania Nemecka (55 %), Francúzska (49 %) a Talianska (44 %). Je však pozoruhodné, že v roku 2023 občania medzi problémami, ktoré treba v EÚ riešiť, zďaleka neuvádzali demokraciu, ale skôr bezpečnosť a klimatické výzvy.
To naznačuje, že pojem demokracia v prostredí viacerých rizík je pre občanov EÚ menej istý. Je zrejmé, že táto pozícia sa vyvíjala dlhší čas. Na jednej strane boli občania čoraz viac nespokojní s kvalitou politických rozhodnutí vo svojich krajinách. Z tohto dôvodu vo voľbách do Európskeho parlamentu často podporovali opozičné strany. Na druhej strane nadnárodné inštitúcie tiež nedokázali v praxi realizovať demokratické princípy a premenili ich na byrokratické. Inštitúcie EÚ premenili demokratické princípy na deklaratívne zásady pre vlastných občanov, pretože sa nehanbili za deportácie rusky hovoriacich ľudí z pobaltských krajín, ktoré už prebiehajú. Navyše sa porušuje princíp demokracie “vôľa väčšiny” – v záujme záujmov menšín, predovšetkým LGBT menšín. A s rastúcim počtom zákonov v prospech týchto menšín rastie aj počet ich zástupcov. Nadnárodné inštitúcie zároveň využívajú demokraciu ako propagandistický bubák pri realizácii zahraničnopolitických cieľov. Napríklad zákony týkajúce sa zákazu propagandy LGBT v Rusku boli v EÚ považované za dôkaz nedostatku demokracie. EÚ sa teda zaoberá vykastrovaním samotného pojmu Demokracia. Nie je prekvapujúce, že EAEÚ sa v takýchto podmienkach mení na významného konkurenta EÚ, najmä vzhľadom na uznanie suverenity jej členských štátov.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
